Na juniorských majstrovstvách Európy v Tampere bola jednou z viac ako 30 dorasteneckých šampiónov starého kontinentu z vlaňajšej Banskej Bystrice. Keď LAURA FRLIČKOVÁ prefrčala cez stovku prekážok vo svojom rozbehu na novučkom monde Tampere Stadium suverénne najrýchlejšie zo všetkých dievčat za 13,10 s, anglickí komentátori na streame podujatia nadšene kričali: „Ona lieta!“

Po medailu si síce zverenka Luboša Komárka nedoletela, ale štvrtým miestom, najlepším umiestnením slovenskej výpravy potvrdila, že patrí k supertalentom európskej atletiky.

■ Šesť stotín od medaily musí zamrzieť každého športovca, ale keby vám pred začiatkom sezóny niekto povedal, že budete blízko k cennému kovu na juniorského šampionátu, čo by ste si pomysleli?

„Priznám sa, že na začiatku sezóny som mala ambície získať svoju prvú juniorskú medailu, no potom nastali zdravotné komplikácie s chrbtom, po ktorých som nad takýmto umiestnením nepremýšľala.“

■ Čo k vytúženému cennému kovu v samotnom finále chýbalo? Lepšia koncentrácia na techniku? Viac času na oddych? Priaznivejší vietor?

„Určite mi neprospeli vynechané tréningy, či už v hale alebo potom na jar vonku. Rýchlosť mi na šampionáte nechýbala, no finálový tretí beh som už jednoducho nevládala bežať technicky tak kvalitne ako predchádzajúce dva. A silný protivietor mi to ešte viac skomplikoval.“

■ V boji o bronz vás zdolala iba 16-ročná Talianka Succová. Čakali ste od nej taký výkon?

„Mladú Talianku som vnímala a vedela som, že s ňou pobežím, no úprimne som nečakala, že bude brať medailu. Uvidíme, sama som zvedavá, čo z nej bude o dva roky.“

■ Svoje účinkovanie na MEJ ste začali ako v rozprávke. Čo vás v skvelom rozbehu za 13,10 prekvapilo viac – váš vlastný výkon alebo taký veľký odstup od konkurentiek?

„Úprimne, sama som nečakala takýto čas. Po takej pauze v sezóne ma prekvapil. A to som za poslednou prekážkou mala ešte rezervu. Aj ma mrzí, že som nešla na sto percent aj tých zvyšných pár metrov do cieľa. Celkové víťazstvo v rozbehoch ma samozrejme potešilo.“

■ Na MEJ ste nezískali medailu, ale paradoxne ste na nich boli najrýchlejšia – ako vnímate, že ste sa dostali na 3. miesto v európskych a 4. vo svetových tabuľkách 2025?

„Bohužiaľ, šampionát je taký. Ide sa od behu k behu. Išla som do Fínska z deviatej pozície v európskych tabuľkách, takže ma posun na tretie miesto potešil. A ešte viac ten vo svetových.“

■ Odklon od banskobystrického scenára nastal už v semifinále, kde vám dali súperky najavo, že to s nimi nebude mať také jednoduché. Bolo psychicky aj fyzicky náročné zistiť, že cesta za medailou bude ešte komplikovaná?

„Snažila som sa na tým veľmi nerozmýšľať, keďže som na majstrovstvá Európy nešla s vyslovene medailovými ambíciami. Ale v kútiku duše som po takom výbornom rozbehu dúfala, že by to predsa len mohlo vyjsť. Potvrdilo sa však, že už to budem mať iba ťažšie a ťažšie a o úspechu či neúspechu budú rozhodovať stotiny alebo dokonca tisíciny.“

■ Na majstrovstvách Slovenska v Banskej Bystrici týždeň pred MEJ ste po vloženom behu priznali, že máte toho plné zuby, že ste druhú prekážkarskú stovku v priebehu pár hodín ledva dobehli. Bol pre vás tamperský program ešte náročnejší?

„Program bol predovšetkým postavený úplne inak ako pred rokom na dorasteneckej Európe. Najprv som brala ako nevýhodu, že medzi semifinále a finále je toľko času, no napokon sa ukázalo, že ak by to išlo tesne za sebou, veru neviem-neviem, koľko síl by som v sebe našla.“

■ V úvode letnej sezóny vás pribrzdili problémy s chrbtom. Napriek tomu ste dokázali s trénerom naladiť formu na vrchol sezóny. Mohlo to byť za ideálneho stavu ešte lepšie? Dá sa odhadnúť, koľko vám to odčerpalo síl?

„Určite mi to zranenie zobralo veľa. Cítila som to na tom, že som jednoducho nevládala toľko behov absolvovať tak kvalitne, ako som si predstavovala. Trúfam si povedať, že ak by nenastali zdravotné komplikácie, teraz by som mala cenný kov a aj čas by bol ešte kvalitnejší. Žiaľ, na keby sa nehrá ani v športe, ani v živote.“

■ Bronzy Terezy Čorejovej na ME do 23 rokov v Bergene a Niny Hejčíkovej na EYOF Skopje a teraz vaše štvrté miesto. Čomu vy osobne pripisujete takýto rozlet svojej disciplíny? Treba za tým hľadať aj príklad Viktórie Forster?

„Vnímam veľmi pozitívne, že sa táto disciplína v slovenskej atletike takto derie dopredu. Myslím si, že Viky Forster je pre nás všetky veľkým prekážkovým vzorom. Snažíme sa bežať v jej stopách.“

■ Vnímate Ninu Hejčíkovú ako svoju možnú nasledovníčku?

„Ninke veľmi fandím, nech sa jej aj naďalej darí. Uvidíme, ako to bude vyzerať, keď sa niekedy v budúcnosti stretneme spolu na prekážkach. Teším sa na to.“

■ Viky, Tereza, Nina a vy – každá máte iného trénera, za sebou iné príbehy, ale všetky ste úspešné. Dá sa povedať, čo máte spoločné a čím sa líšite?

„Spoločné máme určite ambície a úsilie byť čo najlepšie, a to nie len na Slovensku, ale aj v medzinárodnej konkurencii. Ukázať, že sa dokážeme presadiť aj v súbojoch s európskou špičkou. Odlišná je naša východisková pozícia. Každá z nás začínala s atletikou a s prekážkami inak a každá sa k úspechu dopracovala inou cestou.“

■ Ako s odstupom hodnotíte svoj prechod na vyššie prekážky (z dorasteneckých 76,2 cm na juniorské/ženské 83,8)?

„Nezdá sa to, ale tých pár centimetrov z toho robí úplne iný beh, než na aký som bola zvyknutá v dorasteneckej kategórii. Našťastie som si na to zvykla rýchlejšie, ako som čakala. Samozrejme, bolo treba popracovať na zmene techniky, čo nie je jednoduché.“

■ Ste už piata v ženskom slovenskom historickom rebríčku na 100 m prekážok. Pred vami sú s časmi 13,04 Miriam Bobková a Tereza Čorejová. Plánujete útok na 13-sekundovú hranicu?

Bohužiaľ, tento rok to nevyšlo, ale ak v budúcej sezóne bude zdravie slúžiť, tak sa budem určite snažiť prekonať túto hranicu.“

■ A čo takto limit 12,88 na ME do Birminghamu? Príliš odvážna méta?

„Tak to je takmer európsky juniorský rekord (12,85 Elviry Hermanovej, pozn.). Dostať sa na európsky šampionát nie je môj cieľ, keďže sa termínovo takmer kryje s juniorskými majstrovstvami sveta v Eugene. No ak by sa mi podarilo zabehnúť takýto čas alebo sa k nemu aspoň priblížiť, brala by som to ako veľmi dobré znamenie smerom k MSJ.“

■ Viky Forster bežala 13,12 v roku 2022 až vo veku 20 rokov, vy už ako 18-ročná máte na konte 13,10 – čo od vás môžeme očakávať o dva roky?

„Tak to je ešte veľmi ďaleko predpovedať, no verím že to budú časy hlbšie pod 13 sekúnd.“

■ Vrchol roka je za vami, aké máte plány na jej záver? Oddych?

„Potrebujem zregenerovať telo, ale aj hlavu. Táto sezóna bola skutočne náročná. Chcem sa konečne venovať kamarátom a rodine. Už sa na to veľmi teším.“

LAURA FRLIČKOVÁ (18)

narodená: 15. januára 2007

bydlisko: Martin

škola: Evanjelické bilingválne gymnázium v Martine

klub: AK Martin

tréner: Luboš Komárek

prvý tréner: Pavol Zemko

atletický vzor/obľúbený atlét: Viktória Forster, Masai Russellová

záujmy: trávenie času s kamarátkami, objavovanie nových miest

Umiestnenia na vrcholných podujatiach:

EYOF 2022 v Banskej Bystrici: 17. na 100 m prek. (21 štartujúcich) 14,65 (6. v III. rozbehu)

EYOF 2023 v Maribore: 7. na 100 m prek. (21 štartujúcich) 13,81 (+2,0 m/s), 6. v rozbehoch 13,69 (+0,8 m/s)

ME do 18 rokov 2024 v Banskej Bystrici: 1. na 100 m prek. (38 štartujúcich) 12,97 (v rozbehu 12,86 – európsky a slovenský rekord, v semifinále 13,18)

MEJ 2025 v Tampere: 4. na 100 m prek. (36 štartujúcich) 13,38/-1,5/ (1. v rozbehoch 13,10 – juniorský rekord SR, 3. v semifinále 13,35)

SLOVENSKÝCH HISTORICKÝCH TOP 10 VÝKONOV NA  100 M PREKÁŽOK – ŽENY  

12,63 Viktória Forster 8. 8. 2025 v Banskej Bystrici

12,89 Stanislava Škvarková 11. 6. 2023 v Trnave

13,04 Miriam Bobková 27. 8. 2007 v Ósake

13,04 Tereza Čorejová 17. 6. 2025 v Banskej Bystrici

13,10 Laura Frličková 9. 8. 2025 v Tampere

13,34 Monika Písečná 30. 7. 2023 v Banskej Bystrici

13,52 Rebecca Slezáková 3. 8. 2025 v Banskej Bystrici

13,72 Simona Takácsová 10. 6. 2022 v Šamoríne

13,78 Lucia Mokrášová 11. 5. 2017 v El Paso

13,78 Lucia Vadlejch 12. 6. 2020 v Prahe

(MJ)

FOTO SERGIO MATEO MARÍA