NÁZOR: 36. halové ME v Toruni dopadli pre Slovensko solídne – napriek (ne)podmienkam

Slovenská výprava obsadila v medailovej bilancii  na nezvyčajných, protipandemickými opatreniami poznačených 36. halových ME v Toruni solídnu 20. a v bodovaní finálových umiestení 23. priečku. Pozícia približne v polovici „štartového poľa“ spomedzi 47 krajín v oboch ukazovateľoch približne zodpovedá postaveniu našej atletiky na kontinente, ba možno sú tieto umiestenia aj o kúštik lepšie.

Na prvý pohľad sa zdá všetko v poriadku, avšak už po ikstý raz je nevyhnutné zopakovať smutné konštatovanie: slovenským atlétom sa na kontinentálnom zimnom vrchole darí – napriek biednym tréningovým podmienkam… Jediná regulárna hala v Bratislave (plus tréningová v Banskej Bystrici) je hanba všetkých mocenských garnitúr na štátnej, regionálnej i miestnej úrovni. Slovensko za tri desaťročia samostatnej existencie nedokázalo pre olympijský šport číslo jeden a kráľovnú športov vybudovať adekvátnu infraštruktúru, a preto sa musia talenty z východu republiky – ako napríklad 19-ročný šprintér Tomáš Matuščák – pripravovať na reprezentovanie svojej krajiny na školskej chodbe…

Ak k problémom s infraštruktúrou pridáme aj tohtoročné prísne tréningové obmedzenia v dôsledku covidovej pandémie (možno jedny z najprísnejších v Európe) a minimálnu možnosť súťažiť doma (iba BBL, míting Elán, M-SR), je zázrak, že v Toruni sa objavila až sedmička Slovákov, ktorá vďaka skvelému Jánovi Volkovi priviezla bronzovú medailu.

Charizmatický bratislavský šprintér, ktorý sa neštylizuje do pozície hviezdy a ostáva stále nohami na zemi, potvrdil, že je muž veľkých podujatí. Zvláda tlak i nekomfortné situácie, bojuje za každých okolností a – má okolo seba skvelý tím zanietených ľudí na čele s trénermi Naďou Bendovou a Róbertom Kresťankom. Tí ako praví profíci myslia na každý detail, každú drobnosť, a čo je kľúčové, už viackrát dokázali, že v časovaní Volkovej formy sú ozajstní šampióni.

Volkovi v Toruni dobre sekundoval na šesťdesiatke humenský tínedžer Tomáš Matuščák. Za svoj debut na vrcholnom seniorskom podujatí sa zverenec Mareka Lučku rozhodne nemusí hanbiť. Len tak na okraj: čo by asi dokázal, keby mal k dispozícii deň čo deň halu a špičkovú regeneráciu?

Monika Weigertová je skvelý príklad lásky k atletike. Nehľadí na zložité podmienky, trénuje v rámci skromných možností a v kombinácii s využitím vedomostí a skúseností barda našich šprintérskych koučov Eugena Lacza sa prvý raz v kariére prebojovala na halové ME do semifinále. V 28 rokoch! Je zázrak, že doposiaľ pri atletike vydržala.

Podobný prípad je štvorstovkárka Iveta Putalová, ktorá sa na výslnie dostala až v 27 rokoch na halových ME 2015 v Prahe. Dovtedy sa o nej poriadne ani nevedelo. Skúsená tridsiatnička má povesť bojovníčky, ktorú potvrdila aj v končiacej sa halovej sezóne torunským sezónnym maximom 53,69 sekundy. Apropo: akoby tú pevnú vôľu pochytila od svojho trénera Marcela Lopuchovského, ktorý tiež len tak ľahko nehodí flintu do žita.

Stanislava Škvarková s trénerom a manželom Michalom sú ďalší príklad perfektného vzťahu ku kráľovnej športov. „Atletiku robím, lebo ju milujem,“ prízvukuje neraz Stanka. Aj jej ambiciózny kouč, bývalý výškar, žije atletikou od rána do večera. Študuje novinky, sleduje dianie a snaží sa pre svojich zverencov (okrem manželky aj trojskokan Veszelka) len o to najlepšie. Rozumieme však jeho frustrácii z toho, že čo ide v oblasti zabezpečenia tréningového a regeneračného procesu v iných krajinách ľavou zadnou, na to na Slovensku nepomôže zväčša ani baranidlo.

Entuziazmus nechýba ani ďalšiemu z novej generácie šikovných atletických trénerov Radoslavovi Ivanovi. V prvopočiatkoch kariéry si vzal pod svoje krídla veľké „sústo“ v podobe víťaza Svetovej univerziády 2013 na 400 m prekážok Martina Kučeru a šikovného šprintéra Šimona Bujnu. Šampionát v Toruni im celkom nevyšiel (dôvodov je viac), ale lanské leto naznačilo, že Ivanovi zverenci napredujú a sú na dobrej ceste k zaujímavým výsledkom.

Halové ME dopadli pre slovenskú atletiku solídne – napriek (ne)podmienkam. Ešteže sa SAZ-u na čele s Petrom Korčokom podarilo najmä vďaka viceprezidentovi Ladislavovi Asványimu  vyčleniť v tomto ťažkom roku celú halu Elán výlučne pre potreby atletiky. Dôvod príliš sa vytešovať po torunskom šampionáte však naozaj nemáme. Lebo – nádej, že sa podmienky na halovú atletiku na Slovensku zlepšia, sú mizerné. Zmena nastane až vtedy, keď lídri krajiny, regiónov a miest pochopia, čo už v okolitých štátoch dávno pochopili…

GABRIEL BOGDÁNYI

SLOVENSKÁ SEDMIČKA V TORUNI

MUŽI

60 m (64 štartujúcich): 3. Ján Volko 6,61 (1. v III. semifinále: 6,57 – slovenský výkon roka/postúpil do finále, 1. v VIII. rozbehu: 6,63/postúpil do semifinále), 45. Tomáš Matuščák 6,79 (5. v III. rozbehu/nepostúpil do semifinále)

400 m (49 štartujúcich): 38. Šimon Bujna 47,93 (6. v I. rozbehu/ nepostúpil do semifinále), 45. Martin Kučera 48,44 (5. v II. rozbehu/ nepostúpil do semifinále)

ŽENY

60 m (40 štartujúcich): 22. Monika Weigertová 7,42 (7. v II. semifinále/nepostúpila do finále, 3. v II. rozbehu: 7,37/postúpila do semifinále)

400 m (39 štartujúcich): 34. Iveta Putalová 53,69– slovenský výkon roka (6. vo IV. rozbehu /nepostúpila do semifinále)

60 m prek. (44 štartujúcich): 22. Stanislava Škvarková 8,23 (7. v II. semifinále/nepostúpila do finále, 3. v VI. rozbehu: 8,21/postúpila do semifinále)

FOTO PAVOL UHRIN a SITA/AP

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk