Štvrté olympijské vystúpenie v kariére na hrách v Tokiu nebude patriť medzi podujatia, na ktoré bude kladivárka Martina Hrašnová spomínať. Štyridsaťštyri minút hľadala v kvalifikácii recept, ako poslať štvorkilové kladivo na métu, ktorá by znamenala postup do 12-členného finále. Nenašla ho, a preto jej najlepší olympijský výsledok zostane najmenej ďalšie tri roky šiesta priečka na hrách v Pekingu 2008. Hrašnová totiž nevylúčila, že sa pokúsi dostať sa aj na parížsku olympiádu v roku 2024.
Martina skončila spomedzi 31 pretekárok na 25. mieste výkonom 66,63 m hneď z prvej série. Ďalšie finále na vrcholnom podujatí – naposledy sa doň dostala na MS 2019 v Dauhe – bolo pre ňu. Posledná postupujúca Talianka Fantiniová hodila o päť metrov a päť centimetrov viac ako Hrašnová – 71,68 m.
„Dnes som trochu zariskovala, lebo som vedela, že ak chcem postúpiť, musím výraznejšie prekonať svoje sezónne maximum 70,38. Pre mňa nemalo význam hodiť 70 m, a tak či tak ostať pred bránami finále, ale snažila som sa o výkon, ktorý by ma doň posunul. Aj za cenu toho, že ak to nevyjde, bude pri mojom mene slabší výkon a nebude to vyzerať dobre,“ vysvetľovala Hrašnová svoju tokijskú stratégiu. „Povedala som si: buď sa dostanem do elitnej dvanástky, alebo v opačnom prípade už na tom, aké to bude umiestenie, veľmi nezáleží. Priznávam, pokúšala som sa tak trochu o nemožné, ale iné v mojom prípade už nemalo zmysel. Žiaľ, z plného nasadenia vyplynuli technické chyby a nevyšlo to. Môj výkon je slabý.“
Hrašnová, hoci ju zdobia medaily z vrcholných podujatí, nepatrila v Tokiu medzi favoritky. Slabší výkon v tomto roku ako ona mali na konte len Novožilovová z Ukrajiny (63,82 m) a Grékyňa Scarvelisová (69,83 m).
„V situácii, keď som podľa sezónnych maxím figurovala na chvoste štartovej listiny, som sa ocitla prvý raz. Vedela som, že to bude náročné, vedela som, že potrebujem hodiť aspoň o jeden a pol metra viac ako doposiaľ, čo však bolo v súčasnej situácii na hrane, ba možno aj za hranou mojich možností. Bola som však odhodlaná zabojovať,“ tvrdila.
Hrašnová sa na svoju štvrtú olympiádu pripravovala poctivo. Obetovala rodinnú pohodu a od jesene minulého roka trávila veľa času na sústredeniach. Dokonca aj na Vianoce a na Silvestra bola mimo domova: vo veľkom hoteli na Kanárskych ostrovoch ostali po Novom roku s dcérkou rebekou iba ony dve… Návrat domov by nič neriešil. Počasie mizerné a tréningové možnosti – aj v dôsledku pandémie COVID-19 a reštrikčných opatrení – takisto.
„Prakticky štyri mesiace som bola v zime na sústredení v teple, aby som sa pripravila na tokijské podmienky,“ zdôraznila 38-ročná kladivárka banskobystrickej Dukly. „Privítala som aj možnosť prísť do Japonska skôr a absolvovať tréningový kemp v Urajasu, lebo mne už aklimatizácia trvá trochu dlhšie. V príprave na olympiádu sme s trénerom spravili všetko potrebné. Nemám zlé svedomie, že by sme niečo zanedbali. Žiaľ, môj výkon je zlý – ale len preto, lebo som radšej zariskovala a nehádzala na istotu, ktorá aj tak nič neriešila.“
Hoci bývalá bronzová medailistka z MS a dvojnásobná vicemajsterka Európy bola v štartovom poli najstaršia, kladivo ešte nemieni zavesiť na klinec. „Minimálne na budúci rok by som sa chcela štartovať buď na MS v Eugene alebo na ME v Mníchove. Musíme si to však s trénerom Lukáčom ešte dobre premyslieť,“ poznamenala Martina Hrašnová. „Nie som na tom zdravotne tak zle, aby som teraz povedala, že končím. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať ďalšia sezóna. Rada by som sa pokúsila dostať sa aj na olympiádu do Paríža 2024, ale zatiaľ je to iba vzdialený sen.“
Kladivársku kvalifikáciu vyhrala svetová rekordérka Anita Wlodarczyková, hneď prvým pokusom (76,99) výrazne prekonala limit 73,50 m, ktorý okrem nej splnili už len Čiňanka Čeng Wang (74,29), Andersenová z USA (74,00), Rogersová z Kanady (73,97) a Francúzka Tavernierová (73,51). Majsterka sveta z Dauhy 2019, líderka svetových tabuliek 2021 výkonom 80,31 m DeAnna Priceová hodila len 72,55 a skončila deviata.
MARTINA HRAŠNOVÁ NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH
PEKING 2008: 6. (71,00 m vo finále, v kvalifikácii 72,87 m – 3.)
LONDÝN 2012: 15. (68,41 m v kvalifikácii)
RIO DE JANEIRO 2016: 19. (67,63 m v kvalifikácii)
TOKIO 2020: 25. (66,63 v kvalifikácii)
FOTO SOŠV/JÁN SÚKUP
