Pred odchodom na európsky šampionát kategórie U18 ju poznala len tá najužšia atletická rodina. Mládežnícke talenty sa totiž iba zriedka dostanú do svetla mediálnych reflektorov. Rebecca Slezáková (Atletický klub AC Malacky) to však dokázala. Pretože na svojom premiérovom veľkom európskom podujatí v izraelskom Jeruzaleme, sa vo svojej vekovej kategórii nekompromisne zaradila medzi európsku špičku. A vďaka svojim výkonom (2x piate miesto na 100 a 400m prek.) si ju všimla už aj širšia atletická verejnosť. Jej tréner Petr Filip je presvedčený, že to všetko je iba začiatok.

Dve piate miesta sú krásne. No ak by cinkla medaila, asi by to bolo radostnejšie. Nemrzí vás, že to aspoň v jednom finále nevyšlo?

„Medaila nebola vysoko. No ten, kto chce medailu, potrebuje aj kúsok športového šťastia. Pretože v disciplínach 100 m prek., alebo aj 400 metrov prek. nie je jedno v akej dráhe nastupujete. Či to je krajná dráha, alebo vás nasadia niekam uprostred a môžete sa ťahať.“

Aká bola taktika pred prvým štartom?

„Išli sme taktikou postupných krokov a na tom by som nič nemenil. Na krátkych a dokonca aj na dlhých prekážkach to inak ani nejde. Konkurencia je obrovská. A kto chcel bežať viac ako len rozbeh, potreboval aj na šampionáte zabehnúť čas lepší ako nominačný limit. Taká je realita. Kvalitné výkony dosiahnuté pred podujatím treba zopakovať, prípadne prekonať. Navyše v podmienkach, ktoré nepatria k tým ideálnym. Pretože rozbehy a kvalifikácie sú v skorých ranných hodinách. Aj preto je lepšie sústrediť sa na ten najbližší krok a nepozerať sa veľmi dopredu.“

Pre mladých atlétov bolo prakticky všetko nové. Podujatie sa konalo v exotickom prostredí, kde je navyše o hodinu viac ako doma. Komplikovalo to ich nastavenie na dobrý výkon?

„Pre väčšinu nebolo vôbec jednoduché nastaviť organizmus tak, aby dokázal podať maximálny športový výkon hneď ráno. Pre neskúseného mladého športovca ide o mimoriadne náročnú úlohu. Pretože také majstrovstvá Slovenska sa konajú zvyčajne v popoludňajších hodinách. A v Jeruzaleme bolo potrebné spraviť ten prvý a najdôležitejší kvalifikačný krok prakticky veľmi skoro ráno.“

Rebecca Slezáková dosahuje mimoriadnu výkonnosť zatiaľ aj bez špecializácie. Nominačné kritériá plnila ako na bežiacom páse. Nezamotala vám hlavu pri výbere šampionátových disciplín?

„Už počas halovej sezóny splnila limit na štvorstovke. Následne vybojovala postup na prekážkovej stovke a k tomu pridala aj prekážkovú štvorstovku. A aby toho nebolo málo tak pridala aj postupový limit na hladkej stovke a aj dvojstovke. K tomu sme ešte špekulovali aj nad viacbojom, ibaže slovenský šampionát bude až na konci sezóny. No sledovali aj českú termínovú listinu a bola možnosť štartu aj na majstrovstvách Českej republiky vo viacbojoch. Nakoniec sme ten sedemboj odložili. Pretože ak by cestovala do Izraela ako viacbojárka a tam pokazila čo i len jedinú disciplínu, bol by koniec.“

V Jeruzaleme si tak mohla vyberať. Aké možnosti dával časový rozpis šampionátu?

„Táto skladba disciplín (100 m prek. / 400 m prek.) bola pre nás jediná možná, teda vzhľadom k časovému programu. A myslím si, že aj najsprávnejšia.“

Ibaže prekážky sú vždy zradné. Stačí drobnosť a je koniec. Na juniorskom svetom šampionát v roku 2021 to zažila vo finále aj Viktória Forster. A svoje o tom vie aj prekážkar Peter Dávid, ktorého snahu o postup do semifinále na 110 m prek. zastavila v Jeruzaleme už druhá prekážka.

„Tak to je. Stačí naozaj drobnosť. Nevyjde vám krok, stratí sa rytmus a je po pretekoch. Napriek tomu si aj dnes myslím, že kombinácia disciplín (100 m prek. – 400 m prel.) bola dobrá. Aj keď pripúšťam, že fyziky určite náročná. No konečný výsledok len podčiarkol správnosť nášho rozhodnutia.“

A výsledok dokázal aj to, že je Rebecca naozaj dobre pripravená. A nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Pred odletom do Jeruzalema bola líderkou slovenskej výpravy. Čakal sa od nej najlepší výsledok, no ju tento tlak akoby ani nezasiahol.

„To je jej veľmi silná zbraň. Koncentrácia a psychická sila. Tak zvyčajne spoznáme tých najlepších pretekárov a ona to v sebe rozhodne má. Nemenej dôležité je aj to, ako si vie zadefinovať svoj osobný cieľ. Ona si pred majstrovstvami Európy povedala, že cieľom bude v oboch disciplínach finále. Hovoríme o reálnych cieľoch.“

Vo výprave sa však potichu hovorilo aj tom, že za ideálnych podmienok si môže siahnuť aj na medailu. Zmenilo by sa niečo ak by mala svoj cieľ vnútorne zadefinovaný inak?

„Tú medailu si ona sama za cieľ nedala najmä z dôvodu, že sa nechcela pozerať až priveľmi dopredu. Treba si uvedomiť, že ešte pred rokom bola slovenskou dvojkou vo väčšine disciplín. A za jedinú sezónu sa stala líderkou. Prepísala viaceré slovenské rekordy, splnila nejeden limit. Takže tá medaila by bola možno asi až priveľký skok. Teda ak sa bavíme o zisku cenného kovu na veľkom európskom podujatí. Aj preto som ostatných vo vyhláseniach trochu pribrzďoval. Dnes som rád, že sme splnili to, čo bolo našim cieľom.“

Jej výkony a dosiahnuté výsledky sú nielen potešujúce, ale už aj zaväzujúce. Dostáva sa však do veku, ktorý rozhoduje o ďalšom osude športovca. Má teraz Rebecca dostatok motivácie na ďalšie napredovanie?

„Som o tom presvedčený, že nás Rebecca ešte prekvapí. A v sezóne 2023 si bude sama dávať o niečo smelšie a vyššie ciele. Takže určite sa dostaneme k tomu, že na najbližšom veľkom podujatí bude chcieť získať medailu. Len ešte neviem v akej disciplíne.“

A ona si má z čoho vyberať. No ak chce patriť do európskej špičky, musí sa začať špecializovať. Je na to pripravená?

„Iste, už sa budeme musieť rozhodnúť, čo vyberieme. A ten jej okruh v podstate šiestich disciplín výrazne zúžime na nejaké dve. Takže áno, tá špecializácia príde. A tým pádom zmažeme tie technické nedostatky, ktoré sa prejavili aj v Jeruzalem. A ktoré zrejme rozhodovali v tých zlomových momentoch a medailových súbojoch.“

O rok sa uskutočnia majstrovstvá Európy kategórie U20 v rumunskom meste Kluž. To bude z pohľadu Rebeccy asi to najbližšie veľké podujatie, na ktoré sa budete pripravovať.

„Presne tak. Tam by už mohla a mala patriť medzi takzvané medailové kandidátky. Bude o rok skúsenejšia, má za sebou dva finálové štarty. Vie čo ju čaká od rozbehov až po finále. A keď zlepšíme tie technické drobnosti, ako je bežecký rytmus, alebo nábehy na prvú prekážku, prípadne štartová reakcia, tak stiahne tie stotinky. A tie vo finále rozhodujú o tom, či si siahnete na medailu. Keď sa to všetko v príprave podarí, tak budem aj ja pred odchodom na šampionát v mojich tvrdeniach niečo odvážnejší.“

Rebecca Slezáková sa na prekážkovej štvorstovke veľmi rýchlo zaradila medzi najlepšie. Dostala sa dokonca do slovenskej TOP desiatky.

„Toto sme zatiaľ ani veľmi nesledovali, že či sa už dostala do nejakej tabuľky. Viac nás zaujímalo, či dokáže v Jeruzaleme atakovať svoj slovenský rekord na prekážkovej stovke, teda tých 13,60 s. A rýchlejšie bežala už v rozbehoch – 13,48 s no vietor bol silnejší ako bolo treba. V semifinále a aj vo finále to však vyšlo. A trúfnem si povedať, že ak by ešte boli nejaké preteky na takejto úrovni, tak by vedela bežať aj rýchlejšie.“

Rebeccu už teraz mnohí porovnávajú s Emmou Zapletalovou, Danielou Ledeckou, prípadne s Viktóriou Forster. A čoskoro by sa mohli navzájom ťahať.

„Je to len výhoda ak máme aj na domácom šampionáte pretekárov, ktorí sa môžu potiahnuť k parádnym výkonom a nemusíme hľadať konkurenciu za našimi hranicami.“

Letná sezóna je zhruba v polovici, no pre mládež už akoby končila. Tituly majstrov Slovenska sú rozdané, tí najlepší nazbierali skúsenosti na šampionáte U18 v izraelskom Jeruzaleme a 28 talentov ešte čaká EYOF 2022 v Banskej Bystrici. Čo čaká na Rebeccu Slezákovú?

„Splnila síce aj dva limity na majstrovstvá sveta kategórie U20, ktoré sa uskutočnia v kolumbijskom meste Cali. Ibaže na tento šampionát necestujeme. Osobne si myslím, že pre mladého športovca sú dve veľké vrcholné podujatia za jeden mesiac až priveľkou záťažou. Preto sa pripravíme na jesenný viacboj. Chceme dokončiť tú našu koncepciu všestrannosti. Pretože všestrannosť je cesta k víťazstvu.“

(SAZ)