Zmeny vo svetových rebríčkoch pomohli Matejovi Tóthovi, do OH už teoreticky nemusí ísť 50 km

Svetové rebríčky sa stali veľmi dôležitou súčasťou kvalifikačného procesu na najbližšie olympijské hry v Tokiu, ktoré sa však z leta 2020 pre pandémiu koronavírusu presunuli o rok neskôr. Časť atlétov sa na hry dostane vďaka splnenému veľmi prísnemu limitu, časť podľa postavenia vo svetovom rebríčku v danej disciplíne.

Od 1. januára 2020 platí nová verzia pravidiel pre získavanie bodov do svetových rebríčkov. Objavili sa v nej aj novinky, ktoré zásadne ovplyvňujú šance niektorých slovenských atlétov kvalifikovať sa na tokijskú olympiádu. Napríklad už neplatí pravidlo, že po uplynutí istého času sa časť bodov automaticky odpočíta a pribudlo pravidlo, že sa do rebríčka počítajú aj body z posledného kontinentálneho šampionátu, hoci nemusí spadať do 12, resp. 18-mesačného obdobia, z ktorého sa berú jednotlivé výkony.

Keďže Svetová atletika (WA) od 6. 4. do 30. 11. 2020 svetové rebríčky „zmrazila“, výkony z augustových ME 2020 v Paríži (ak sa uskutočnia) by sa do nich nepočítali, no môžu v nich figurovať výsledky z predošlého berlínskeho kontinentálneho šampionátu. Slovenskému atletickému zväzu to potvrdil Carlo De Angeli, manažér súťažného oddelenia Svetovej atletiky.

„Táto novinka pomôže v kvalifikačnom procese na OH v Tokiu najmä Matejovi Tóthovi. Teoreticky už nepotrebuje splniť limit 3:50:00 h na 50 km, ale stačí mu zájsť kvalitnú dvadsiatku, ktorá sa mu bude do renkingu počítať súčasne s 2. miestom a časom 3:47:27 h na 50 km na ME v 2018 v Berlíne,“ vysvetlil šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš. V chôdzi na 50 km sa totiž do rebríčka počítajú dva najlepšie výkony za posledných 18 hodnotených mesiacov, pričom jeden výkon musí byť dosiahnutý na päťdesiatke. Novinka o započítaní posledných ME môže teoreticky pomôcť i trojskokanovi Tomášovi Veszelkovi, ktorý skončil v Berlíne 2018 na ôsmej priečke výkonom 16,48 m.

Ešte na vysvetlenie: v štadiónových disciplínach sa počíta bodový priemer do rebríčka z 5 najlepších výsledkov (3 musia byť z hlavnej disciplíny), v behoch na 5000 m a 3000 m prekážok z 3 (2 musia byť z hlavnej disciplíny)a v behu na 10 000 m z 2 (1 musí byť z hlavnej disciplíny), pričom sa počíta 12-mesačné obdobie, jedine v behu na 10 000 m 18-mesačné.

Vo viacbojoch sa ráta priemer z 2 najlepších výkonov v období 18 mesiacov (1 musí byť z desaťboja u mužov a sedemboja u žien), v chôdzi na 20 km z 3 (aspoň 2 musia byť z pretekov na 20 km), v chôdzi na 50 km z 2 výkonov (minimálne 1 na 50 km) počas 18 mesiacov a v maratóne z 2 súťaží (okrem 1 maratónu to môže byť polmaratón alebo behy na 25 či 30 km).

Šéftréner SAZ Martin Pupiš v spolupráci s medzinárodnou sekretárkou SAZ a členkou rady Európskej atletiky Annou Kirnovou ešte zisťoval, či bude mať Lucia Vadlejch šancu štartovať v päťboji na budúcoročných halových MS v čínskom Nan-ťingu, ktoré sa mali pôvodne konať už v tomto roku, no pre koronavírusovú pandémiu ich odložili.  Slovenská viacbojárska rekordérka totiž ukončila halovú sezónu 2020 na 4. mieste vo svetových tabuľkách a jednou z podmienok štartu na halových MS bolo umiestenie v TOP 5 svetových tabuliek k 24. 2. 2020.

„Na túto otázku zatiaľ nemám odpoveď, pretože kvalifikačný systém na presunuté halové MS 2021 ešte nebol schválený,“ odpovedal Carlo De Angeli, ktorý súčasne potvrdil, že body kladivárky Martiny Hrašnovej za výkon a umiestenie na MS 2019 v Dauhe sa atlétke VŠC Dukla budú počítať do olympijskej kvalifikácie.

SAZ takisto zisťoval, či Svetová atletika neplánuje rozšíriť počet štartujúcich v desaťboji mužov a sedemboji žien na OH v Tokiu z 24 na 32. Odpoveď manažéra súťažného oddelenia SA bola jednoznačná: „Ak sa návrh týka olympijských hier, nie je to možné.“ Inak v tejto veci už vznikla aj iniciatíva popredných viacbojárov, ktorí tiež požadujú navýšenie počtu štartujúcich na OH na 32. List so žiadosťou adresovaný Svetovej atletike podpísalo 31 desaťbojárov a 24 sedembojárok, ktorí zároveň požadujú, aby sa v kvalifikačnom procese nebral do úvahy svetový rebríček…

A čo na všetky zmeny súvisiace s renkingom vraví šéftréner SAZ Martin Pupiš?

„Odpovede na naše otázky zo Svetovej atletiky ma utvrdili v tom, že jej rozhodnutie zrejme nebolo celkom pripravené a neboli zvážené ani obmedzenia vyplývajúce z pravidiel pre tvorbu renkingu. Osobne dodnes nerozumiem ani tomu, ako predstavitelia WA prišli na to, že koronakríza sa skončí 30. 11. 2020 a nie skôr či neskôr, keďže v čase vrcholiacej pandémie vo svete určili presný termín, viac ako pol roka vopred. Ďalšia, pre mňa absolútne nepochopiteľná vec je, že ak WA naozaj komunikovala prerušenie obdobia pre plnenie kritérií pre OH 2020 s kontinentálnymi asociáciami, prečo Európska atletika súhlasila s tým, že výsledky z ME 2020 sa do renkingu nebudú počítať. Tým EA podľa mňa vedome dopomohla k tomu, že parížske ME môžu výrazne stratiť náboj súboja o OH v Tokiu. Navyše, bude to v rozpore s pravidlom o tvorbe renkingu, že do hodnotenia sa počítajú výkony z posledného kontinentálneho šampionátu. V tomto prípade to však nebude posledný, ale predposledný… Mrzí ma i to, že Svetová atletika výrazne modifikovala pravidlá tvorby rebríčkov, no bez toho, aby národné federácie upovedomila o najzávažnejších zmenách, ktoré majú výrazný vplyv na umiestenie v renkingu.“

Martina Pupiša prekvapilo, že Svetová atletika nemá zatiaľ jasno v kvalifikačnom systéme na halové MS 2021 v Nan-ťingu.

„Pritom šampionát preložili na nový termín už pred viac ako dvoma mesiacmi do halových MS je už menej ako 11 mesiacov,“ podotkol šéftréner SAZ. „Samozrejme, odpovede od Svetovej atletiky nie sú úplne také, ako by sme si predstavovali, ale aspoň vieme, na čom sme. Verím, že tieto informácie budú definitívne a nie ako to bolo vlani, keď okolo kvalifikácie prekážkarky na 100 m Stanislavy Škvarkovej na MS v Dauhe vládol poriadny chaos. Priestoru na zracionalizovanie uvedených informácií je ešte dostatok, ale teraz je dôležité, aby všetci vedeli, na čom z pohľadu kvalifikačného systému sú. To bol aj dôvod, prečo sme s konkrétnymi otázkami kontaktovali súťažné oddelenie Svetovej atletiky.“

SLOVENSKÍ ATLÉTI V TOP 100 V „ZMRAZENÝCH“ SVETOVÝCH REBRÍČKOCH SVETOVEJ ATLETIKY

(stav k 31. 3. 2020, maximálne 3 z jednej krajiny)

MUŽI

100 m (56 štartujúcich na OH): 26. Ján Volko

200 m (56): 60. Ján Volko

400 m prek. (40): 80. Martin Kučera

maratón (80): 100. Tibor Sahajda

výška (32): 59. Matúš Bubeník

trojskok (32): 23. Tomáš Veszelka

kladivo (32): 18. Marcel Lomnický

20 km chôdza (60): 54. Miroslav Úradník

50 km chôdza (60): 55. Michal Morvay, 56. Dominik Černý

Poznámka: Matej Tóth v rebríčku nefiguruje, lebo nemá dostatočný počet štartov.

ŽENY

800 m (48): 35. Gabriela Gajanová

100 m prek. (40): 49. Stanislava Škvarková

400 m prek. (40): 51. Daniela Ledecká, 91. Michaela Pešková

kladivo (32): 13. Martina Hrašnová, 66. Veronika Kaňuchová

sedemboj (24): 59. Lucia Vadlejch

50 km chôdza (nie je na OH): 11. Mária Katerinka Czaková

Poznámka: Mária Katerinka Czaková v rebríčku v chôdzi na 20 km nefiguruje, lebo nemá dostatočný počet štartov na certifikovaných súťažiach.

Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI

FOTO PAVOL UHRIN

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk