Marcel Lomnický: Keby som vedel, v čom je problém, v každých pretekoch hádžem nad 80 metrov

Už bezmála desaťročie patrí do absolútnej kladivárskej svetovej špičky. V uplynulej dekáde skončil na OH 2016 v Riu de Janeiro piaty, na MS dvakrát ôsmy, na ME sa až štyrikrát kvalifikoval do finále a vybojoval si aj dve striebra na Svetovej univerziáde. Lenže v posledných rokoch sa mu nedarí tak, ako by si predstavoval. Na tréningoch mu náčinie lieta ďaleko, v kľúčových súťažiach, žiaľ, nie. Siedmy najlepší kladivár na svete v uplynulej dekáde podľa prestížneho amerického magazínu Track and Field News Marcel Lomnický dúfa, že prekliatie z obdobia po Riu konečne prelomí. Do prípravy na olympijský rok sa pustil s vervou pod dohľadom kouča Libora Charfreitaga na sústredení na Kanárskych ostrovoch.

● Väčšina popredných atlétov si rozkladá tréningový kemp na juhu ostrova Tenerife. Vy ste sa však vybrali na sever do mestečka Puerto de la Cruz. Prečo?

„Netrénoval som tam prvý raz. V minulosti som sa tam pripravoval so svetovým šampiónom Pawlom Fajdekom, preto som presne vedel, do čoho idem. Hoci v južnej často ostrova je krásny štadión, avšak veľmi často na môj vkus dosť preplnený, a čo je najhoršie, nedá sa tam hádzať kladivo. Preto sme išli na sever, kde by už mala trénovať i fenomenálna česká oštepárka Barbora Špotáková.“

● Aké podmienky ste našli v Puerto de la Cruz?

„Mali sme k dispozícii všetko, čo je nevyhnutné – vrhačský kruh, posilňovňu, o ktorú sme sa nemuseli s nikým deliť, a prialo nám aj počasie. Celý čas nám svietilo slniečko, teplomer ukazoval od 26 do 32 °C. Pre mňa bolo niekedy až príliš teplo. Pre štart prípravy som si lepšie podmienky nemohol ani vybrať.“

● Prvý raz s vami trénovala na sústredení Veronika Kaňuchová, ktorú v lete po jej návrate zo štúdia v USA vzal pod ochranné krídla váš kouč Libor Cahrfreitag. Ako ste prijali rozšírenie vášho minitímu o nádejnú kladivárku?

„Podobnú skúsenosť už mám z minulosti, keď som sa pripravoval spoločne so sestrou Nikolou. Vo Veronikinom prípade je to zatiaľ také neutrálne – nepomáha to, ale ani neškodí. Pre mňa je dôležité, aby bol so mnou na tréningoch Libor. To, že sa rozhodol Veronike pomôcť, je pekné gesto a nemám proti tomu nič. Na tréningoch je predsa len o čosi veselšie…“

● Hecovali ste sa s Veronikou na sústredení motivačnými súťažami?

„Zatiaľ nie, ale viem si predstaviť, že na jar, keď už budeme mať čosi v príprave za sebou, k takýmto súbojom dôjde. Veronika na sústredení zatiaľ veľa nehádzala. Drvivú väčšinu tréningov venovala pod Liborovým dohľadom najmä nácviku techniky, ako keby sa vracala k základom. Odrobila mnoho technických a imitačných cvičení.“

● Na čo ste zamerali vy?

„Začal som tým, čo sa mi osvedčilo minulý rok – v celom úvodnom cykle som hádzal len ľahšími kladivami, šesťkilovými, päťkilovými. Išlo o to, aby som znova našiel rytmus a získal cit pre kladivo. S ťažším náčiním je pohyb pomalší, preto mám šancu chybu vykorigovať, prípadne dokončiť pokus aj s nejakým nedostatkom. Lenže keď urobíte chybu pri pokuse s ľahkým kladivom, hneď vám to dá pocítiť. Každý nedostatok sa vtedy znásobuje. Ľahšie kladivo vás núti hádzať bez chýb, človek preň získava lepší cit.“

● Od olympiády v Riu, kde ste dosiahli životný úspech, sa na vrcholných podujatiach trápite. Čo bude kľúčové, aby sa výborné výkony z tréningov prejavili opäť naplno aj v pretekoch?

„Dobrá otázka! Keby som však na ňu poznal odpoveď, v každých pretekoch hádžem nad 80 metrov… Naozaj neviem, čím to je, že v pretekoch zo seba nedostanem to, čo mám natrénované. Možno malým počtom pretekov sezóne, možno tým, že keď sa konečne dostanem na väčší míting, hádžem zbytočne premotivovaný – cítim sa dobre, som nabudený, chcem hodiť veľa, a potom to pokazím.“

● Fajn, ale ako sa dostať z tohto začarovaného kruhu von?

„S Liborom sme sa o tom na Kanárskych ostrovoch často rozprávali. Teraz sa vraciam k technike, ktorú som používal pred Riom. Bola to tá, ktorá sa na mňa akosi samovoľne nalepila a vyhovuje mi. Mohol som sa na ňu spoľahnúť, aj keď som bol pod veľkým tlakom. V čase spolupráce s Pawlom Fajdekom som prešiel na niečo iné. Aj vtedy som na tréningoch hádzal ďaleko, ale na pretekoch, keď som sa priveľmi vyhecoval, mi to uberalo metre. Zrejme preto sa  mi na vrcholných podujatiach nevychádzalo. Postupne sa teda vraciam k pôvodnej technike. Snažili sme sa ju aplikovať už v tejto sezóne a na nej budeme ďalej pracovať.“

● Sledujete na sociálnych sieťach dianie v kladivárskej komunite? Kto a kde z vašich súperov trénuje, ako ich ovplyvňuje koronavírusová pandémia či lockdowny?

„Nie, nesledujem. V kontakte som len s kamarátmi, s ktorými si rozumiem. Viem, že Američania už otvorili centrum  olympijskej prípravy v kalifornskom Chula Vista, ale zatiaľ iba pre svojich športovcov. Viem, ako a čo trénuje v Kalifornii žijúci Brit Nick Miller, a aj Maďari sa pripravujú bez väčších problémov. Ale čo sa deje v Bielorusku, Rusku či Tadžikistane, to vôbec netuším.“ (smiech)

● Ako vyzerá váš ďalší plán prípravy?

„Týždeň po Kanárskych ostrovoch venujem najmä oddychu, a potom sa znova pustím naplno do tréningu. Najbližšie tri mesiace, do konca februára, by som mal trénovať najmä doma v mojom privátnom vrhačskom sektore v Pohraniciach. Len dúfam, že nebudem musieť príliš často odhŕňať sneh… Na začiatku  marca by sme s Liborom chceli ísť niekam do tepla, ale ešte neviem presne, kam. Ideálna by bola Kalifornia, kde sú pre kladivárov neskutočné podmienky. Veľmi by mi pomohlo, keby som sa mohol pripravovať práve tam. Či sa to však podarí zrealizovať, to teraz naozaj netuším. Ak by nám nevyšla Kalifornia, v hre by boli znova Kanárske ostrovy, alebo stredisko Gloria v tureckom Beleku či juh Portugalska. Trochu sa však bojím, že všade bude dosť plno a ja nemám rád miesta, kde je veľa ľudí a v posilňovni sa neviem poriadne pohnúť.“

● V tomto roku ste sa hotovali splniť olympijský limit 77,50 m v marci na Európskom pohári vo vrhoch v Leirii, ktorý však pre koronavírusovú pandémiu zrušili. Z toho, čo ste naznačili v predošlej odpovedi však vyplýva, že v tomto roku vrhačský kontinentálny pohár nefiguruje vo vašich plánoch…

„Európsky pohár by mal byť v polovici marca, a ak by som chcel predviesť nejaký poriadny výkon, musel by som sa predtým pripravovať niekde v teple. Rozhodol som sa však inak: radšej stavím všetko na kvalitný tréning, aby som mal formu v apríli či máji. V tomto roku sme však na sústredenie do USA leteli už v polovici januára s úmyslom poriadne si tam zamakať a vyladiť formu na Európsky pohár. Žiaľ, ´korona´ všetkým prekazila plány. Dúfam, že sa to už nezopakuje a absolvujeme plnohodnotné atletické leto aj s olympijskými hrami.“

GABRIEL BOGDÁNYI

Text k foto:

Marcel Lomnický s koučom Liborom Charfreitagom na nedávnom sústredení na Tenerife a na dvoch tohtoročných vrcholoch leta – majstrovstvách Slovenska v Trnave a na mítingu P-T-S v Šamoríne.

FOTO ARCHÍV (lch) a PAVOL UHRIN

KTO JE MARCEL LOMNICKÝ

DISCIPLÍNA: hod kladivom

DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 6. 7. 1987 v Nitre

KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica

VRCHOLOVÉ STREDISKO: VŠC Dukla Banská Bystrica

TRÉNER: Libor Charfreitag

OSOBNÝ REKORD: 79,16 (2. 8. 2014 Nové Zámky)

NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 2. na Svetovej univerziáde 2011 a 2013, 2. v Európskom pohári vo vrhoch 2018, 3. na MSJ 2006, 3. na ME 2007 do 23 rokov, 5. na OH 2016, 5. na ME 2016, 6. na ME 2009 do 23 rokov, 7. na ME 2014, 8. na MS 2013 a 2015, 8. na MEJ 2005

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk