Sedem návratov k mítingu Elán: Prečo skákala Dana Velďáková v sestrinách tretrách?

BOJOVNÍČKA LEDECKÁ SO SKALPOM MAJSTERKY SVETA

O jedno z troch slovenských víťazstiev na Eláne postarala členka ôsmej štafety na 4 x 400 m z ME 2018 v Berlíne Daniela Ledecká. Jej triumf bol najnečakanejší. Hoci bratislavské zákruty nie sú pre štvorstovkárky výhodné, zlepšila si osobný rekord pod strechou z 55,91 na 55,49, ba čo viac, o dve stotinky vďaka obrovskej dávke bojovnosti v samom závere predbehla bývalú svetovú šampiónku do 18 rokov Angličanku Sabrinu Bakareovú.

„Keď som v štartovej listine videla osobáky mojich súperiek Bakareovej a Poľky Wostylovej, nepredpokladala som, že by som mohla zvíťaziť. Najmä Angličankino maximum 52,77 vzbudzovalo rešpekt. Verila som si na halový osobák, na víťazstvo rozhodne nie. Sily v záverečnom finiši som našla vďaka publiku, ktoré ma hnalo a posúvalo dopredu,“ prezradila sympatická slovenská rekordérka na 400 m prekážok do 23 rokov.

Zverenka trénerky Kataríny Adlerovej začala halovú sezónu 2019 naozaj skvele. Za štyri dni si trikrát zlepšila svoje maximá – minulý štvrtok v Ostrave na 200 (24,85) a 400 m (55,91), na Eláne znova na štvorstvke (55,49). „Teším sa z toho a dúfam, že séria osobákov bude pokračovať. Neviem, kde sa to zastaví, no keby to bolo na 400 m pod 55 sekúnd, nebola by som proti,“ smiala sa Daniela Ledecká.

LAJČÁKOVÁ NERISKOVALA ZRANENIE

Azda najbližšie z tých, čo ešte nemajú limit, je ku glasgowskej miestenke prekážkarka Stanislava Lajčáková. Štvorstotinové manko, ktoré jej chýba k vytúženému času 8,24, sa hotovala zmazať v dvoch behoch na Eláne. Napokon štartovala len v prvom (8,31), na druhý už nenastúpila.

Dôvody vysvetlil jej kouč Michal Škvarka: „Už v rozcvičke pred prvým behom zacítila bolesť v oblasti slabín, a potom už len 15 minút sedela. Šípil som, že to nebude dobré, lebo človek má v podvedomí, že ho niečo trápi. Napriek tomu dosiahla solídny čas. Druhý beh však radšej vynechala, neriskovali sme zranenie. Išla k fyzioterpeutke Jane Závackej, ktorá sa na ňu pozrela a našťastie skonštatovala, že je všetko v poriadku.“

Stanka Lajčáková sa bude o limit na HME 2019 pokúšať buď už najbližší víkend 2. februára vo Viedni, alebo až 5. na pretekoch v Ostrave.

NEČAKANÝ CHODECKÝ ŠAMPIÓN KOVÁČ

Mužský chodecký šampionát v rámci mítingu Elán mal nečakaného víťaza. Titul nezískal favorizovaný Dominik Černý (po prepálenom tempe – 2 km za 7:40 – sa vzdal), ale ešte len 17-ročný Daniel Kováč. Zašliapal druhý najlepší juniorský výkon SR v histórii 20:43,87 min a v juniorských halových svetových tabuľkách 2019 je piaty, no druhý z ročníka 2001.

„Zlato som nečakal ani vo sne, je to pre mňa veľké prekvapenie,“ priznal úprimne zverenec Petra Mečiara, vlani deviaty na ME do 18 rokov. „Na bratislavské preteky som sa dobre pripravil – fyzicky aj psychicky. Som šťastný, že som vyhral je to môj najväčší domáci úspech. Ťažko sa mi opisujú moje pocity. Som vďačný trénerovi, rodičom a všetkým, čo mi pomáhajú. Z titulu mám obrovskú radosť.“

DANA VELĎÁKOVÁ SKÁKALA V SESTRINÝCH TRETRÁCH

V premiérovom štarte 13,20 m, 65 cm za limitom na halové ME – to bol výsledok dvojnásobnej bronzovej medailistky z HME trojskokanky Dany Velďákovej. Lenže – skákala po vážnych problémoch s pätou (zápal pod achilovkou na jednotku), nie z obvyklého 18-krokového, ale len 14-krokového rozbehu a v o pol čísla väčších sestriných tretrách, lebo svoje ešte stále pre boľavú pätu neobuje.

„Dankin test dopadol na jednotku. Čakal som 13 metrov, skočila o 20 cm viac, takže je to v poriadku,“ pochválil svoju zverenku Radoslav Dubovský.

Spokojná bola i Dana Velďáková: „Ak by to malo byť v ďalších štartoch horšie, to by bolo zlé. Musím sa dostať do stavu, keď ma päta nebude bolieť ani v rozbehu, ani pri skokoch. Inak nebudem mať odvahu dupnúť do toho. Na Eláne ma päta v rozcvičke ešte pobolievala, ale potom bolesť ustúpila. Verím, že keď skĺbim plný rozbeh s technikou a všetko do seba zapadne, glasgowský limit môže padnúť.“

KATERINKA CZAKOVEJ ZNOVA TESNE UŠIEL REKORD

Mária Katerinka Czaková po náročnom tréningovom týždni dokázala, že hoci je už špecialistka na 50-kilometrový chodecký maratón, dokáže zašliapať aj rýchlu tritisícku.

„Na jednej strane ma čas 12:36,00 potešil, lebo preteky som išla z plnej prípravy, ale na druhej mi je smutno, že mi už druhý raz tesne ušiel slovenský rekord – vlani o 23 stotín, teraz o necelé dve sekundy. Asi mi nie je súdený,“ vravela s trpkým úsmevom zverenka dua Matej Spišiak – Martin Pupiš.

Marika netušila, čo predvedie po náročnom tréningovom týždni. Kouč Pupiš takisto „tápal“, vravel, že to za istých okolností môže vypáliť skvele, ale nemusí to dopadnúť ani dobre. Našťastie, platila prvá verzia. „Škoda, že mi po rýchlom začiatku na druhom kilometri trochu stvrdli nohy. Žiaľ, ak na tritísícke stratíte pár sekúnd, už len veľmi ťažko to doženiete. Škoda, že nešla so mnou dlhšie Guatemalčanka Ortízová. Myslela som si, že sa budeme vzájomne ťahať. Keby ma trochu viac ponaháňala, asi by som nespomalila a mohla som možno mať aj rekord,“ odhadovala Katerinka Czaková.

BUJNOV KOUČ RADOSLAV IVAN: MUSÍME BYŤ TRPEZLIVÍ

Objav minulého roka Šimon Bujna sa v halovej sezóne zatiaľ len hľadá. Nevyšiel mu ani míting Elán. Na konte má na šesťdesiatke zatiaľ len 6,88 sekundy – o dve desatiny menej ako je jeho „osobák“ a o jednu menej ako by chcel mať na konte v tomto období.

„Neviem, čo sa to deje. Ani na jedných pretekoch sa mi nebehalo zle, ibaže časy sú výrazne za očakávaním. Aj na Eláne bol najmä druhý beh pocitovo dobrý, v tomto v porovnaní s vlaňajškom nevidím rozdiel,“ hľadal Šimon Bujna príčinu slabšieho úvodu roka.

Jeho nový kouč Radoslav Ivan vraví, že na tréningoch sa Šimonovi darí, no prídu preteky a všetko je naopak.   „Urobili sme nejaké zmeny v tréningu, preto musíme byť trpezliví,“ pripomína kouč. „Pracovali sme na zlepšení štartu, čo sa nám, myslím si, podarilo. Žiaľ, nevie z toho zatiaľ nič vyťažiť.“ Šimon dodáva: „Kým vlani som mal slabšie štarty a dobrý záver, teraz je to presne naopak. Posledných 20 metroch je slabých, súperi mi utekajú.“

WEIGERTOVÁ: ATLETIKU MILUJEM!

Deväť šesťdesiatok, dva osobné rekord (7,51, 7,50) a šesť časov 7,56 a rýchlejšie – to je bilancia Moniky Weigertovej, ktorá sa usiluje o limit 7,42 na halové ME v Glasgowe. „Budem sa oň, samozrejme ďalej snažiť. Behám vyrovnané výkony, no chcelo by to ešte trochu šťastia – aby mi to uletelo. Vždy niečo pokazím – buď štart alebo prechod zo šľapavej do švihovej fázy behu,“ vraví 26-ročná  osobná trénerka vo fitnescentre, ktorá má diplom z FTVŠ UK v Bratislave.

Weigertová už na halových ME štartovala, v Prahe 2015 si v rozbehu utvorila osobný rekord 7,52, no na postup to nestačilo. Potom sa jej atletická kariéra na tri roky prerušila. „Na sústredení po pražskom šampionáte som si zranila vážne achilovku a lekári predpovedali, že sa už k športu nikdy nevrátim. Operovali ma v Prahe a odvtedy šľacha drží. Tri roky som sa dávala dokopy! Musela som však robiť veľa kompenzačných cvičení, stráviť hodiny v opatere fyzioterapeutov.“

Vlani sa konečne k atletike vrátila, zabehla si „veterné“ osobné maximá na 100 (11,82) i 200 m (24,63). „Atletiku milujem, inak by som sa k nej nevrátila,“ priznala 26-ročná zverenka Eugena Lacza. Ak jej túžba štartovať na HME 2019 nevyjde, má ďalšiu – vybojovať si miesto v reprezentačnom tíme v augustovej I. lige ME družstiev v nórskom Sandnese.

GABRIEL BOGDÁNYI

Texty k foto:

Daniela Ledecká (vľavo) v tesnom finiši zdolala exmajsterku sveta do 18 rokov Angličanku Bakareovú.

FOTO SITA/MARTIN MEDŇANSKÝ

Sedemnásťročný chodec Daniel Kováč sa tešil z prvého seniorského titulu.

FOTO SITA/MARTIN MEDŇANSKÝ

Mária Katerinka Czaková na ceste k druhému najlepšiemu tohtoročnému svetovému času v chôdzi na 3000 m.

FOTO SITA/MARTIN MEDŇANSKÝ

Víťazný šprint Moniky Weigertovej (v červenom) v druhej sérii behu žien na 60 metrov.

FOTO JÁN LUKY

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk