Veľmi úspešne sa začali majstrovstvá sveta v atletike v Tokiu pre slovenskú výpravu pozostávajúcu z deviatich športovcov. V úvodnej disciplíne šampionátu sa vo vynikajúcom svetle predviedol Dominik Černý, ktorý v chôdzi mužov na 35 km obsadil výkonom 2:31:17 h siedmu priečku.
Černý v náročných podmienkach – vysoká vlhkosť a dusno – predviedol v japonskej metropole skvelý výkon, keď sa neustále posúval dopredu. Napokon ho v cieli predstihlo len šesť súperov, pričom od bronzu ho delili dve minúty a jedna sekunda. O 12 stupienkov si vylepšil svoje umiestnenie oproti MS 2023.
Zverenec trénera Romana Benčíka výrazne prekonal svoj predšampionátový cieľ, keď chcel skončiť do 16. miesta, pričom jeho tohtoročný štart ho radil na 17. pozíciu z 51 prihlásených štartujúcich. „Od štartu až do cieľa sa mi išlo veľmi dobre, nemal som žiadnu krízu. Dobre som si rozložil sily a vyšla mi aj taktika. S umiestnením v prvej osmičke, teda konkrétne na 7. priečke, som veľmi spokojný. Dodám však, že ja som už čakal, kedy v kariére už príde takéto uvítanie vo vrcholovej atletike a stalo sa tak teraz. Som nesmierne rád, užívam si to,” uviedol v prvej reakcii v mixzóne národný rekordér Černý, ktorý dosiahol najlepší výsledok slovenskej chôdze aj celkovo atletiky na svetovom šampionáte od pekinského zlata Mateja Tótha v roku 2015.
V úvode sa ocitol na čele štartového poľa pri krúžení na Národnom štadióne. „Dôvod, že som to ťahal na štadióne, je jednoduchý. Z môjho pohľadu to bol v podstate najjednoduchší spôsob, ako ísť v prvej dráhe. Tempo vôbec nebolo rýchlejšie ako vo zvyšnej časti pretekov, takže som nemal čo riešiť. Načerpal som energiu z toho,” vysvetlil 27-ročný člen ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica.
Ten potom v priestore cieľa netrpezlivo vyčkával. Tentoraz nebolo z toho prekvapenie v podobe žiadosti o ruku ako na MS pred 2 rokmi v Budapešti, ale ďalší výborný výsledok pre slovenskú atletiku, o ktorý sa postarala jeho snúbenica Hana Burzalová. Tá v závere sobotňajších pretekov predstihla ešte aj Viviane Lyrovú z Brazílie a zo 46 štartujúcich ju klasifikovali na 12. mieste, ktorým pri treťom štarte výrazne prekonala svoj 28. post z Budapešti 2023 i 23. z Eugene 2022. Takisto ako Černý prevýšila nielen svoje očakávania.
„Skončiť dvanásta v takmer osobnom rekorde v náročných tokijských podmienkach je pre mňa dôvod na spokojnosť. Prevýšila som papierové predpoklady podľa štartovej listiny, ktoré ma radili do tretej desiatky. Preteky som išla s rozumom, ale zároveň nie veľmi opatrne. V závere som dokázala udržať tempo i vystupňovať výkon, keď som sa ešte popasovala s dvoma súperkami. Teraz musíme dobre zregenerovať pred dvadsaťkilometrovou súťažou,” žiarila radosťou 24-ročná Burzalová, ktorá zaostala za osobným maximom len o 23 sekúnd.
Mimoriadne spokojný bol s vystúpením oboch svojich zverencov v ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica tréner Roman Benčík. „Podarila sa nám veľká vec! Po úspešnom vystúpení na majstrovstvách Európy v chôdzi družstiev na jar v Pôdebradoch, kde sa Dominik s Hankou zaradili svojimi umiestneniami medzi európsku špičku, dnes potvrdili, že patria v chôdzi na 35 km do top 12 na svete, čo je úžasné. Dnes si dali sami sebe krásny svadobný dar,“ pripomenul šéftréner slovenskej chôdze radostný fakt, že po návrate z MS si snúbenci z Budapešti už 4. októbra povedia navzájom „áno“.
„Dúfam, že ich výkonnosť konečne neostane bez povšimnutia ani u nás na stredisku a že sa ich podmienky na prípravu v Dukle zlepšia. O dva roky nás čakajú olympijské hry a chceme sa na ne kvalitne pripravovať už od decembra tohto roka. Oba vynikajúce výkony sú výsledkom kvalitnej systémovej práce v našej skupine a spoľahlivého dodržania taktiky, ktorá sa ukázala ako správna,“ dodal Benčík.
Svoje najlepšie umiestnenie na MS dosiahla v Tokiu aj tretia zo slovenských chodeckých reprezentantov, ktorí prišli do cieľa. Ema Hačundová sa prvýkrát v kariére zmestila do prvej tridsiatky, keď obsadila 29. pozíciu (3:10:21) z 38 klasifikovaných. Pri predchádzajúcich účastiach bola 32. (2022) a 31. (2023).
Zverenka Ľuboša Machníka si takisto vyslúžila pochvalu od svojho bývalého trénera Benčíka: „S jej výkonom som tiež spokojný. Dúfam, že ju bude motivovať do ďalšej roboty a postupne sa bude konečne na Hanku doťahovať. Fyzicky určite má potenciál na to, aby dosahovala podobné výkony ako Hanka.“
Zo Slovákov bol smutný iba Michal Morvay, ktorý absolvoval na trati 24 km (na medzičase vtedy figuroval na 37. mieste) a preteky nedokončil. Nepodaril sa mu reparát za vystúpenie na 35 km v Budapešti, kde ho pred dvoma rokmi diskvalifikovali…
„Mrzí ma, čo sa stalo Michalovi. Jeho organizmus náročné podmienky nezvládol. Nedá sa mu nič vyčítať, bojoval do posledného kroku. Bohužiaľ, dnes to nestačilo. V jeho prípade už išlo o zdravie a to je na prvom mieste,“ dodal Roman Benčík.
Účinkovanie slovenských chodcov sa na MS 2025 ešte nekončí. Snúbencov Černého a Burzalovú čakajú ešte štarty v súťaži na 20 km, ktorá je na programe o týždeň (20. 9.).
Prvé zlato na svetovom šampionáte v Tokiu putovalo do Kanady zásluhou Evana Dunfeeho. Bývalý súper slovenského olympijského víťaza Mateja Tótha potvrdil, že sa mu v Japonsku darí. Po olympijskom bronze na 50 km si tu vybojoval svoj premiérový titul na 35 km. Dunfee vypálil v záverečnej časti rybník všetkým súperom vrátane domácich Japoncov. Líderskú pozíciu si na posledných 5 km už udržal. V cieli na štadióne bol za 2:28:22 h. Druhý bol Brazílčan Caio Bonfim a trojicu medailistov uzatváral japonský zástupca Hajato Kacuki. Jeho krajan Masatora Kawano, ktorý bol dlho lídrom, sa prepadol na 18. miesto.
V súťaži žien potvrdila úlohu favoritky María Pérezová zo Španielska, ktorá obhájila titul majsterky sveta spred dvoch rokov. Suverénne zvíťazila s náskokom 3:23 min pred Taliankou Antonellou Palmisanovou, bronz získala Ekvádorčanka Paula Milena Torresová.
Slovenská šprintérka Viktória Forster absolvovala svoju prvú disciplínu, ktorou bol beh na 100 m. Zverenka trénerky Kataríny Adlerovej dobre odštartovala (reakčný čas 0,157 mala v rozbehu najlepší) a v šiestom z dovedna siedmich rozbehov dobehla za 11,43 s na 6. mieste, čo na zaradenie sa medzi postupujúce nestačilo. Predstihla tri súperky, ktoré mali horšie osobné maximá. Z každého rozbehu išli do semifinále prvé tri pretekárky a potom zo zostávajúcich ešte tri s najlepšími časmi.
„S behom nemôžem byť maximálne spokojná, pretože vo fáze prechodu do švihového behu som to úplne nezvládla, čo ma trochu mrzí. Verím a dúfam, že do zajtrajších prekážok sa dám nejako dokopy a zabojujem o to, čo by som chcela dosiahnuť,” skonštatovala Forster, ktorá potrebovala pri svojej premiére na hladkej stovke na postup aspoň vďaka času dosiahnuť výkon na úrovni 11,18, pričom jej osobné maximum z júna tohto roka je 11,19 s. V konečnom poradí obsadila 39. priečku zo 60 štartujúcich, čím si o jeden stupienok zlepšila svoje najlepšie umiestnenie na MS (v roku 2023 bola 40. na 100 m prek.).
„Vynikajúci štart aj prvá polovica rozbehu, potom trocha zmenila techniku, čo ju obralo o lepší čas. Dúfam, že Viky v nedeľu na prekážkach zúročí, že dnes si ostro ´otestovala´ dráhu,” zhodnotila výkon svojej zverenky trénerka Adlerová.
Dvadsaťtriročná Slovenka sa v Tokiu predstaví ešte na 100 m prekážok, kde siahajú jej ambície vyššie. Rozbehy ju čakajú v nedeľu 14. 9. skoro ráno nášho času.
FAKTY Z TOKIA
MUŽI
chôdza na 35 km (49 štartujúcich): 1. Evan Dunfee (Kan.) 2:28:22 h, 2. Caio Bonfim (Braz.) 2:28:55, 3. Hajato Kacuki (Jap.) 2:29:16, … 7. Dominik Černý 2:31:17, Michal Morvay (obaja SR) nedokončil.
ŽENY
100 m (60 štartujúcich): 39. Viktória Forster 11,43 (-0,1), 6. v VI. rozbehu
chôdza na 35 km (47 štartujúcich): 1. María Pérezová (Šp.) 2:39:01 h, 2. Antonella Palmisanová (Tal.) 2:42:24, 3. Paula Milena Torresová (Ekv.) 2:42:44, … 12. Hana Burzalová 2:51:15, 29. Ema Hačundová (obe SR) 3:10:21.
(LB)
FOTO: SAZ/Soňa Maléterová
