V stredu 2. februára, sedemdesiat dní po oslave 85. narodenín (24. 11. 1936), zomrel v Bratislave československý šampión 1959 i 1960 v skoku do diaľky, a účastník rímskej olympiády 1960 Jan Netopilík. Na nej štartoval ešte ako člen Dukly Praha a zverenec Leopolda Lázničku, ale po olympijskej sezóne sa presťahoval do slovenskej metropoly, kde pracovala jeho manželka Libuša, pôvodom z Rimavskej Soboty. Posledná rozlúčka s úspešným atletickým trénerom Slovana, resp. Slávie SVŠT bude v piatok 11. februára 2022 o 12.30 h v bratislavskom krematóriu.
Rodák z moravských Tvrdoníc (okres Břeclav) s gymnastickými základmi zo Sokola prejavil atletický talent premiérovo v čs. finále Športových hier mládeže 1954 v Partizánskom, keď vyhral diaľku a na 100 m dobehol tretí. Prvý raz za 7 metrov (702 cm) skočil v drese Spartaka Hradec Králové na jeseň 1956, ale výrazne sa zlepšil až po príchode do Prahy: na čs. majstrovstvách 1958 skončil druhý a ďalšie dva šampionáty vyhral (741 a 756 cm), pričom v r. 1960 bol aj finišman majstrovskej štafety Dukly na 4 x 100 m (42,4, Václav Janeček, Ján Solčáni, Vilém Mandlík, Jan Netopilík).
V tom roku mal životnú formu: trikrát zlepšil čs. rekord (753, 756 a 766 cm) a nominovali ho na OH 1960. V Ríme na postup do finále stačilo 740 (v ňom 766 na 7. miesto), ale v kvalifikácii mu ani raz nevyšiel rozbeh, skočil len 726 cm (22. výkon) a smoliarsky rok zavŕšil pred Vianocami zlomeninou nohy. V drese Slovana skončil na čs. šampionátoch raz druhý (1961) a dvakrát tretí (1962 a 1963), majstrovstvá Slovenka boli v období 1961 – 1965 zakázané.
Netopilíkovým prvým chýrnym zverencom bol Dušan Šváby (1948 – 2018), v osemnástich slovenský šprintér č. 1 (10,5) a rekordér na 220 y (22,3), ktorý v máji 1967 časom 10,3 zlepšil Mikluščákov slovenský seniorský i čs. juniorský rekord a vyrovnal európsky juniorský. V júni potom v medzičase stovky (10,4) utvoril rekord SR na 60 m (6,5), ďalší na 100 y 9,5. Olympijský rok 1968 začal senzačnou stovkou 10,1 (druhý európsky výkon histórie, lepší mal len Nemec Hary 10,0, zhodný Poliak Maniak), no chýbal tretí časomerač, takže ho neuznali za čs. rekord – potom ho začalo zrádzať zdravie: na finále čs. šampionátu pre natrhnutý sval nenastúpil a ušla mu aj nominácia na OH 1968.
Vtedy Jan Netoplík už trénoval aj kežmarského rodáka Vladimíra Jančeka (1949 – 2012), ktorý v semifinále behu na 100 m na mítingu Praga Academica 1968 vyrovnal 7-ročný Mandlíkov čs. rekord 10,2. Po prehre o prsia s Utěkalom na čs. majstrovstvách však neposlali na OH ani jeho, a Janček oľutoval, že neprijal ponuku na prestup do pražského klubu s prísľubom nominácie do Mexika.
Netopilíkov prvý syn Roman sa „potatil“ a v r. 1983 v drese Slávie SVŠT skočil 717 cm (od 1992 žije v Kanade, mladší syn v Hamburgu). Jan Netopilík získal ocenenia Majster športu (1964), Vzorný tréner (1979).
Česť jeho pamiatke!
MARIÁN ŠIMO
