Chodecká päťdesiatka debutovala na olympijských hrách 1932 na okruhu v najväčšom mestskom parku kalifornskej metropoly Los Angeles. V piatok 6. augusta neďaleko sapporského parku Odori sa išla jubilejná, dvadsiata edícia. Pre slovenskú atletiku príťažlivá tým, že v nej Matej Tóth obhajoval zlatú medailu, ktorú získal pred piatimi rokmi v Riu de Janeiro, a navyše, lúčil sa aj s kariérou.
Svetová chodecká komunita však viac než jubileum vníma fakt, že ide o derniéru. Medzinárodný olympijský výbor napriek početným protestom odmietol zaradiť mužskú chôdzu na 50 km do programu budúcich, parížskych OH 2024.
Čo si o tom myslí Peter Korčok, dnes prezident SAZ a viceprezident SOŠV, predtým špičkový chodec, účastník tejto disciplíny na troch olympijských hrách (2000 – 2008), vyplýva z odpovedí na nasledujúce otázky.
Čo bol kľúčový dôvod, že MOV žiadal zrušenie mužskej chôdze na 50 km?
„Podľa informácii, ktorými disponujem, šlo o snahu skrátiť televízny vysielací čas pre atletiku z olympijských hier pri zachovaní, prípadne zlepšení programovej atraktivity.“
Atletika otvorila trať 50 km aj ženám. MOV proklamuje rodovú paritu – prečo nevyužil šancu a namiesto pridania dámskej päťdesiatky vypoklonkoval z olympiád aj pánsku?
„Na Svetovú atletiku bol už dlhšie vyvíjaný silný tlak, aby najvýznamnejší olympijský šport redukoval svoj program. Nielen zo strany MOV, ale aj národných olympijských výborov vnímam, že iné športové odvetvia závidia atletike jej výnimočné postavenie medzi športmi v olympijskom programe. Hĺbková očista svetovej atletiky, o ktorú sme sa snažili a aj ďalej snažíme, náš šport paradoxne oslabila – dôsledkom je významná redukcia počtu atlétov na olympijských hrách a možnosť ovplyvňovať atletický program aj z vonkajšieho prostredia.“
Senegalčana Lamine Diacka na čele vtedy ešte IAAF vystriedal v auguste 2015 Brit Sebastian Coe. Odvtedy postupuje principiálne proti dopingu aj korupcii – za to má trpieť šport, ktorý riadi?
„Zaujímavé je aj to, že prezidenta Svetovej atletiky prijal MOV za svojho člena až vlani, v júli 2020, čo odzrkadľuje jeho elitárskosť. Pritom Coe nie je len prezident najvýznamnejšieho olympijského športu, ale aj dvojnásobný olympijský víťaz, bol prezident Britskej olympijskej asociácie, predseda organizačného výboru londýnskych OH 2021… Zdá sa mi, že v MOV je až príliš veľká skupina biznismenov a lobistov bez zodpovednosti k medzinárodným federáciám. Je prirodzené, že každý šport chce byť v programe hier, ale olympiáda sa už nafukovať nemôže. Aj v súčasných počtoch športov a športovcov je obrovská záťaž pre organizátora všetko zvládnuť. Redukcia na jednej strane je však príležitosťou pre ďalších, pre nové športy či disciplíny…“
Bachova administratíva MOV v odôvodňovaní vyradenia chôdze ju vykreslila ako škaredé káčatko v kŕdli krásnych kačičiek – nepripomínalo vám to niečo? Vy ste sa v chodeckých v začiatkoch nestretli s úškrnkami…
„Mal som aj ja takú skúsenosť, ale medzičasom sa postoje ľudí zmenili. Pred dvadsiatimi rokmi sa smiali, keď niekto bežal v elasťákoch, teraz húfne športujú a množstvo z nich skúša aj chôdzu. Dnes športovca okolie skôr povzbudí ako vysmeje. U nás k spopularizovaniu chôdze prispel najmä Maťo Tóth. Chôdza je však celosvetovo globálne odvetvie, veď na olympiáde v Riu de Janeiro na 50 km boli prví štyria zo štyroch kontinentov a na 20 km prví piati zo štyroch.“
Tóth, ktorý je členom exekutívy SOŠV, sa pridal k množstvu špičkových chodcov sveta otvorene a ostro kritizujúcich riešenie zvolené MOV. Podporil ho národný zväz a olympijský výbor?
„Áno, otvorene sme vyjadrili svoj názor. Písali sme oficiálne listy. Ja som sa osobne na túto tému rozprával aj s prezidentom WA Sebastianom Coeom a s viceprezidentom Sergejom Bubkom či s Piercom O’Callaghanom, šéfom súťažnej komisie. Bol to však proces, ktorý sa nedal zastaviť. Náš posledný návrh bol: keď už zmeniť chôdzu na 50 km, tak ju nahradiť pretekmi na maratónskej trati. Podporoval ho aj Poliak Robert Korzeniowski, ale asi aj to bolo pre televízie dlhé.”
Korzeniowski je však člen chodeckej komisie Svetovej atletiky na čele Talianom Mauriziom Damilanom, ktorá prvá kapitulovala a pritakala MOV. Mnohí chodci ich označili za zradcov a vyčítali im, že ich dnešné postoje vyplývajú z toho, že sú už v pozícii na športe zarábajúcich manažérov. Nepokladáte za zvrátené, aby v komisiách svetovej federácie pôsobili manažéri?
„Členovia chodeckej komisie mali údajne informácie, že je všetko rozhodnuté, a oni môžu chôdzu zachrániť v olympijskom programe len návrhom zmien na skrátenie tratí. Keby o atletike rozhodovali iba manažéri podujatí, niektoré disciplíny by už dávno zanikli. Presadzuje sa formát všetko vidieť a užiť si atletiku za čo najkratší čas, ktorý sa dá čo najdrahšie predať televíziám. Každý sa snaží priblížiť súčasnej mladej generácii a hľadá čo najatraktívnejšiu ponuku. Ja som presvedčený, že atletika na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách, zďaleka nevyčerpala potenciál aj v jej tradičnej forme.“
MOV ponúkol atletike možnosť nahradiť chodeckú päťdesiatku na OH 2024 „nejakou“ miešanou súťažou. Federácia je však zjavne v rozpakoch: hnutie o ňu nejaví záujem. Inovácia za každú cenu? Bez úcty k tradíciám – naopak, s ich vedomým negovaním? Toto má byť cesta k mladým? Do budúcnosti?
„Aj ja mám pocit, že v hnutí prevláda sklamanie. Päťdesiatka bola kráľovská chodecká disciplína. Zmena dĺžky môže chôdzi ublížiť. Pri vyššej rýchlosti hrozí nárast diskvalifikácií, čo môže vyvolať nespokojnosť aj rôzne protesty. Tradície sa potláčajú a hľadajú sa možnosti inovácie za každú cenu.“
Chodcom zrušili maratón – nezrušia ho aj bežcom?
„Maratón patrí k olympijským symbolom, takže dúfam, že siahnuť naň si nikto netrúfne. Veď je jednou z najatraktívnejších disciplín vôbec.“
MARIÁN ŠIMO
Text k foto:
Prezident SAZ Peter Korčok, na druhej snímke odprevádza Mateja Tótha na OH v Tokiu.
FOTO JÁN LUKY
