Celkom smelo ju môžeme označiť za jednu zo „skokaniek“ tejto atletickej sezóny. Tento rok sa PAULA PERONČÍKOVÁ zlepšila v diaľke o 85 cm, pokorila 55-ročný juniorský rekord Márie Devínskej a výkonom 644 sa preskákala na 6. miesto ženských historických slovenských tabuliek.

V diaľkarskom finále na juniorských majstrovstvách Európy v Tampere by bol takýto skok zabezpečil zverenke Michala Škvarku medailu. Od bronzu ju delilo iba 6 cm, preto sa 19-ročná Liptáčka vrátila z Fínska sklamaná. Piatou priečkou vo svojom debute na vrcholnom podujatí však dosiahla druhé najlepšie umiestnenie slovenskej výpravy. „Do poslednej chvíle som veril, že z toho môže byť medaila,“ priznal po návrate tréner Michal Škvarka.

■ V tamperskom finále ste „obhájili“ piatu priečku z kvalifikácie aj tabuľkové postavenie, ale 6 cm od medaily musí škrieť. Čo teraz prevláda – sklamanie alebo motivácia do ďalšej práce?

„Piata priečka vo mne vyvoláva celkom zmiešané pocity. Na jednej strane sa z tohto umiestnenia veľmi teším a som vďačná za taký úspech a skúsenosť. Priznám sa však, že momentálne prevláda sklamanie. Pokaľ ide o motiváciu, tá určite len tak nevyprchá, práve naopak.“

■ Debut na vrcholnom podujatí, prvé finále, prvá v poradí a 628 cm v prvej sérii, keď sa ostatné dievčatá iba akoby rozoskakovali. Vzhľadom na okolnosti veľmi slušný začiatok!

„Výkon 628 už nepovažujem za nejakú novinku. Bol to dobrý zaisťovací pokus a mohol byť napokon aj zo všetkých finálových skokov najdlhší, nebyť veľkého nedošľapu.“

■ Tréner Škvarka po finále upozornil, že váš rytmus vo finále narušili čakania na iné disciplíny a ďalšie prestoje. Vnímali ste to tak aj vy?

„Áno, pocítila som to dosť intenzívne. Boli jedny z mojich v podstate prvých väčších pretekov na takejto úrovni, kde sú podobné situácie bežné, ale ja som na takéto dlhé čakania na pokus ešte nebola zvyknutá. Asi sa budem musieť prispôsobiť.“

■ Jeden prestojov spôsobilo aj finále 100 m prekážok s Laurou Frličkovou. Vnímali ste ho alebo ste sa snažili koncentrovať iba na seba?

„Samozrejme, nedalo sa to nevnímať. Sledovala som Laurin beh a fandila som jej počas pauzy, ktorú som v tej chvíli mala.“

■ Predviedli ste vo finále veľmi vyrovnanú sériu. Mali ste v zálohe aj scenár s tým, že by ste išli do väčšieho rizika?

„Chcela som viac zariskovať, ale bolo to na úkor uvoľnenosti. Pokusy už potom boli veľmi silové a nepriniesli žiadny výrazný posun v dĺžke.“

■ Ako veľmi vám nervozita zväzovala ruky či nohy v prvom finále na vrcholnom podujatí? Bojovali ste s tým?

„Do piatej série som bola ešte úplne v poriadku. Až od momentu, keď som si začala uvedomovať, že to na medailu nemusí vyjsť, som už musela veľmi bojovať sama so sebou.“

■ Titul získala Maďarka Rózsahegyiová, ktorá s odretými ušami preliezla z kvalifikácie do finále výkonom 599 cm. Počítali ste s ňou medzi favoritkami?

„Bori som rozhodne neodpisovala. Vedela som, že má v tejto sezóne skočených 648 cm, takže som ju vôbec nepodceňovala. Opäť sa ukázalo, že finále je úplne iná súťaž ako kvalifikácia.“

■ Už pred II. divíziou ME družstiev v Maribore ste si verili na juniorský rekord SR 636 cm, nevyšlo to síce, ale obsadili ste výborné 6. miesto v konkurencii diaľkarok ako Gardaševičová alebo Mitkovová a pomohli k celkovo 9. miestu Slovenska – ako veľmi vás povzbudil tento úspech?

„Stále vo mne pretrváva pocit, že v Maribore ma akoby osvietilo. Uvedomila som si tam, že tých 640 mám vo vrecku, lebo tiež som tam mala pár väčších nedošľapov. Pre mňa to boli kľúčové preteky sezóny – pre skúsenosti nazbierané pred juniorskými majstrovstvami Európy v Tampere. V Maribore som nadobudla presvedčenie, že mám na viac.“

■ Päťdesiatpäťročný rekord Márie Devínskej ste prekonali až v Nových Zámkoch na M-SR do 23 rokov – čo to pre vás znamenalo?

„Keď som tento rok v hale začala skákať 580 cm, tak som si len tak zo srandy pozrela, aký je slovenský juniorský rekord v diaľke. Vtedy som sa iba zasmiala a vôbec mi nenapadlo, že ho budem schopná tento rok čo i len atakovať. Takže keď som ho prekonala a prvý raz skočila 640 cm, bol to pre mňa mimoriadny moment.“

■ Do sezóny 2024 ste pritom vstupovali s osobným rekordom 559 cm ešte z roku 2023, čomu pripisujete svoj výkonnostný skok – až o 85 cm?

„Mala som zdravotné problémy, ktoré sa so mnou ťahali od polovice sezóny 2023 až do vlaňajška. Potom bolo pre mňa veľmi ťažké dostať sa naspäť do formy, a to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Preto možno ten posun vyzerá tak extrémne. Žiadna veda za tým však nie je. Konzistentne a tvrdo som trénovala, po čase sa mi to vyplatilo a prišli výsledky.“

■ Do Tampere ste mali dokonca splnený limit aj na 100 m prekážok, rozhodol program šampionátu alebo ste vopred rátali iba s diaľkou?

„S trénerom sme naháňali aj limit na prekážky, čo sa mi napokon aj podarilo. Žiaľ, v časovom harmonograme boli obidve disciplíny prakticky súčasne. Oveľa vyššie predpoklady na lepšie umiestnenie som mala v diaľke, tak sme s trénerom zhodnotili, že bude lepšie, keď pôjdeme iba diaľku.“

■ V hale ste na juniorskom šampionáte zdolali na 60 m prekážok aj Lauru Frličkovú, získali ste tiež ženský päťbojársky titul. Budete sa napriek tomu zameriavať na diaľku?

„Určite neplánujem prestať behať prekážky. Ale trénovať so zámerom, že idem pokračovať vrcholovo vo viacboji, to veľmi ružovo nevidím. Diaľka ma vždy veľmi bavila, takže na tú sa chcem sústrediť najviac.“

■ V ženských historických tabuľkách SR ste už šiesta spolu s Luciou Vadlejch, pred vami je piata Dana Velďáková so 656 cm – trúfate si na ďalší posun?

„Áno, samozrejme. Priestoru na zlepšenie mám ešte veľmi veľa, ale to už nechám na môjho trénera.“

■ Tohtoročný Memoriál Evy Šuranovej na TIPOS P-T-S vyhrala Španielka Mitxelenová za 651. Čo hovoríte na takú výzvu – tešiť sa raz z víťazstva v Banskej Bystrici?

„Pétéeska ponúka jednu z mála príležitostí zaskákať si s kvalitnými diaľkarkami aj na Slovensku. Taku výzvu beriem a teším sa na najbližší míting P-T-S.“

■ Pozbierali ste v tejto sezóne spolu 7 individuálnych titulov na slovenských šampionátoch v hale aj vonku. Teraz finále MEJ v Tampere, k tomu 6. miesto v II. divízii ME družstiev v Maribore. Úspešný rok?

„Zatiaľ najúspešnejší, aký som kedy mala. Až teraz, keď nad tým premýšľam, si uvedomujem, akú som mala neskutočne dobrú sezónu. Až do tohto roku som nikdy nebola na väčšom podujatí ako na medzištátnom stretnutí. Nedá sa to hodnotiť inak ako veľmi pozitívne.“

■ Čo treba urobiť, aby ste udržali tohtoročnú výkonnostnú krivku?

„Konzistentne trénovať a zostať zdravá fyzicky, ale aj mentálne.“

■ Aké sú vaše plány na zvyšok sezóny?

„Mojím vrcholom bol juniorský šampionát v Tampere. V súťažnom kolotoči sme už od mája. Teraz mám konečne voľno, takže na dva týždne úplne vypustím atletiku z hlavy a potom sa s trénerom dohodneme, čo ďalej.“

■ Majstrovstvá Európy 2026 v Birminghame s limitom 677 cm – bude to pre vás cieľ v nasledujúcej sezóne?

„Určite áno, neviem síce, čo bude o rok, ale v hlave o tom predstavu mám.“

PAULA PERONČÍKOVÁ

narodená: 23. decembra 2006

bydlisko: Liptovský Mikuláš

škola: Stredná športová škola v Banskej Bystrici

klub: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica

tréner: Michal Škvarka

prví tréneri: Roman Králik, Tibor Pelach

atletický vzor/obľúbený atlét: Ivana Španovićová

záujmy: počúvanie hudby, pečenie, futbal

Umiestnenia na vrcholných podujatiach:

II. divízia ME družstiev 2025 v Maribore: 6. v diaľke (16 družstiev) 619

MEJ 2025 v Tampere: 5. v diaľke 631 /+1,3/, (5. v kvalifikácii 618)

SLOVENSKÝCH HISTORICKÝCH TOP 10 VÝKONOV V DIAĽKE – ŽENY  

701 Eva Murková 26. mája 1984 v Bratrislave

679 Renáta Medgyesová 8. augusta 2010 v Nottwile (Švaj.)

675 Jana Velďáková 26. júna 2016 v Banskej Bystrici

667 Eva Šuranová 31. augusta 1972 v Mníchove

656 Dana Velďáková 7. júna 2008 v Prahe

644 h Lucia Vadlejch 18. januára 2020 v Ostrave

644 Paula Perončíková 19. júla 2025 v Kaposvári

643 Galina Čisťakovová 8. júna 1996 v Nitre

636 h Mária Devínska 14. marca 1970 vo Viedni

633 Katarína Švachová 20. júna 1992 v Košiciach

(MJ)

FOTO SERGIO MATEO MARÍA