Dovedna 11 domácich športovcov a športovkýň bolo v hre počas popoludňajšieho až večerného bloku úvodného dňa IV. majstrovstiev Európy do 18 rokov. Štyria z nich postúpili do semifinále a piati si utvorili osobné rekordy, ale hlavnou hviezdou programu bola Laura Frličková. Oprávnene.
Najväčšia slovenská medailová nádej na šampionáte uchvátila Banskú Bystricu už v rozbehoch na 100 m prekážok. Do cieľa sa aj vďaka ideálnym podmienkam (vietor rovných 2,0 m/s) vrútila vo fantastickom čase 12,86, čo nie je len jej nový osobný a zároveň slovenský dorastenecký rekord, ale aj historický top čas tejto vekovej kategórie na starom kontinente. Z rekordných listín vymazala výkon 12,98 v podaní Francúzky Cyrény Sambovej-Mayelovej z 15. júla 2017 na desiatych a posledných MS U18 v Nairobi a aj rekord európskeho šampionátu U18 Britky Mie McIntoshovej 13,05 z Jeruzalema 2022. Pre porovnanie: za najlepším svetovým výkonom do 18 rokov Jamajčanky Kerricy Hillovej 12,71 z apríla 2022 zaostala Slovenka o 15 stotín.
Sedemnásťročná Martinčanka zlepšením o 28 stotín bravúrne odpovedala na nepriamo hodenú rukavicu Fínky Enni Virjonenovej, ktorá v rámci bankobystrickej súťaže v sedemboji predviedla vo štvrtok na 100 m prekážok 13,12 (-0,6 m/s), čím o dve stotiny odsunula na druhé miesto tabuliek slovenskú nádej – na pár hodín.
„Určite som toto nečakala. Myslela som na semifinále s nejakým primeraným časom, ale takéto niečo mi ani vo sne nenapadlo. Dúfala som v osobný rekord, prípadne čas pod 13,10 s, o čase pod 12,90 som ani nesnívala. Som šťastná, že ma prišli podporiť najbližší a tiež mám veľkú radosť z toho, že postúpila aj Peťa Ďurišová a v semifinále budeme obe. Zásluhu na tom má môj tréner Luboš Komárek, ale aj pán Jaroslav Broďáni z Nitry, ktorý nám tiež pomáhal,“ nezabudla pripomenúť Laura Frličková. A ako opísala svoj beh? „Od začiatku sa mi zdalo, že bežím rýchlo. Nečakala som, že súperkám až tak ujdem. Čakala som, že by som mohla byť prvá. Keď som videla, že dievčatá výrazne zaostávajú, tak som sa rozhodla došprintovať to až do cieľa. Pôvodný plán bol, že to v závere vypustím, ak sa bude dať. Cítila som sa skvele už na rozcvičke. Zariskovala som a som šťastná. O európskom rekorde som ani neuvažovala a už vôbec nie, že sa to podarí v rozbehu, možno vo finále.“
Výhľadovo smerom k sobotňajšiemu ďalšiemu kroku k finále o 17.28 h (II. semifinále) dodala: „Na semifinále sa teším, nebudem myslieť dopredu, maximálne sa sústredím a dúfam, že tam predvediem čo najlepší výkon. Najlepšie by bolo, keby som si takto počínala aj v ňom. Najmä sa treba šťastne dostať do finále.“ Petra Ďurišová sa prebila ďalej priamo zo štvrtej priečky vo svojom rozbehu zásluhou nového, o 8 stotín posunutého osobného maxima 13,88. Nová rekordérka bola o pol sekundy (!) rýchlejšia ako celkovo druhá v rozbehoch Zofia Rojeková z Poľska. Zverenka Michala Škvarku Ďurišová ide ďalej s 23. najlepším časom. „Keď som nastupovala na štart a cítila podporu ľudí na tribúnach, bolo to niečo neuveriteľné. Vedela som, že sa musím nabudiť a od začiatku ísť agresívne a dravo. Držala som sa toho a vyšlo to. Periférne som videla, že je to tesné, ale snažila som sa to dotiahnuť až do konca. Cítila som sa veľmi dobre. Dúfala som, že sa prebojujem do semifinále. Som veľmi rada aj za osobný rekord. Naozaj môžem byť spokojná,“ pridala sa Ďurišová.
Ako sa bojuje pred domácim publikom a na domácom štadióne, predviedol aj ďalší Banskobystričan Miroslav Krchňavý v rozbehu na 110 m prekážok. Z tretieho miesta postúpil priamo do sobotňajšieho semifinále a navyše si o 24 stotín zlepšil svoj osobný rekord na 13,75 (vietor +0,8 m/s). Všestranný atlét, ktorého vedie trénerský tím okolo Ivana Čillíka, za mohutnej podpory divákov zvádzal do posledných metrov duel s Nemcom Arnem Döringom. Napokon ho zdolal o 7 stotín. (Postupový kľúč bol prví traja z rozbehov a ďalší šiesti časmi.) V súčte šiestich rozbehov obsadil výborné 15. mesto a v cieli sa nadchýnal: „Je to najlepší pocit, aký som kedy prežíval. Je to úžasné. Už toto je pre mňa veľký úspech, uvidím, čo dokážem v semifinále. Technicky to nebolo zrejme ideálne, ale pre mňa to bol dokonalý beh. Už na rozcvičke som sa cítil dobre, celý deň som bol v pohode, takže som vedel, že by z toho mohol byť osobný rekord. V závere som bojoval s nemeckým súperom o tretiu postupovú priečku. Do cieľa som skôr spadol, ale dá sa povedať, že som sa hodil. Vnímal som aj podporu z tribún, mal som tu veľa známych. Šťastnejší nemôžem byť.“
Menej sa darilo ďalšiemu vlani ešte staršiemu žiakovi Teodorovi Volekovi. Malačan mal výborný štart (druhý najlepší reakčný čas v rozbehu 0,158), ale od prvej prekážky zaostával za rýchlejšími súpermi a bolo z toho šieste miesto za 14,43 (7 stotín za PB). Celkovo mladého zverenca Petra Filipa klasifikovali na 40. pozícii zo 45 štartujúcich. „Bolo to celkom v pohode až na to, že mi vedľa bežiaci Brit nemusel zhadzovať prekážky do mojej dráhy. Čakal som lepší výkon. Trúfal som si na podstatne lepší čas, ako je môj osobný rekord. Čakal som, že pokorím štrnásťsekundovú hranicu,“ povedal Volek, ktorému nepridal na pohode ani o štvrťhodinu odložený štart pre technické problémy. „Bol to nepríjemné, stuhol som a mal som pocit, že mám stiahnutejšie pľúca. Nič sa však nedá robiť.“
Až traja prekážkari bežali rýchlejšie, ako bol doterajší európsky výkon roka tejto vekovej kategórie 13,38 Anthonyho Yuniera Pereza, Španiel odpovedal výkonom 13,40 s vypusteným záverom.
Romana Hrnčárová zužitkovala tesný postup do semifinále hladkej stovky na konečné 22. miesto. V úvodnom z troch behov o dve priame finálové miestenky a dva najlepšie časy nestačila na súperky. Vystúpenie v prvej zo svojich dvoch disciplín na šampionáte uzavrela výkonom 12,08 (+0,7 m/s). „V semifinále sa mi bežalo celkom dobre. Trochu som sa obávala prvej dráhy, ale dnes som bola už aj v osmičke, takže som si vyskúšala obe krajné. Nemala som pred šampionátom testovacie tréningy, takže som vôbec nevedela, kde by som sa mala pohybovať z hľadiska výkonov, obzvlášť na stovke. Pre mňa je táto disciplína skôr lotéria. Zabehla som dva podobné časy, ktorými som potvrdila aktuálnu výkonnosť. Teraz sa budem snažiť čo najskôr zregenerovať, lebo dvojstovka ma čaká už zajtra predpoludním. Hádam to bude dobré,“ verí Hrnčárová, ktorá na potvrdenie postupu do večerného semifinále musela čakať až do posledného piateho rozbehu. V tom svojom totiž aktuálne najrýchlejšia slovenská šprintérka v tejto vekovej kategórii finišovala piata za 12,06 (-0,2 m/s), čo ju v danom momente odsúdilo do úlohy tretej čakateľky na postup časom. Medzi 24 semifinalistiek napokon zverenka Sivie Ambrozy a Zuzany Ralíkovej Sekovej prenikla z 23. miesta, posledná sa kvalifikovala Lotyška Vendija Maurinová len o stotinu horším časom.
„Veľmi sa teším, lebo postup do semifinále bol jeden z mojich najbližších dosiahnuteľných cieľov, ktorý mi navyše poskytne na ME ďalšiu šancu vylepšiť ešte tento čas. S výkonom nie som až taká spokojná, ale viem, kde som mala rezervy. Je to úžasný pocit dosiahnuť toto pred mojimi najbližšími a kamarátkami,“ komentovala 17-ročná Nitrianka čas o rovné 2 desatiny slabší, ako je jej osobný rekord 11,86.
Ani „benjamínok“ 39-člennej domácej zostavy na dorasteneckých ME Lucia Košútová nedokázala atakovať svoje osobné maximum. Výkon 12,23 (8 stotín pod osobákom) nestačil na lepšie ako 8. miesto v úvodnom z piatich rozbehov dievčat, celkovo však iba 15-ročná Považskobystričanka nechala pod sebou 5 šprintérok a klasifikovali ju na 33. priečke. „Na ME som sa veľmi tešila, je to veľká udalosť a štartovať na takomto podujatí sa nenaskytne vždy. Som rada, že som tu mohla byť, aj keď nemám osobný rekord. Myslela som si, že ho zabehnem, ale neviem, čo sa stalo. Zrejme stres. Pred štartom som vždy nervózna a iste to malo nejaký vplyv na výsledok. Keď som dobehla do cieľa, v duchu som si vravela, že som ešte mohla pridať. Štart nebol dostatočne agresívny, mala som pocit, že sa mi trochu akoby zamotali nohy, resp. nechceli poslúchať,“ opísala svoje pocity zverenka Tomáša Kukučku. Rozbehy suverénne ovládla Miia Ottová z Estónska (11,44 – európsky výkon roka U18).O jedno miestečko lepšie ako najmladšia členka slovenskej výpravy dopadol najstarší. Filip Sauer v záverečnom z piatich rozbehov zdolal iba Gibraltárčana Zacariasa Ziblima-Baenu, v cieli bol za 11,08 (-0,2) siedmy. Dosiahol rovnaký čas ako vo finále na M-SR dorastu takisto na Štiavničkách. Za svojím osobným rekordom zaostal 9 stotín. V konkurencii 37 štartujúcich to stačilo na celkovo 32. miesto. Od 10,87 posledného postupujúceho do semifinále Nikodema Dymińského z Poľska ho delilo 21 stotín.
„Na štarte som mal trochu horšiu reakciu, inak to bol v pohode beh. S výkonom nie som až taký spokojný, ale vzhľadom na vietor je to v poriadku. Je to moje prvé veľké podujatie. Teraz už budem vedieť, čo mám očakávať pred mojou hlavnou disciplínou 200 m. Tam budem určite chcieť viac a možno sa podarí zabojovať aj o semifinále,“ povedal 17-ročný Košičan, ktorého čaká rozbeh na 200 m v piatok o 13.25 h.
Anna Viktória Hudecová potrebovala v kvalifikácii na základnej výške 164 cm jednu opravu, na 168 nezaváhala, ale v momente, keď mala vyrovnať svoj kariéry top výkon 171 cm, nenašla spôsob, ako sa prehupnúť ponad latku. So 168 cm sa zverenka Petra Tichého zaradila na 14. miesto B-skupiny, v súčte s druhou polovicou štartového poľa jej patrila 27. priečka z rovnakého počtu výškarok.
„So svojím výkonom nie som na sto percent spokojná, ale nie som ešte úplne zdravotne v poriadku po problémoch s členkom. Chcela som si skočiť osobný rekord. Mala som nádejný pokus na výške 171 cm, ale trochu som to podbehla. Z technickej stránky to musíme ešte zhodnotiť s trénerom, ale skákalo sa mi dobre. Súťaž bola pripravená na vysokej úrovni. Som rada, že som mohla súťažiť v tejto kvalitnej konkurencii,“ vravela atlétka pochádzajúca z Brezna. Na finále stačilo piatim výškarkám 177 cm, zvyšných sedem vrátane favorizovanej Lilianny Bátoriovej z Maďarska sa kvalifikovalo výkonom o 2 cm lepším.
Už vo vstupnej fáze sa skončilo účinkovanie Dominika Ivančíka na 1500 m. Atlét venujúci sa aj triatlonu obsadil aj vinou pádu v úvodnom kole časom 4:11,99 vo svojom rozbehu 12. a celkovo 35. miesto z 37 štartujúcich. „Preteky sa odvíjali v súlade s mojimi očakávaniami, až na pád hneď v prvom kole. Išlo sa dosť pomaly, tak som si myslel, že stratu dobehnem, ale nohy mi nešli. Napriek tomu to hodnotím celkom pozitívne aj vzhľadom na to, že ako triatlonista sa nevenujem atletike až toľko. Dnes som si trúfal na výrazné zlepšenie osobného rekordu, pomýšľal som na čas okolo 3:52 min, ale bežalo sa takticky. Určite to mohlo byť aj lepšie, ale ide sa ďalej a nabudúce budem lepšie pripravený,“ zrekapituloval Dominik Ivančík.
Dvanásta bola vo svojej skupine kvalifikácie trojskokaniek aj Zuzana Majtánová, ale nielen osobného trénera Milana Laurenčíka potešila 17-centimetrovým zlepšením osobného rekordu na 11,88. Klasifikovali ju na sumárnom 21. mieste z 24. dievčat. „Chcela som skočiť dvanásť metrov, ale aj 11,88 m je osobný rekord. Prvýkrát som skákala z jedenásťmetrovej dosky. Je to pre mňa niečo nové, keďže som to ani na tréningu neskúšala,“ priznala 17-ročná Považskobystričanka.
V tretej disciplíne sedemboja vrhla Dominika Švaňová guľou 10,44 m, o 42 cm ďalej, ako bol jej osobný rekord, a pripísala si 558 bodov, ale priebežne klesla z 22. na 26. miesto (súčet 2194 bodov). Na záver úvodného dňa súťaže o najvšestrannejšiu atlétku previedla 200 m za 25,63 (830 bodov). Do druhého dňa (diaľka, oštep, 800 m) pôjde zverenka Petra Tichého z 25. miesta a s 3024 bodmi na konte. „S guľou som spokojná, hoci na tréningu mi to lietalo ešte ďalej. Zlepšila som si však osobné maximum, takže to beriem. Dvojstovka na záver prvého súťažného dňa je skúška, komu zostalo koľko síl. Mňa vyčerpávalo dosť to teplo, ale zvládla som to. Vzhľadom na to, že som nebežala v úplne ideálnej dráhe, som spokojná. Umiestnenie neriešim, pre mňa je štart na ME najmä obrovská skúsenosť,“ prízvukovala Švaňová.
(JM)
Fakty a výsledky zo IV. ME do 18 rokov v Banskej Bystrici nájdete v rubrike Infopanel.
FOTO JÁN SÚKUP
