► Dva dni po úspešnom 100. ročníku medzinárodného maratónu mieru slávite aj vy narodeniny. Vnímate nedeľný úspešný jubilejný ročník ako taký predčasný darček?
„Určite áno! Niekedy slávim narodeniny tesne pred pretekmi, inokedy tesne po nich, ba občas sa stane, že im mám presne v deň košického maratónu. Pozitívne emócie sú pre mňa vo všeobecnosti najväčší dar, matérie ma príliš nevedia ohúriť. A pekných emócií sa na nás všetkých, mňa nevynímajúc, valilo v posledných dňoch neúrekom. Nič viac, nič krajšie si som si nemohol želať.“
► Jubilejný ročník máte za sebou, zvládli ste ho so cťou. Spadol vám kameň zo srdca, že všetko dobre dopadlo?
„K príprave MM pristupujeme vždy s veľkým rešpektom. Opakujeme, simulujeme, počítame… Mnohým sa z toho možno už krúti hlava, no ak chceme minimalizovať riziká, inej cesty niet.“
► Mali ste z niečoho špeciálne obavy?
„V tomto roku prevládala neistota spojená s obrovským nárastom štartujúcich. Popri mnohých ďalších otázkach vznikali obavy najmä z dobehu a cieľového servisu, ktorý mal v najväčšom nápore zvládnuť za hodinu približne 6000 ľudí. Aj tu sme plánovali, prekresľovali, hľadali riešenia. Oplatilo sa! Bol som sa na tomto úseku viackrát pozrieť a fungoval dobre. Rovnako sme mali trochu strach z toho, ako prídu bežci – nováčikovia fyzicky pripravení, ako zvládnu trať zo zdravotného hľadiska. Počet zásahov a ich závažnosť však v porovnaní s predošlými ročníkmi mimoriadne nestúpli. To je dobré vysvedčenie pre bežcov aj pre organizátorov.“
► Hoci ste organizovali jubilejný 100. ročník, oslavy neboli pompézne – zaujal najmä pekný sobotný otvárací ceremoniál – a ani samotné preteky sa veľmi nelíšili od predošlých ročníkov. Šetríte nápady, energiu a financie na rok 2024, keď MMM oslávi sté narodeniny?
„Neviem si celkom dobre predstaviť, ako pripraviť preteky, ktoré majú svoje pravidlá a zákonitosti, pompéznejšie. Pompézna však nepochybne bola atmosféra okolo trate, podpora divákov a tiež zmienený otvárací ceremoniál. Nechceli sme, aby bol zdĺhavý, umelo vyčačkaný. Podľa ohlasov sme sa to odhadli dobre. Podobne k tomu budeme preto pristupovať v nasledujúcom roku i v ďalších. Trafiť sa do vkusu každého je nemožné, no dobré nápady určite nezaniknú.“
► Stý ročník dopadol po športovej stránke nad očakávanie: Rono a Tulu prekonali 11-ročný traťový rekord a posunuli ho pod 2:07 h, až sedem Slovákov sa dostalo pod 2:30 h, čo už dlhé-dlhé roky nebolo, solídnym maratónskym debutom prekvapila slovenská šampiónka Veronika Páleníková, kvalitné výkony dosiahli polmaratónci Ďurec, Naňová a Pejpková. Čo najviac zo športového hľadiska zaujalo vás?
„Určite všetko to, čo spomínate. Potvrdilo sa, že ak sú podmienky, teda v tomto prípade najmä tie poveternostné, primerané, je košická trať ideálna na zlepšovanie osobných rekordov. Pod kvalitné časy slovenských bežcov sa určite podpísala i ich cielená príprava. Maratón v Košiciach vnímajú ako domáci vrchol sezóny. Verím, že takéto postupné zlepšovanie sa viacerých bude ešte viac motivovať a posunie ich ešte viac dopredu. Dúfam, že na slovenský čas pod 2:20 alebo 2:40 u žien nebudeme musieť čakať príliš dlho. Z globálneho športového pohľadu takmer s istotou obhájime pozíciu v najlepšej svetovej dvadsiatke maratónov, pred Parížom i Bostonom. S tým musíme byť pri našich možnostiach určite veľmi spokojní.“
► Čo bol pre vás osobne najkrajší moment v 100. ročníku MMM?
„Ťažko vyberať iba jeden jediný. A ak mám teda spomenúť jeden, tak určite to bolo vzopätie sa všetkých organizátorov, bežcov, fanúšikov a podporovateľov okolo jedinečnej maratónskej témy. Nepočuli sme od nikoho – nedá sa, nevládzem, neprídem. Bola to historická udalosť a všetci sme to takto vnímali. Vzdávať sa a frflať, to sa tu, až na nejaké výnimky, nenosí. Schopnosť odhodlane ísť za naším cieľom je to, čo nás posúva vpred.“
► Bežci vrátane olympijského víťaza v chôdzi na 50 km Mateja Tótha si pochvaľovali neskutočne peknú atmosféru v uliciach, tisíce povzbudzujúcich divákov – v sobotu na minimaratóne i v nedeľu v hlavných súťažiach. Bola to ukážka košického lokálpatriotizmu a podpory obyvateľov východoslovenskej metropoly svojmu maratónu?
„Jednoznačne! Vyzerá to byť jednoduché mať na trati státisíce divákov, ak sa maratón beží v päťmiliónovom meste, no obrovská masa fanúšikov v relatívne malých Košiciach bežcov vždy očarí. V tomto roku osobitne. Svedčí to o našej DNA: maratón majú Košičania v krvi. Mnohí bežci poznajú maratóny na celom svete, nie všade je však spontánnosť a vrelosť taká hmatateľná ako u nás. Aj preto sa k nám bežci radi vracajú. Košický maratónsky fanúšik je nás žolík. Nikdy nesklame a aj s jeho pomocou vytvárame obraz nášho maratónu.“
► Africká zostava, najmä mužská, ktorá tentoraz prišla do Košíc, bola o čosi kvalitnejšia ako v minulých rokoch. Neuvažujete o tom, že pri príležitosti 100. narodenín pozvete na MMM nejaké ozajstné eso, ktorého meno rezonuje v maratónskom svete?
„Keď maratón oslavoval 70 rokov existencie, pozvali sme Ahmeda Salaha visačkou bežca z Top 5 historických tabuliek s osobákom 2:07 h. Sústredili sme sa na jedno meno, ktoré po páde na 14. kilometri, žiaľ, v cieli už neobjavilo. Kladieme si preto otázku, či divákom pripraviť ´One Man Show´, preteky s bežcom schopným za pomoci 4 – 5 vodičov zabehnúť čas 2:04, alebo pripraviť preteky so zaujímavou zápletkou a šancou dostať sa súhrnom výsledkov opäť medzi najlepšie maratóny sveta. Splniť oba ciele je asi nad naše možnosti. Našu stratégiu budeme, samozrejme, prehodnocovať. Sme však ešte ďaleko pred poznaním našich ekonomických možností pre rok 2024. Žijeme v príliš turbulentnej dobe…“
► Záujem o MMM 2023 bol enormný, prihlásilo sa rekordných takmer 17 000 účastníkov, prihlasovanie na hlavné disciplíny ste museli uzavrieť už v marci. Očakávate podobný nápor aj v narodeninovom roku 2024?
„Spýtajte sa bežcov, či sa chcú vrátiť… My preto urobíme všetko! Masová účasť je esenciou každého takéhoto projektu. Sme súčasť globálneho sveta. Musíte zaujať, investovať, nešetriť energiou. Potom sa uvidí, či ste túto časť populácie zaujali. Máme na čom stavať, ale nič nepadá z neba zadarmo.“
► Pripravujete na rok 2024 pre bežcov nejaké zásadné alebo zaujímavé novinky?
„To je ešte predčasná otázka. Musíme celý koncept a námety spracovať a rozhodnúť sa ako ďalej. Novinky a zmeny sa odvíjajú aj od počtov účastníkov, taktiež od našich možností. O zaujímavé počiny v širšom kontexte určite nebude núdza. Pokiaľ ide o samotné preteky, tam sme predsa len limitovaní atletickými pravidlami, takže novinky sa nedajú generovať bez obmedzení.“
► Samozrejme, veľký záujem vás určite teší, ale zároveň vám komplikuje život, keďže priepustnosť košického okruhu má svoje hranice. Už vlani sa v tejto súvislosti vyskytli problémy a teraz sa zopakovali. Mnohí bežci sa sťažovali, že pre veľkú „hustotu“ na trati po štarte polmaratónu museli výrazne spomaliť…
„Sme si vedomí, že ulice mesta nenafúkneme, no odklon od atraktívnej dvojokruhovej trate by bol krokom späť. Práve dva okruhy spôsobujú isté komplikácie, ktoré sa však snažíme minimalizovať. S takýmito komplikáciami sa napokon nestretávajú iba hobby bežci, ale aj favoriti predbiehajúci v 2. kole množstvo pomalších bežcov. Aj im ide o veľa, no vnímajú fakt, že sa situácii musia prispôsobiť. Je to daň za veľký maratón v malom meste. Opakovane sme sa vyjadrovali, že tak na strane bežcov, tak na strane organizátorov musíme byť pripravení na mnohé kompromisy. Nevieme vyhovieť všetkým individuálnym predstavám. Pomalší začiatok pri prípadnom spoločnom štarte sme kompromisne vymenili za isté spomalenie v úvode 2. kola. Aj to nie pre všetkých… Museli sme hľadieť i na možný kolaps občerstvovacích staníc, ak by pri spoločnom štarte čelila najmä tá prvá za 30 minúť náporu 12-tisíc bežcov. Vzhľadom na situáciu na 5. kilometri musí byť postavená na pomerene krátkom úseku trate. Nie každý pozná všetky súvislosti, nie každý je ochotný zľaviť zo svojich predstáv a priorít. Naše analýzy ukazujú, že spomalenie nebolo v žiadnom prípade dramatické.“
► Máte nejaký nápad, ako z tejto „šlamastiky“ von? Existuje vôbec nejaká cesta?
„Budeme ju hľadať i podľa toho, koľko bežcov sa postaví na trať v budúcom roku. Vytvárať teoretické modely je nemožne a teraz ešte zbytočné. Riešenia budú vychádzať z reálnych čísel. Je však dobré exaktnejšie vedieť, o čom hovoríme, ak sa bavíme o vynútenom spomalení v druhom kole pretekov. Naša analýza na vzorke 100 bežcov ukazuj, že tí, ktorí do 2. kola vbiehali ešte pred štartom polmaratónu, napokon v úhrne spomalili o 170 minút. Ich výkon a rýchlosť klesali s narastajúcou únavou i bez zmienených komplikácii. Ak sme sa pozreli na ďalších 50 bežcov, ktorí vbiehali na trať až po štarte polmaratónu, a to boli stále bežci s dobrou prípravou, tí stratili v druhom kole v úhrne 177 minút. V tejto druhej skupine vidíme dokonca až 11 bežcov, ktorí druhé kolo zvládli rýchlejšie ako prvé. V prvej spomenutej skupine bolo takýchto bežcov menej – iba osem. Aj z tohto vidieť, že rozdiely nie sú signifikantné, resp. nie sú žiadne. Vo veľkej miere teda ide aj o akési subjektívne vyjadrenie pocitov. Isté obmedzenia, samozrejme, sú, no pri primeranej miere tolerantnosti a pochopenia súvislostí by nemali byť neprekonateľné. No a je tu tiež druhá strana mince. Maratónci sa mohli v druhom kole i vďaka plnej trati a prítomnosti polmaratóncov tešiť z už zmienenej podpory fanúšikov a tiež z pomoci týchto relatívne čerstvých bežcov, ktorí ich mohli v kritických chvíľach takpovediac potiahnuť.“
► MMM má za sebou úspešne 100 ročníkov. Ako vidíte jeho najbližšiu budúcnosť?
„Som rád, že sme dokázali v širšom spoločenskom kontexte upevniť jeho postavenie a prestíž. To bolo jeden z našich cieľov. Chceme, aby bolo na čom stavať, aby aj naši nasledovníci mohli pokračovať bez výraznejších hendikepov. Musíme veriť, že všetky vonkajšie okolnosti budú k budúcnosti tohto projektu nastavené prívetivo. A ak nie úplne pozitívne, tak aspoň neutrálne. V takom prípade si poradíme a o budúcnosť nemám obavy.“
GABRIEL BOGDÁNYI
FOTO SITA/MILAN ILLÍK, PETER JESENSKÝ a SAZ (gb)
POVEDALI O MMM
● HORST MILDE, v roku 1974 zakladateľ maratónu v Berlíne: „Sto rokov je dlhá história. vás, Košičanov, vnímam ako pionierov maratónu v Európe. Je veľa európskych behov starších ako MMM, ale vy ste mali potrebnú výdrž a schopnosť prekonať všetky prekážky či politické zmeny, ktoré čas priniesol, a preto trvá tradícia vášho podujatia od roku 1924 až doteraz. Prajem vám, aby ste pokračovali v projekte spájajúcom ľudí. Bez vášho maratónu by bol svet chudobnejší a my sme radi, že sme súčasť tejto rodiny.“
● ANASTASIA KUZMINOVÁ, 3-násobná olympijská víťazka v biatlone, na 100. ročníku členka olympijskej maratónskej štafety V4: „Chcem sa poďakovať všetkým ľuďom na trati, niečo také som v živote nezažila, bolo to jednoducho úžasné. Všetci ste boli skvelí.“
● MICHAL KARCOL, hobby maratónec, skončil na 3293. mieste: „Musím vysloviť uznanie organizátorom za perfektne pripravené preteky. Vraciam sa na MMM už tri roky a ďalšie v ďalších určite prídem opäť. Maratón síce aj bolí, ale pri košických divákoch aj bolesť stála za to.“
● MATEJ TÓTH, olympijský víťaz v chôdzi na 50 km, na 100. ročníku absolvoval svoj premiérový maratón: „Ak budem mať čo i len maličkú šancu, do Košíc na maratón sa vždy rád vrátim. Atmosféra bola úžasná. Priznám sa, že som sa niekedy už aj tešil na ´hluché´ miesta bez úžasných divákov, aby som sa trochu upokojil, a kde by mohli trochu klesol pulz. Všade totiž vládla obrovská eufória.“
(LB, BK)
