Marika Katerinka Czaková rieši po Dudinciach dilemu: päťdesiatka alebo dvadsiatka?

V cieli sobotnej Dudinskej päťdesiatky žiarila ako slniečko. Vyobjímala sa s trénermi, manželom i ďalšími, ktorí jej vo veľkej premiére v chodeckom maratóne držali palce. Jej prvý dotyk s päťdesiatkou dopadol nad očakávanie. Mária Katerinka Czaková nielenže zvíťazila, ale o takmer pol hodiny zlepšila slovenský rekord na 4:14:25, dosiahla v tomto roku druhý najlepší výkon na svete a razantne vpálila do elitnej desiatky v historických svetových tabuľkách a je v nich šiesta.

Ako hodnotíte svoj debut v chodeckom maratóne, pre vás až do soboty neprebádanom poli?

„Teším sa z neho, utvorila som si kvalitný osobný rekord, no čo je azda ešte dôležitejšie, celý čas som išla s dobrými pocitmi, postupne som tempo zrýchľovala a záverečná desiatka bola najrýchlejšia. Išlo sami naozaj famózne.“

Na trati ste pôsobili veľmi sviežo, žiadna kŕčovitosť. Mnohí sme sa zhodli, že takto ľahúčko prepletať nohami sme vás veru už dávno nevideli. Záverečné dva päťkilometrové úseky ste zvládli bravúrne za 24:35 a 24:18. Kedy naposledy sa vám šliapalo takto dobre?

„Keď som si zašla pred tromi rokmi v Poděbradoch osobáčik 1:32:23 na dvadsiatke. Teraz, zdá sa, som si veľmi dobre rozložila sily a v závere mi ostalo ešte dosť, aby som zrýchlila.“

Museli vás tréneri Martin Pupiš a Matej Spišiak dlho prehovárať, aby ste si vyskúšali preteky na 50 km?

„Ani nie, prišlo to nejako spontánne. Brali sme to ako dobrú prípravu, ktorá mi v konečnom dôsledku môže pomôcť aj na dvadsiatke.“

Nemali ste pred premiérovou päťdesiatkou strach? Predsa len sú to ako keby dve dvadsiatky v jednom kuse plus ďalších 10 kilometrov navyše…

„Nemôžem povedať, že som sa vyslovene bála, ale rešpekt som pred ňou mala. To áno, to priznávam. Nevedela som dosť dobre, do čoho idem, veď doteraz som naraz, bez prestávky, nachodila najviac 40 kilometrov. Trocha som sa – už aj priamo na trati – obávala: príde kríza, nepríde? Niektorí ma pred štartom strašili, aké je to náročné, iní ma však upokojovali a vraveli: neboj sa, bude to dobré. Našťastie, platila druhá možnosť.“

Na čo ste si trúfali v prvej päťdesiatke v živote?

„Debatovala som s trénermi o mojom cieli, v rámci žartovania ho neustále posúvali. Najprv sme sa zhodli, že čas okolo 4:20 by bol fajn, o pár dní to už bolo 4:15… Tajne som verila, že ak sa nestane nič nepredvídané, môže dosiahnuť výkon na úrovni 4:15 h. Vyšlo to a ja sa veľmi teším.“

Tempo ste neustále zrýchľovali od začiatku až do konca. Mysleli ste počas pretekov trebárs aj na výkon pod 4:10?

„Tréneri ma od začiatku brzdili, aby som išla rozumne. Neustále som od nich dostávala inštrukcie, čo môžem a čo nemôžem. Počúvala som ich rady, lebo obaja zažili na vlastnej zopár päťdesiatok, mali s touto traťou osobné skúsenosti. V závere som sa sústredila najmä na to, aby som udržala tempo pod päť minút na kilometer, ale na 4:10 som si ešte netrúfala.“

Bojovali ste na trati s nejakou krízou?

„Nie, ale ku koncu ma už trochu pobolievali nohy a svaly.“

Na rovnaký problém so svalmi, najmä pri ostrých obrátkach, sa posťažoval aj olympijský víťaz Matej Tóth…

„Keď ma predbiehal, poradil mi, aby som viac rezala zákruty. Ja som sa totiž točila vo väčšom oblúku. Tak ako on som to však nedokázala.“

Beriete sobotný dudinský úspech ako náplasť za predošlé sklamania? Môže vás práve výborný výkon na 50 km nakopnúť akoby do novej kariéry?

„Určite áno, každý kvalitný výkon človeka poteší a je motivujúci. Aj v minulosti som mala natrénované, ale vždy sa niečo pokazilo. Nedosiahla som zďaleka to, po čom som túžila. Teraz som konečne predala to, čo som natrénovala.“

Bude chodecká päťdesiatka vaša nová disciplína?

„Neviem, ale ešte by som sa určite chcela zrýchliť na dvadsiatke. Keď sa ma pred štartom pýtali, či plánujem aj ďalšiu päťdesiatku, odvetila som, že uvidíme po Dudinciach. No a teraz vravím: z prvej mám dobrý pocit, takže odpoveď znie – áno.“

Pôjdete ju už na augustových majstrovstvách Európy v Berlíne?

„Ak sa zrýchlim na 20 kilometrov, budem ešte premýšľať, čo si vybrať. Ak nie, asi sa na európskom šampionáte rozhodnem pre päťdesiatku.“

GABRIELBOGDÁNYI

DUDINSKÉ MEDZIČASY KATERINKA CZKOVEJ

10 km: 51:57

20 km: 1:43:40 (51:43)

30 km: 2:34:53 (51:13)

40 km: 3:25:32 (50:39)

50 km: 4:14:25 (48:53)

KTO JE MÁRIA KATERINKA CZAKOVÁ

Narodená: 2. 10. 1988 v Nitre.

Klub: ŠK Dukla o. z. Dukla Banská Bystrica.

Tréneri: Martin Pupiš a Matej Spišiak.

Osobné rekordy: 3000 m v hale – 12:34,54 (28. 1. 2018 Bratislava), 5000 m vonku/dráha – 22:04,00 (29. 8. 2017 Trnava), 10 km – 44:56 (25. 3. 2016 Olomouc), 20km – 1:32:23 (11. 4. 2015 Poděbrady), 50 km – 4:14:25 (24. 3. 2018 Dudince).

Úspechy: bronz v EP 2009 v súťaži družstiev, 10. na MEJ 2008 na 10 000 m, 8. na SU 2015, 10. na SU 2013, 13. na SU 2011, 14. na ME 2009 do 23 rokov, 18. na SP 2006 v kategórii junioriek na 10 km.

Štarty na vrcholných podujatiach: OH: Londýn 2012 – 50., Rio de Janeiro 2016 – 48., MS: Dägu 2011 – 28., Moskva 2013 – 49., Peking 2015 – 30., Londýn 2017 – 36., ME: Zürich 2014 – 25.

Iné: študentka doktorandského štúdia (športová edukológia) na katedre telesnej výchovy a športu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Záľuby: knihy, cestovanie, šport, divadlo.

Texty k foto:

Mariku Katerinku Czakovú počas celej päťdesiatky v Dudinciach povzbudzoval aj občerstvoval kouč Matej Spišiak.

FOTO JÁN MIŠKOVIČ

Marike v hale slovenský rekord na 3000 m tesne ušiel, na 50 km ho zlepšila bezmála o 30 minút.

FOTO JÁN MIŠKOVIČ

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk