Štvorstovkár Šimon Bujna: Posledná stovka je občas nekonečná a bolí, ale verím si aj na čas pod 46 sekúnd

Jeho športová kariéra je podobná Volkovej: z treťoligového futbalistu FK Ivanka pri Dunaji sa stal špičkový slovenský šprintér. Na šesťdesiatke sa vlani v Glasgowe dostal do semifinále halových ME, takisto na štvorstovke na Svetovej univerziáde v Neapole. Práve v najdlhšom šprinte, v ktorom sa v tomto roku zlepšil už na 46,48 sekundy a ponaháňal aj halového majstra sveta Pavla Masláka, vidí Šimon Bujna svoju atletickú budúcnosť.

Štvorstovke sa venujete vážnejšie len druhý rok. Prezraďte, ako vám chutí najdlhší šprint?

„Úprimne – chutí mi, samozrejme, menej ako šprinty na 60,100 či 200 metrov. Samotné preteky, ale najmä tréningy sú omnoho náročnejšie. Fyzicky aj psychicky. Na druhej strane, nesťažujem sa. Zatiaľ… (úsmev) Vedel som, do čoho idem, že to bude občas aj bolieť. Každý predsa vie, že príprava štvorstovkára je veľmi náročná. Mňa to však baví, pocit po dobre odmakanom tréningu je na nezaplatenie.“

● Neľutujete, že ste vymenili šprinty na 100 a 200 m za štvorstovku?

„Určite nie. Tréner Rado Ivan i ja veríme, že najväčšie úspechy môžem dosiahnuť práve v tejto disciplíne. S krátkymi šprintmi na 100 a 200 m som ešte neskončil. Budem behať i tieto disciplíny, no moja priorita už je 400 m. Kvalitný štvorstovkár musí byť rýchly aj na kratších vzdialenostiach.“

● Čo je podľa vás na štvorstovke najťažšie?

„V samotnom behu je to posledných 100 metrov. V príprave je zasa najťažšie nastaviť sa psychicky na všetky tie náročné tréningy a zvládnuť ich. Už viackrát som sa po ťažkom tréningu sám seba spytoval, či to potrebujem, či to všetko má zmysel, a prečo sa takto dobrovoľne týram…. Na štvorstovku je veľmi dôležité správne si nastaviť hlavu a vedieť, čo človek chce, a prečo to všetko podstupuje.“

● Mnohí tvrdia, že posledná stovka na 400 m dosť bolí, spomenuli ste to aj vy. Naozaj sú záverečné metre také náročné, že človek vidí neraz len tmu pred očami?

„Myslím si, že toto potvrdí takmer každý, kto niekedy v živote bežal naplno štvorstovku. Niekedy je posledných 100 metrov naozaj nekonečných. Najmä, keď prepálite 300 metrov a v cieľovej rovinke vytuhnete. Absolvoval som štvorstovky, v ktorých som si poslednú stovku viac-menej aj užil, ale boli aj také, keď som sa poriadne vytrápil.“

● Doposiaľ ste bežali štvorstovku dovedna 10-krát. Ktorá bola pre vás najnáročnejšia a prečo?

„Vlani v predprograme na Odložilovom memoriáli v Prahe. Bola moja prvá v sezóne a asi som si až príliš veril. Medzičas na 300 m bolo okolo 33,50, čo bolo vzhľadom na moju trénovanosť v tej fáze prípravy rozbehnuté veľmi rýchlo. To sa potom negatívne prejavilo na poslednej stovke. Vytuhol som, bolo to obrovské trápenie a bolesť. Výsledný čas bol 47,67, takže posledných 100 m som bežal za viac ako 14 sekúnd, čo je už veľmi pomalé. Po dobehnutí som ležal na zemi približne pol hodinu v bolestiach, nebol som schopný postaviť sa na nohy.“

● Vlani ste sa prvý raz dostali na univerziáde pod 47 sekúnd (46,94), v tomto roku ste sa zlepšili na 46,48. Veríte, že budete od roku 2000, keď Štefan Balošák na majstrovstvách Slovenska v Banskej Bystrici dosiahol čas 45,72, prvý Slovák a celkovo šiesty v histórii, ktorý pokorí hranicu 46 sekúnd?

„Verím, že sa mi to skôr či neskôr podarí. Nebudem mať veľké reči a hovoriť, že sa mi to podarí už v tejto letnej sezóne. Štvorstovka je zradná, nikdy neviete, ako to vypáli. Samozrejme, ak by mi to vyšlo už teraz, bolo by to skvelé. Ak nie, dúfam, že v nasledujúcej sa mi to už podarí.“

● Balošákov slovenský rekord z olympijských hier v Atlante 1996 má hodnotu 45,32. Veríte, že niekedy v budúcnosti síce iniciálky rekordéra ostanú ŠB, no nebude to znamenať Štefan Balošák, ale Šimon Bujna?

„Výkon blízko hodnoty aktuálneho slovenského rekordu je jeden z mojich dlhodobých cieľov. Chcel by som byť pravidelne účastník vrcholných podujatí ako sú ME a MS, no na posledné MS vlani v Dauhe bol limit  45,30, čo je ešte o dve stotinky lepší čas ako náš rekord. S takým výkonom by sa v Európe dali dosiahnuť pekné úspechy, veď na ME 2018 v Berlíne dosiahol štvrtý vo finále čas 45,34. Takisto by som s výkonom na úrovni Balošákovho rekordu mal veľkú šancu dostať sa na olympijské hry, čo je sen asi každého atléta.“

● Čo vám ešte chýba k tomu, aby ste pravidelne behali časy pod 46 sekúnd?

„Dlhodobá špeciálna trénovanosť. Z obyčajného futbalistu nespravíte štvorstovkára svetovej úrovne za jednu či dve sezóny. Atletike sa venujem zhruba tri roky, štvorstovke som sa vážnejšie začal venovať len minulý rok. Veríme, že s každou ďalšou sezónou to bude lepšie a lepšie. Ak by sa mi už v budúcej sezóne darilo pravidelne behať pod 46 sekúnd, budeme s trénerom Radom Ivanom veľmi spokojní. Treba byť trpezlivý a veriť tomu, čo človek robí.“

● V českej extralige v Kladne, kde ste si v polovici júla zabehli osobný rekord 46,48, ste s trojnásobným halovým majstrom sveta i Európy Pavlom Maslákom prehrali len o dve stotinky. Čo táto vyrovnaná partia s českou hviezdou pre vás znamenala, a čo naznačila do budúcnosti?

„Je pre mňa veľká česť a motivácia bežať a súperiť s takým úspešným športovcom. Mňa samého prekvapilo, že som s ním bežal bok po boku aj posledných 100 metrov. Bolo by pekné, ak by som vtedy nad ním vyhral. Nepodarilo sa, no určite som z toho nie som smutný. Dôležitý bol čas, ktorý ma neskutočne potešil. Znova sa potvrdilo, že keď mám kvalitných súperov, viem sa veľmi dobre namotivovať a zabehnúť kvalitný výkon. Kladnianska štvorstovka naznačila, že dokážem konkurovať i špičkovým bežcom a nie som len do počtu. Dôležité je i poznanie, že hoci máte proti sebe súperov svetovej úrovne, nesmiete sa vopred vzdať.“

● Pomáha vám, že od minulej jesene trénujete spoločne s bývalým víťazom Svetovej univerziády 2013 na 400 m prekážok Martinom Kučerom?

„Nepochybne áno. Myslím si, že to prospieva obom. Vždy sa trénuje lepšie, keď v tom nie ste sám. Kučo je skúsený atlét s vynikajúcimi výsledkami. Najviac mi pomohol hlavne v objemovej príprave, kde som sa za ním vedel potiahnuť najmä v náročných dlhých tempových tréningoch. Takisto je pre mňa pozitívna zmena, že pri tréningoch štartov z blokov mám vedľa seba súpera a podmienky sa blížia k súťažným.“

● Aký výkon na 400 m by sa mal objaviť pri vašom mene na konci letnej sezóny?

„Pôvodný cieľ bol čas lepší ako 46,40, teda splniť limit na ME v Paríži. Po ich zrušení sme cieľ zaokrúhlili na 46,50. Keďže sa mi ho už podarilo splniť, ďalší cieľ je jasný – bežať pod 46 sekúnd. Ak by som to dokázal už v tomto roku, bolo by to úžasné. Na taký čas si verím, no ak by sa to aj teraz nepodarilo, nebudem mať hlavu v smútku. Verím však, že si v lete ešte vylepším svoj osobák 46,48.“

GABRIEL BOGDÁNYI

VŠETKY BUJNOVE ŠTVORSTOVKY

2020

46,94 Košice/2. kolo ligy SR 25. 7.

46,48 Kladno/2. kolo extraligy ČR 18. 7.

47,69 Viedeň/míting 11.7.

2019

47,56 Sandnes/I. liga ME tímov 10. 8.

47,40 Sandnes/I. liga ME tímov 9. 8.

47,85 Dubnica /M-SR 27. 7.

46,94 Neapol/Svetová univerziáda – SF 9. 7.

47,24 Neapol/Svetová univerziáda – R 8. 7.

47,67 Praha/Odložilov memoriál 3. 6.

2018

47,27 Dubnica/3. kolo ligy SR 21. 7.

BUJNOVE OSOBNÉ REKORDY

60 m: 6,68 v hale (2018)

100 m: 10,42 (2018, s vetrom 10,37/2018)

150 m: 16,14 v hale (2020)

200 m: 20,67 (2018)

300 m: 33,25 (2020)

400 m: 46,48 (2020)

Texty k foto:

Šimon Bujna na tohtoročnom víťazom viedenskom mítingu seriálu Austrian Top Meeting, s Pavlom Maslákom v dueli na 200 m v 1. kole českej extraligy 2020 a na lanskom jesennom sústredení na Štrbskom Plese s Martinom Kučerom (vľavo) a trénerom Radoslavom Ivanom.

FOTO ÖLV/GEORG FRANSCHITZ, PAVOL UHRIN a ARCHÍV SAZ (ri)

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk