V nedeľu po 21.00 h sa na IV. majstrovstvách Európy do 18 rokov odovzdali posledné medaily, doznela posledná hymna. Atletické výpravy zo 48 krajín sa začali rozchádzať domov. Organizátorov a dobrovoľníkov čakalo ešte upratovanie. Nastal čas bilancovania a hodnotenia – pre prezidenta Slovenského atletického zväzu a šéfa organizačného výboru ME U18 Petra Korčoka bolo lichotivé a povzbudzujúce.
Aké pocity momentálne vo vás prevládajú? Úľava a radosť, že ste takéto podujatie úspešne zvládli alebo ľútosť, že sa všetko už skončilo?
„Je to zmes niekoľkých pocitov, ale ľútosť medzi nimi veru nie je. Skôr teda prevažuje úľava, že všetko dobre dopadlo. Výpravy odvčera opúšťali Banskú Bystricu a každý vedúci mi posiela pozdravy a správy, ktoré sú veľmi pozitívne a veľmi príjemne sa mi čítajú. Takže šampionát vnímam cez ich pocity a tie sú plné úprimnej vďaky za organizáciu podujatia, vynikajúcu atmosféru a výbornú spoluprácu. To vo mne momentálne najviac rezonuje. Až časom príde aj triezvejšie hodnotenie bez silných emócií, ktoré teraz všetko prekrývajú.“
Určite ste mali množstvo príležitostí vypočuť si spätnú väzbu nielen od vedenia Európskej atletiky, ale aj od jednotlivých výprav. Aké reakcie prevládali?
„Prijímal som množstvo gratulácií, poďakovaní od jednotlivých delegátov, prezidentov členských zväzov a napokon aj od prezidenta Európskej atletiky Dobromira Karamarinova. Všetci to vnímajú tak, že sme ich prekvapili úrovňou organizácie podujatia. Ukázali sme sa na mape európskych organizátorov naozaj vo veľmi priaznivom svetle.“
Usporiadanie ME U18 bolo súčasťou dlhodobého plánu SAZ. Splnilo z tohto pohľadu všetko, čo ste od neho očakávali?
„Z môjho pohľadu rozhodne áno. Naplnili sme všetky naše očakávania a dokázali sme zvládnuť veľkú výzvu, ktorú sme si pred seba postavili pred mnohými rokmi. Výziev bolo samozrejme viacero, ale organizačne sme obstáli na výbornú. Tiež naši dobrovoľníci, rozhodcovia a v neposlednom rade aj športovci dokázali, že na to majú.“
Aké konkrétne boli najväčšie výzvy, ktorým ste museli čeliť počas príprav aj počas štyroch dní majstrovstiev Európy?
„Výziev bolo naozaj veľa. Bez športovej infraštruktúry by sme šampionát nemohli usporiadať. Banská Bystrica má v tomto smere jedinečné podmienky na organizovanie atletických podujatí. Okrem Národného atletického štadióna máme rozcvičovací, ktorý vznikol pred dvoma rokmi. Unikátne je, že len 1,5 kilometra od hlavného štadióna sa nachádza ďalší plnohodnotný osemdráhový štadión Univerzity Mateja Bela, ktorý slúžil športovcom na tréning priamo na mieste ich ubytovania na vysokoškolských internátoch. Výpravy boli však prekvapené najmä prácou a prístupom našich dobrovoľníkov, rozhodcov a najmä servisom, ktorý dostávali na profesionálnej úrovni. Samotný priebeh súťaží mal už parametre majstrovstiev Európy dospelých. Myslím si, že tu zohrali veľkú úlohu skúsenosti z EYOF-u, oproti ktorému sa však celý náš tím posunul na ešte vyššiu úroveň. Organizačne sú majstrovstvá Európy mimoriadne náročné a ja som rád, že sme ich zvládli.“
Ako by ste porovnali Európsky olympijský festival mládeže 2022 s organizovaním majstrovstiev Európy?
„EYOF nám veľmi pomohol, nabrali sme na ňom množstvo skúsenosti. Banská Bystrica už vtedy žila športom a táto atmosféra sa preniesla aj na majstrovstvá Európy. Nemali sme taký rozpočet, aby sme podujatie viac spropagovali, ale prišli sa pozrieť mnohí fanúšikovia. A neboli to iba Banskobystričania, ale mladých športovcov prišli povzbudiť rodičia, príbuzní, priatelia z celého Slovenska aj Európy. Už dva týždne pred podujatím nebolo možné nájsť ubytovanie v Banskej Bystrici ani v širšom okolí. Som rád, že sme počas týchto dvoch rokov objavili nové talenty aj na organizačnej úrovni a mnohé z nich sa veľmi osvedčili, výpravy si ich pochvaľovali.“
Prezident Európskej atletiky Dobromir Karamarinov dal šampionátu aj organizačnému výboru skvelé vysvedčenie. Čo konkrétne v osobných rozhovoroch vyzdvihol?
„S Dobromirom Karamarinovom sme viedli počas podujatia viacero debát. Často sme sa vracali aj k nášmu kandidačnému procesu a k ceste, ktorú sme museli zvládnuť, aby sme dostali dôveru usporiadať takýto šampionát. Spomínali sme na majstrovstvá Európy v krose v roku 2017, Európsky pohár vo vrhoch 2019 a atletickú časť Európskeho olympijského festivalu v Banskej Bystrici, z ktorej vyplynul aj náš zámer uchádzať sa o majstrovstvá Európy do 18 rokov. Pred dvomi rokmi sme ich získali. Rozprávali sme sa o tom, že na prezentáciách sme toho vtedy sľubovali naozaj veľa, a on s nadšením uznal, že sme naše sľuby ešte aj prekonali. Jasne povedal mne osobne aj na stretnutiach s dobrovoľníkmi, že to bol najlepší šampionát do 18 rokov v histórii.
Osobitne vyzdvihol spoluprácu s naším organizačným výborom. Nepriamou cestou prichádzali pochvaly na našu adresu už pred šampionátom. Príprava prebehla naozaj veľmi precízne, za čo patrí vďaka najmä projektovému manažérovi Jánovi Döménymu, šéfovi logistiky Maťovi Škarbovi a Vladovi Gubrickému. Spolu s ďalšími sa nám podarilo dať dokopy výborný tím ľudí. Projektový líder Európskej atletiky Daniel Pereira prichádzal do Banskej Bystrice s tým, že nepochybuje o úspechu podujatia. Obavy mal iba z toho, čo sme nemohli ovplyvniť, napríklad z počasia. Našťastie sa nič také nestalo.“
Poznáte už konkrétne čísla diváckej návštevnosti šampionátu? Vládne aj v tomto smere spokojnosť?
„Zatiaľ máme k dispozícii iba orientačné čísla. Každý deň prišlo na Štiavničky zhruba 5000 divákov vrátane akreditovaných športovcov. Celková návšteva teda dosahuje 20 000, čo považujem za pekné číslo na túto vekovú kategóriu, v ktorej počty vyvažuje oduševnenie a silné emócie mladých športovcov. Pre nich je zážitkom zmerať si sily s konkurentmi, súťaže mimoriadne prežívajú a prevládajú ešte pozitívne reakcie. V tomto je takéto podujatie výnimočné a v istom smere aj krajšie a úprimnejšie ako šampionáty dospelých.“
Zlato Laury Frličkovej, bronz Petry Kusej, ďalšie štyri miesta v top 8 a navyše štyri v top 16. Športové ciele slovenská výprava naplnila do bodky. Prekvapil vás niektorý z jej členov?
„Samozrejme, veľmi ma potešilo, že sme naplnili naše ambície, ktoré, priznávam, sa mi zdali pred šampionátom až príliš odvážne. Aspoň tak som to vnímal. Mám radosť, že až 15 našich atlétov si zlepšilo osobné rekordy, čo je vždy veľmi dobrá vizitka. Samozrejme, v mládežníckej kategórii je to trochu iné ako medzi dospelými, ale aj tak sa to cení. Veľmi ma tiež potešilo, že všetci tí športovci, ktorých sme prezentovali na verejnosti ako hlavné tváre nášho tímu, to dokázali aj potvrdiť semifinálovou či finálovou účasťou. A Laura Frličková úžasne uniesla aj rolu top favoritky. Myslím si, že každý jeden člen výpravy bojoval a nechal na štadióne všetko. Niektorých limitovali zdravotné problémy a iným sa z nejakých dôvodov darilo menej, ale pre všetkých to bola cenná skúsenosť v mimoriadne silnej konkurencii.“
Čo vám ukázala konfrontácia slovenských nádejí s absolútnou európskou špičku v tejto vekovej kategórii?
„Analýzu by som nechal na našich odborníkov a trénerov, ale mne sa javí táto veková kategória oveľa atraktívnejšia ako v minulosti, o čom svedčí aj počet súťažiacich a tiež výkony, ktoré dosiahli. Samozrejme, sú rôzne pohľady. Na jednej strane by každý chcel už v tomto veku uspieť, ale veľmi dôležité je, aby títo pretekári neboli akcelerovaní vo svojej výkonnosti. Aby pokračovali ďalej a dosahovali výsledky najmä vo vyšších vekových kategóriách. To by malo byť naším cieľom. Aby sa nestalo to, že niekto teraz dominuje, a o pár rokov už nebude športovať. Tento šampionát by mal byť iba zastávkou na ceste za špičkovým výkonom v kategórii dospelých, nie konečnou stanicou.“
Aj po štvrtej edícii platí, že na ME do 18 rokov získali medaily pre Slovensko iba športovci z Martina. Čo na to hovoríte? Je to náhoda?
„Je to veľmi zaujímavé, ale je to tak. Samozrejme, neznamená to, že iba v Martine sa dobre robí atletika. Napríklad na EYOF-e v Banskej Bystrici zabrali nádeje z Trnavy a Košíc. V Martine však pracujú naozaj kvalitne. Nedávno oslávili 100 rokov od vzniku turčianskej atletiky a mal som možnosť byť pri tom. Uvedomil som si, kto všetko odtiaľ pochádza, koľko osobností z tamojšej liahne vzišlo, takže atletická tradícia je v Martine a okolí naozaj silná. Tréneri tam odvádzajú výbornú prácu, nechýba im nadšenie a teraz už ani kvalitnejšia infraštruktúra, ku ktorej čoskoro pribudne ešte aj dobudované zázemie. Preto verím, že budú v tomto trende pokračovať a inšpirujú aj ďalšie slovenské mestá.“
Čo bolo pre vás osobne športovým vrcholom šampionátu – odhliadnuc od vystúpení slovenských atlétov a atlétok?
„Boli tam také momenty, ktoré určite zaujali nielen atletickú verejnosť. Napríklad vystúpenie českých dvojičiek Niny a Michala Radovcov na 400 m prekážok. Ich víťazstvá, to bolo niečo výnimočné, to bude ešte dlho rezonovať. Zaujal, hoci skôr úsmevne, aj britský šprintér Jake Odey-Jordan, ktorý ako favorit vlastnou chybou nepostúpil do semifinále na 200 m. Takže boli tam aj také príbehy, ktoré môžu byť možno až poučné. Bolo sa na čo pozerať a mnohé momenty zostanú navždy späté s Banskou Bystricou.“
Laura Frličková získala pre Slovensko zlato, ale čo vy považujete za najväčšie víťazstvo tohto podujatia?
„Je ich viacero. Šampionát sme neorganizovali samoúčelne. V prvom rade sme chceli pozdvihnúť športovú infraštruktúru. To sa nám podarilo v spolupráci s Univerzitou Matej Bela a najmä s ministerstvom obrany a Vojenským športovým centrom Dukla Banská Bystrica, ktoré dobudovalo tento areál. Ďalším prínosom sú cenné skúsenosti organizačného tímu a rozhodcov, ktorí už vedia, ako to chodí na takýchto veľkých podujatia a túto vysokú úroveň môžu preniesť aj do domácich súťaží. Ďalší dôležitý krok bolo rozbehnutie projektu prípravy mladých športovcov. Pred dvomi rokmi sme si vytypovali 50 detí, ktoré sme účelovo podporovali, testovali, sledovali. Veľa z nich súťažilo aj na majstrovstvách Európy a nestratili sa tu a v budúcnosti by mohli tvoriť kostru našej reprezentácie. Prvým výsledkom bolo už to, že historicky najviac športovcov splnilo limity na šampionát. Bol som hrdý na to, že sme mohli vrhnúť do bojov až 39 reprezentantov. V medailovej bilancii sme napokon v konkurencii 48 krajín obsadili 18. miesto, čo považujem za výborný výsledok a veľký krok vpred. Tento model sa nám teda osvedčil a chceme v ňom pokračovať.“
Bude slovenská atletika schopná tento úspech aj adekvátne zúročiť?
„Určite tento výsledok môže slovenskej atletike veľmi pomôcť. Spopularizovali sme atletiku na Slovensku. Ukázali sme, že aj naši tréneri sú schopní pripraviť športovcov tak, aby sa dostali na takýto šampionát. Niektorí sa dokonca presadili v semifinále či finále. Ľudský potenciál teda máme, ale musíme s trénermi aj s talentmi ďalej pracovať. Túto generáciu čaká náročný prechod medzi juniorov a potom do kategórie do 23 rokov, kde sa rozhoduje o osude budúceho profesionálneho atléta. Myslím si, že aj vďaka tomuto podujatiu môže svitnúť slovenskej atletike na lepšie časy. Nebude to jednoduché, čaká nás ešte veľa práce, aby sme na ďalších olympijských hrách mali početnejšie zastúpenie ako teraz v Paríži.“
S jedlom rastie chuť. Deň pred začiatkom šampionátu ste povedali, že veríte v ďalšie podujatia tohto rangu. Je ešte príliš skoro uvažovať, čo bude ďalšia méta?
„Teraz považujem za predčasné uvažovať nad tým, či sa pokúsime v blízkej budúcnosti zorganizovať napríklad juniorské majstrovstvá Európy alebo alebo európsky šampionát do 23 rokov. Ministerstvo cestovného ruchu a športu deklaruje návrat Slovenska na mapu významných slovenských podujatí, takže tam by mohla byť cesta, pretože bez podpory štátu to jednoducho nejde. Rozhodne však máme organizačný tím, ktorý je schopný sa tejto úlohy zhostiť, v Banskej Bystrici máme aj zodpovedajúce podmienky. Uvidíme, ako všetko zhodnotíme, ale teraz si všetci musia v prvom rade oddýchnuť. Zaslúžia si to, odviedli kus práce a majú byť na čo hrdí.“
(JM)
FOTO JÁN SÚKUP
