Jedným z 23 projektov výstavby a rekonštrukcie štadiónov, ktoré podporil dotáciou Slovenský atletický zväz z 5-miliónovej sumy poskytnutej štátom, je aj martinský. Maximálna suma 400-tisíc eur určená pre bežecké ovály s 8 dráhami na ovále a všetkými sektormi, niektorými aj zdvojenými, bola poskytnutá iba Banskej Bystrici, Košiciam, Martinu a Žiline.
Jednou z dôležitých podmienok poskytnutia maximálnej dotácie je certifikácia športoviska Svetovou atletikou (World Athletics). Takéto štadióny malo Slovensko doposiaľ iba dva, v Banskej Bystrici a v Šamoríne, pričom na Štiavničkách sa momentálne koná rozsiahla rekonštrukcia.
Úsilie nestora martinskej atletiky Rudolfa Honnera o výstavbu tartanovej dráhy, siahajúca do roku 2002, neviedla k úspechu. Našťastie, v tejto iniciatíve pokračovalo občianske združenie Štadión založené v roku 2010, ktorému sa pod vedením Alexandra Lilgeho a výdatnej pomoci Jozefa Zanovita po rokoch snahy podarilo výstavbu zabezpečiť.
Investorom akcie sa stali Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) a mesto Martin, ktoré v rovnakých finančných podieloch zabezpečujú potrebné prostriedky. Navyše, ŽSK poskytol na výstavbu svoje pozemky, ktoré má vo svojom areáli v správe Spojená škola Martin. Tým sa náklady na stavbu výrazne znížili. Cenou tejto výhody je však lokalita, ktorá je zrejme najhoršia z možných asi štyroch alternatív, keď tie lepšie padli práve z dôvodu nevysporiadaných pozemkov. Aj keď areál je situovaný takmer v centre Martina, príjazd naň je pomerne zložitý.
Martinský štadión je v súčasnosti v najpokročilejšom štádiu rozpracovanosti na Slovensku. Práce sa začali v novembri 2019 a výstavba by mala trvať 12 mesiacov. To je však iba jeho prvá etapa, ktorá je finančne najnáročnejšia, ale mala by byť finančne krytá. Jej súčasťou je realizácia bežeckých tratí, všetkých atletických sektorov, chodník pozdĺž vonkajšieho okraja oválu, odvedenie zrážkových vôd, závlaha trávnika, oplotenie, osvetlenie a prívod inžinierskych sietí k budúcej tribúne, ktorá by mala byť postavená so sociálnymi zariadeniami, kanceláriami a skladmi až v druhej etape projektu.
Ideálne by bolo, ak by druhá etapa pokračovala náväzne po ukončení prvej, to sa však v dnešnej ére koronavírusu nezdá príliš reálne. Počíta sa, že dočasne by potrebné vybavenie nahradili prenosné unimobunky, prípadne by priestory cez víkend mohla poskytnúť škola. Po skončení druhej etapy by martinský štadión mal spĺňať certifikačné kritériá piatej (najnižšej) konštrukčnej kategórie Svetovej atletiky. Výhľadovo však stavba počíta so zaradením do tretej konštrukčnej kategórie, na to je však potrebné zrealizovať ešte tretiu etapu, ktorá by mala zahŕňať rozcvičovacie vrhačské a skokanské sektory, ale najmä 200-metrovú štvordráhu.
Stavbárom zatiaľ praje počasie a nezastavil ich ani koronavírus. Aj keď na niektorých iných stavbách boli práce prerušené, pracovníkov pochádzajúcich väčšinou z Hornej Oravy ťažké podmienky nezaskočili. Dokonca ani nedostatok materiálu, ktorý je v súčasnosti často dôvodom obmedzenia či zastavenia prác.
Koronavírus sa však postaral o iný problém. K vydaniu certifikátu je potrebné, aby geodetické práce, zaručujúce dĺžku oválu v prísnom kritériu od 400,000 do 400,040 m, vykonával geodet akreditovaný Svetovou atletikou. Taký však na Slovensku nie je a pri uzavretí hraníc nemohol prísť ani geodet zo zahraničia.
Riaditeľ zhotoviteľa stavby, Cyril Špendla, však dohodol s akreditovaným geodetom z ČR, že práce vykoná pod jeho dozorom martinský geodet a rozhodca atletiky s najvyššou kvalifikáciou Vladimír Prokša. Momentálne už sú odtokové žľaby, na ktoré sa nasúvajú obrubníky, osadené a po vyznačení čiar si v jeseni príde presnosť prác český geodet skontrolovať. Dokonca je možné, že rovnaký postup bude uplatnený aj pri výstavbe Národného atletického štadióna na Štiavničkách v Banskej Bystrici.
A tak sa zdá, že dve stovky členov Atletického klubu ZŤS Martin sa na ďalšiu sezónu už budú môcť pripravovať už na novom športovisku.
MARIÁN KALABUS
FOTO DUŠAN MACHNÍK a MARTIN FERENČÍK
