Za Dušanom Čikelom smútia nielen atletika a futbal

Slovenská verejnosť sa v uplynulých dňoch rozlúčila s veľkou postavou svojej športovej histórie. V sobotu 25. mája zomrel prvý Slovák v oficiálnej listine svetových rekordov Dušan Čikel. Odišiel vo veku úctyhodných 94 rokov. Posledná rozlúčka sa konala 30. júna v Trenčíne – aj s vojenskými poctami. Miestom jeho večného odpočinku bude Istebník.

Rodák z Beckova (18. októbra 1929) sa odmala 13 rokov venoval futbalu, ale na vojenčine, na ktorú šiel až ako 21-ročný ženatý absolvent obchodnej školy, odhalili jeho vlohy na stredné a dlhé behy – po úspechu na armádnych športových hrách v septembri 1951 ho povolali do ATK (neskôr ÚDA a Dukla) Praha, kde v tréningovej skupine Ladislava Fišera pôsobil až do sezóny 1957.

Ani nie o dva roky debutoval v čs. reprezentácii a stal sa prvým slovenským spoludržiteľom svetového rekordu: 29. júla 1953 na najkvalitnejšej čs. atletickej dráhe Slavoja Stará Boleslav v chýrnej Houštke bol prvým členom kvarteta ÚDA I. (ďalšími Alfréd Stržínek, Ludvík Liška a Stanislav Jungwirth), ktoré časom 7:28,0 o celú sekundu zlepšilo takmer 7-ročný svetový rekord švédskej reprezentácie na 4×800 m! Mal aj trochu šťastia: prvý pokus 7. júna nevyšiel (7:31,8) a v druhom Fišer namiesto Alexandra Zvolenského (tiež pôvodom Slováka) postavil na prvý úsek Čikela (on aj Stržínek svoje úseky zabehli za 1:53, Liška za 1:52 a S. Jungwirth, neskôr prvý na svete s časom pod 3:40 na 1500 m, za 1:50).

O rok ako čs. osemstovkárska dvojka štartoval na ME v Berne, ale v horúčke nepostúpil z rozbehu na 800 m. Na Rošického memoriáli 1956 pomohol Jungwirthovi k čs. rekordu na 1500 m 3:42,4 a životným časom 3:43,0 figuroval na jeseň vo svetovej desiatke, v tom roku získal aj čs. titul na 5000 m, ale na melbournské OH nominovali len Jungwirtha (skončil šiesty). Lepší čas ako Čikel v pražskom drese 3:43,0 v roku 1956 zabehol v slovenskom až v r. 1972 (!) Ivan Kováč (3:40,3).

Čikel v roku 1957 požiadal o preloženie na Slovensko: od septembra pôsobil ako kapitán na Východnom vojenskom okruhu v Trenčíne, ale ešte ako člen pražskej Dukly vyhral v 1. ročníku Veľkej ceny Pravdy (neskôr P-T-S) hlavné preteky, Hajdócyho memoriál na 1500 m. V období 1958 – 1959 behal za Sláviu Bratislava: bol slovenskou tabuľkovou jednotkou 1958 a slovenským rekordérom na 800, 1500 i 5000 m (rekordy utvoril aj na 1 míľu, 2000 a 3000 m) a získal aj dva tituly v krose.

Po skončení atletickej kariéry sa Čikel ako absolvent pražskej FTVŠ vrátil k futbalu – bol kondičný tréner prvoligových futbalistov Jednoty Trenčín (na jar 1968 ju viedol aj ako hlavný tréner v siedmich prvoligových zápasoch) a Dukly Banská Bystrica. Neskôr spoluzakladal Armádne stredisko vrcholového športu Dukla Trenčín a v období 1979 – 1982 bol jeho veliteľom. Potom až do odchodu na penziu (1988) pôsobil na veliteľstve Východného vojenského okruhu. Jeho vnuk Ľubomír Čikel reprezentoval Rakúsko na OH 2004 v zápasení voľným štýlom (8. do 60 kg).

Česť jeho pamiatke!

Kluby (tréneri): ATK (ÚDA, Dukla) Praha (1951 – 1957, Ladislav Fišer), Slávia Bratislava (1958 – 1959), Dukla Lipník nad Bečvou (1959 – 1962).
ME: 1954 800 m 22. (r. 1:54,2).
Čs. tituly: 5000 m 1956 (14:21,6), 4×400 m 1954 ÚDA Praha (3:19,2), 1957 Dukla Praha (3:17,5).
Slovenské tituly: kros 1958 a 1959.
Slovenská jednotka: 800 m 1958 (1:54,9), 1500 m 1958 (3:51,5), 5000 m 1958 (14:17,6).
Svetový rekord: 4×800 m ÚDA (Čikel, Stržínek, Liška, S. Jungwirth) 7:28,0.
Čs. rekordy: míľa 1:06,0 (1956), 4×800 m ÚDA 7:28,0 (1953), 4×1500 m ATK/ÚDA/Dukla 16:16,8, 16:09,0 (1952), 15:58,4 (1953), 15:26,4 (1954).
Slovenské rekordy: 800 m 1:54,9, 1500 m 3:51,5, 1 míľa 4:11,1, 2000 m 5:29,9, 3000 m 8:07,6, 5000 m 14:36,8 a 14:17,6 (všetky 1958).
Osobné rekordy: 400 m 50,1 (1954), 800 m 1:50,5 (1954), 1500 m 3:43,0 (1956), 3000 m 8:07,6 (1958), 5000 m 14:09,4 (1956).
Ocenenia: Majster športu (1953), Za zásluhy o rozvoj čs. telesnej výchovy II. stupňa (1978), Cena fair play SOŠV (2004).