Strieborná medaila už je doma. V symbolickej rovine má nestanoviteľnú váhu. Aj v realite je veru dosť ťažká. Organizátori 26. majstrovstiev Európy v atletike v Ríme stihli na jej rubovú stranu vygravírovať meno Gabriela Gajanová, disciplínu beh na 800 m a čas z finále 1:58,79.
Ceremoniál v majestátnom športovom komplexe Foro Italico vo večnom meste sa skončil okolo stredajšej polnoci. „GaGa“ z Bobrovca už vo štvrtok okolo obeda aj pred objektívmi prijímala gratulácie a kvety v sídle Slovenského atletického zväzu (SAZ) v Dome športu na čerstvo zmenenej a teraz premiérovo veľkým úspechom zviditeľnenej adrese Olympijské námestie.
Nával gratulačných správ predtým nezvládol jej telefón. „Potešilo ma a dojalo, že jedna z nich bola od olympijského víťaza,“ pozrela sa 24-ročná Liptáčka veľavravne smerom k prítomnému Matejovi Tóthovi. „Ale odpovedala mi na ňu pred pol hodinou,“ pohotovo so smiechom prezradil riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, ktoré Gajanovú podporuje (a podmienky na prípravu poskytuje ďalším 16 z 18 členov slovenskej atletickej výpravy do talianskej metropoly). Najprv vraj bolo treba zohnať nabíjačku.
Akumulátor si musí dobiť aj sama: „V prvom rade sa túžim riadne vyspať. Spala som asi dve hodiny… Stále to ešte prežívam – s emóciami aj únavou, nesmierne sa z medaily teším. Pred finále sme sa s trénerom dohodli, že ideme na medailu, a vyšlo to. Odnášam si aj smerom k olympijskému Parížu veľkú dávku pozitívnych dojmov a zvýšené sebavedomie. V nasledujúcich dňoch sa chcem zregenerovať. Predsa len: tri rýchle behy za rovnaký počet dní si vyžiadali svoje, niečo ma stáli. Potom urobím rez za týmto zážitkom a začnem sa pripravovať a koncentrovať na ďalší tohtoročný vrchol.“
Olympijská osemstovka sa pri Seine začne odvíjať rozbehmi 2. augusta. Pretekárka AK ZŤS Martin je tohtoročným maximom pod holým nebom 23. na svete. Vedie zlatá z rímskeho Olympijského štadióna Keely Hodgkinsonová. Britka 25. mája predviedla v americkom Eugene 1:55,78. Druhá je Mary Moraaová z Kene za 1:56,71. Na tretej pozícii figuruje Juhoafričanka Prudence Sekgodisová (1:57,26). Nečudo, že Gajanovej kouč ohlásil potrebu výkonu v intenciách 1:57, aby Gabika mala v rukách karty na najväčšiu hru. Zostáva 6 – 7 týždňov na adekvátne zlepšenie. Už takmer 37 rokov platný slovenský seniorský rekord Gabriely Sedlákovej je 1:58,37.
Zverenka Louisa Heyera, ktorú v jej začiatkoch trénersky formoval Pavel Slouka, vo finiši na “Európe” dokonca atakovala jasne favorizovanú obhajkyňu zlata Hodgkinsonovú, za ktorou zaostala len o 14 stotín: „Chýbalo mi možno 20 metrov, ten útok sa, žiaľ, udial prineskoro. Neskutočne ma to povzbudilo do ďalšej práce. Treba však vnímať aj okolnosti. Vedeli sme, že Keely nebola v ideálnom stave. Desať minút pred call roomom sa rozhodovala, či vôbec pobeží. Pôsobila strápene. Nesedelo mi to na ňu, ako ju poznám. Klobúk dolu, že dokázala takto zabehnúť.“
Spomenutý Tóth sa postaral o predchádzajúci kov pre SR z kontinentálneho šampionátu. Bolo to tiež striebro a dosiahol ho v Berlíne 2018 v chôdzi na 50 km. Z titulu svojej terajšej funkcie skonštatoval: „Ukazuje sa, že spolupráca medzi zväzom a Duklou funguje výborne. Pre mňa ako bývalého atléta je obzvlášť veľkou udalosťou, že do našej dukláckej zbierky úspechov sa podarilo pridať medailu aj z tohto športového odvetvia. Veľmi sa tešíme z toho, že aj naši atléti dokážu voziť kovy z vrcholných podujatí.“
Prezident SAZ Peter Korčok pripomenul: „Pred dvoma rokmi sme sa zo štvrtého miesta Jána Volka radovali ako z medaily, teraz ju naozaj máme. Gabike veľmi gratulujem a ďakujem za skvelú reprezentáciu. Najmä vďaka nej, ale aj finalistke 100 m prekážok Viktórii Forster, môžeme tento šampionát hodnotiť ako vydarený. Pred ME som vyzdvihol, ako si ceníme, že sa dokázalo kvalifikovať až 18 našich atlétov. Bolo to pozitívne a je dôležité, že dosiahnuté výsledky tiež môžeme považovať za úspech.“
Členka ŠK ŠOG Nitra Forster – rovnako ako Gajanová zastrešená vrcholovým strediskom Dukla a už istá účastníčka OH 2024 – skonštatovala: „V semifinále sa mi podarilo dostať zo seba to najlepšie. Ôsme miesto je pre mňa skvelé, veľmi sa z neho teším. Vo finále som išla buď-alebo.“ Šéftréner SAZ Radoslav Dubovský na to nadviazal: „V prípade Viki v tom bolo po fantastickom semifinále aj trochu smoly. Škoda, že prekážky niekedy zavadzajú… Dvoma finále a striebrom navrch sme však prekonali naše plány. Myslím si, že nikto z našich atlétov vyslovene nevybuchol, hoci nie všetky výkony boli podľa predstáv. Šport je už raz taký – predovšetkým v technických disciplínach to nie vždy vyjde.“
(KO)
FOTO JÁN LUKY (BRATISLAVA) A SOŇA MALÉTEROVÁ (RÍM)
