Prvá a kľúčová časť slovenskej chodeckej misie na majstrovstvách sveta v Tokiu je splnená, pre polovicu zostavy teraz prichádza druhá. Na štart sobotňajších pretekov na 20 km sa postavia úspešní „tridsaťpäťkári“ Hana Burzalová (0.30 h SELČ) a Dominik Černý (2.50 h SELČ).
Úvodné preteky celého šampionátu na 35 km celkovo dopadli nad očakávania. Pre dvojicu snúbencov dokonca skvele, obaja si životnými výsledkami dali krásne darčeky k pripravovanej svadbe (4. októbra).
Dominik Černý siedmym miestom dosiahol najlepší chodecký výsledok na MS od zlata Mateja Tótha v Pekingu 2015 na 50 km. Na dlhšej z dvoch chodeckých dištancií na svetových šampionátoch (do roku 2019 50 km, od 2022 35 km) bol lepší ako on iba olympijský víťaz z Ria (4. v Moskve 2013, 1. v Pekingu 2015), siedmy bol ešte aj Pavol Szikora v Ríme 1987. Dvanásta Burzalová sa dokonca postarala o najlepšie umiestnenie slovenskej chodkyne v celej histórii MS.
Nečudo teda, že nálada v tréningovej skupine Romana Benčíka je výborná. „Úspech vždy poteší, povzbudí. Po takých výborných výkonoch dostanete pocítiť, že to, čo robíte, tá drina, to odriekanie má zmysel. Je to odmena za náročnú robotu. Odrazu máte energie na rozdávanie. Všetci sme teraz v pohode, cítime sa šťastní,“ rád sa o dojmy podelil šéftréner chodeckej reprezentácie.
HAČUNDOVÁ DOŠLA NA AUTOPILOTA, MORVAYOVE PROBLÉMY NASTALI PO 20. KM
Radosť mu urobila 29. miestom aj jeho bývalá zverenka Ema Hačundová, hoci sama chcela dosiahnuť ešte viac.
„S výsledkom nemôžem byť nespokojná, tabuľkovo som sa posunula o 11 miest vyššie. Od začiatku som sa necítila pohybovo dobre a na 5. kilometri som už vedela, že už len dôjsť do cieľa bude pre mňa ťažké. Vôbec mi nešlo telo, išla som na ,autopilotaʻ, držala som pomerne rovnaké tempo, aby som minimalizovala stratu. Zhodnotila by som to tak, že aj keď to nebol môj deň, podržala ma forma a vďaka nej som preteky dokončila,“ vrátila sa Hačundová k svojmu tretiemu štartu na MS.
Výsledkovo sa ním posunula do elitnej tridsiatky (Eugene 32. – Budapešť 31. – Tokio 29.). „A práve to si cením najviac, že aj v tejto sezóne, keď som zmenila trénera, som sa nielenže kvalifikovala, ale zároveň som si aj zlepšila umiestnenie,“ zakončila zverenka Ľuboša Machníka.
Dôvod na spokojnosť nemal iba Michal Morvay. Okolo 20. kilometra začal cítiť problémy a po ďalších približne 5 km telo vypovedalo poslušnosť úplne. „Do Tokia som cestoval s veľkými ambíciami, no extrémne náročné podmienky a fakt, že sa ešte stále vraciam po vážnom zranení, sa naplno prejavili. V príprave sme odviedli maximum za ten krátky čas no nestačilo to. Mrzí ma to, no beriem to ako skúsenosť a motiváciu,“ vravel zverenec Mateja Spišiaka.
Olympionik z Tokia 2021 od začiatku júna nemohol 1,5 mesiaca trénovať pre vyskočenú platničku v krčnej chrbtici. Ukázalo sa, že šesť týždňov prípravy na MS nestačilo. Ani druhá nevydarená účasť na MS mu však nevzala chuť do práce. „Sústredím sa na budúcoročné majstrovstvá Európy, kde už mám splnený limit. V Birminghame chcem zabojovať o kvalitný výsledok ako v Mníchove 2022, kde som obsadil na 35 km siedme miesto, a ešte ho vylepšiť.“
DUNFEE NA DUDINCE NEZABUDOL
Dominik Černý prežíval po svojich prvých tokijských pretekoch opačné pocity. Oprávnene prijímal gratulácie zo všetkých strán. „Bolo ich naozaj veľa. Myslím si, že aj preto, lebo môj výsledok veľa ľudí prekvapil. Cením si každú jednu. Špeciálne však tú od Mateja Tótha, ktorý preteky sledoval a aj spolukomentoval. Bolo cítiť, že ho výsledok veľmi potešil,“ sprostredkoval dôstojný nástupca chodeckého olympijského víťaza. Jedna z prvých reakcií prišla aj od nového majstra sveta Evana Dunfeeho. Na sociálnych sieťach vydal spoločnú fotografiu s gratuláciou a textom, v ktorom opísal, ako Dominikovi vďačí za svetový rekord (2:21:40) z tohtoročných Dudiniec, medzičasom už prekonaný Massimom Stanom v Poděbradoch (2:20:43). „Evan je veľký človek. Nezabudol, ako som ho v Dudinciach počas pretekov povzbudzovaním poriadne nahecoval, keď mal krízu. Zagratuloval mi k 7. miestu a že sa z toho veľmi teší. Znamená to pre mňa veľa – je to motivácia do ďalšej roboty, lebo sú to naozaj pekné momenty,“ poznamenal Dominik.
Na dvadsiatku podľa svojich slov začal myslieť už v cieli úspešnej tridsaťpäťky: „Po príchode na hotel sme hneď nastavili potrebný režim. Je jasné, že ten, kto z nás ,double štartujúcichʻ lepšie zregeneruje, bude mať výhodu.“
Význam regenerácie zdôraznil aj tréner Benčík. „Organizmus na tridsaťpätke dostal poriadne zabrať. Najmä Hanka bola po pretekoch poriadne ,dobitáʻ. Obaja si museli dať do poriadku svaly a doplniť energiu. Tréning bol preto až do piatka len voľný. Taký, aby ,dobili baterkyʻ. V piatok si dajú svižnú rozcvičku a v sobotu sa pôjde opäť do tvrdej driny.“
Chodci si už zvykli na experimenty zo strany Svetovej atletiky, ktorá ani pred Tokiom „nesklamala“ a pripravila im jednu zmenu. Prvý raz v histórii bude dvadsiatka až ako druhá v programe po vytrvaleckej disciplíne. „Všeobecne je vnímané, že toto opačné garde by malo byť ťažšie, lebo mechanicky telo dostane viac zabrať na 35 km. Realita sa však ukáže až v sobotu,“ tvrdí Dominik.
Radosť z prieniku medzi absolútnu svetovú špičku môže s každým športovcom v dobrom zmysle slova „zamávať“. Dominik si dobre uvedomuje, že bude dôležité zostať nohami na zemi. „Musím mať na pamäti, s akou taktikou sa mi úspech podaril,“ vraví.
Tréner sa však neobáva, že jeho 27-ročný zverenec podľahne prehnanej eufórii. „Dominik je rozumný, skromný, pokorný a rozvážny mladý muž. Nie je to typ, ktorý si potrebuje za každú cenu niečo dokazovať. Zostáva pevne oboma nohami na zemi a je mu jasné, že pôjde len tak, ako mu to organizmus dovolí. Preceňovať sa nebude, ale ani podceňovať. Verí si, že môže byť úspešný aj na 20 km, ale zároveň vie, že v sobotu to budú úplne iné preteky a opäť sa pôjdu od začiatku. Na trati určite odovzdá maximum,“ nepochybuje Roman Benčík.
Jeho recept na kvalitný výsledok sa nemení: správne odhadnúť svoje sily, byť dostatočne trpezlivý, nepreceňovať sa v úvode pretekov a ak to pôjde, tak v poslednej štvrtine pretekov to poriadne „rozbaliť“. „Ak to nepôjde, treba bojovať a snažiť sa čo najmenej stratiť. Každé jedno lepšie umiestnenie bude cenné. Opäť bude veľmi dôležité kvalitne sa ochladzovať a dostatočne dopĺňať energiu nápojmi a energetickými gélmi. To sa nám na tridsaťpäťke výborne darilo,“ prízvukuje Benčík.
Ani prekročený plán na 35 km nič nemení na tom, že Černý sa postaví na štart svojej štvrtej tohtoročnej dvadsiatky s ambíciou skončiť do 24. miesta. K osobnému rekordu z vlaňajších Dudiniec (1:20:31) sa dokázal v snahe o limit najviac priblížiť na pretekoch v La Coruni (1:20:41).
„Cieľ by som nemenil. Nevytvára na mňa tlak. Myslím si, že do pretekov musím ísť uvoľnený s tým, že nemám čo stratiť, ale už iba získať. V renkingu som 31. čiže 24. miesto je stále celkom vysoká latka,“ pripomenul Dominik a trúfol si ukázať aj na víťaza druhej chodeckej disciplíny. „Môj tip je Tišikazu Jamaniši. Pôjde pred domácimi divákmi, nemá v nohách tridsaťpäťku a je to svetový rekordér na dvadsiatke. Mal som tú česť s ním stráviť nejaký čas na sústredení v Taliansku. Trénuje v kvalitnej skupine so svetovým rekordérom na 35 km Massimom Stanom a pod vedením legendárneho Maurizia Damilana.“
BURZALOVÁ: PRE ŽENY JE DVOJŠTART NÁROČNEJŠÍ
Trať pretekov na 20 km bude po štarte a úvodných 300 m na ovále Národného štadióna viesť podobnou trasou ako na 35 km s južnou obrátkou v ginkgovej aleji. Okruh však bude merať iba 1 km a muži aj ženy ho absolvujú 18-krát, potom zamieria späť na štadión.
Dvanástej žene na 35 km Hane Burzalovej sa trať páčila, ale viac vyzdvihla atmosféru, ktorú utvorili najmä žičliví japonskí diváci: „Okruh lemovalo plno ľudí, robili super atmosféru. Dokonca tam bol japonský pár, ktorý mal vytlačenú slovenskú vlajku a kričali ,Hanka, Dominikʻ, to bolo veľmi milé.“
Odhliadnuc od olympijského Paríža a kombinácie 20 km + miešaná maratónska štafeta to bude pre najmladšiu z kvarteta chodcov na MS prvá skúsenosť s dvoma pretekmi na vrcholnom podujatí. „Je to výzva byť perfektne pripravená na oba štarty, keď po tom prvom dostalo telo veľmi zabrať. Myslím si, že špeciálne pre ženy je tento dvojštart náročnejší. Verím však, že to zvládnem. Medzi 35 km a 20 km máme rozdiel týždeň, venujem sa regenerácii a naberaniu síl. Do pretekov idem s čistou hlavou, teším sa. Na výsledok som sama zvedavá,“ povedala odchovankyňa dubnickej atletiky.
Hanu Burzalovú čaká v Tokiu už šiesta dvadsiatka v sezóne, poslednú absolvovala iba 27. júla na Svetovej univerziáde v Bochume (12. za 1:34:03). Osobák 1:31:48 si zašla na májových ME družstiev v Poděbradoch. Tréner Benčík jej stanovil métu skončiť v prvej tridsiatke výsledkovej listiny.
„Dominikovi aj Hanke viac vyhovujú dlhšie trate a v príprave sa viac zamerali na vytrvalosť. Potrebnú intenzitu na 20 km nemajú až tak v nohách, avšak to v náročných klimatických podmienkach nemusí byť až taký hendikep, ako keby sa šlo v ideálnom počasí. Isté je, že na trati nechajú všetky sily a pôjdu na doraz. Obaja sú to veľkí bojovníci a svoju kožu len tak ľahko nepredajú,“ verí Roman Benčík
(JM)
FOTO SOŇA MALÉTEROVÁ
