Kladivárka Martina Hrašnová hádzala na majstrovstvách sveta už v roku 2001 v kanadskom Edmontone. Najmladšia členka slovenskej budapeštianskej výpravy Viktória Forster vtedy ešte nebola ani na svete. Športová dlhovekosť dvojnásobnej vicemajsterky Európy (2012, 2014) je obdivuhodná. V Budapešti sa predstaví už na svojom siedmom šampionáte a vyrovná „slovenský rekord“ chodca Mateja Tótha a kladivára Libora Charfreitaga.

● Premiéru na MS ste mali v roku 2001 v Edmontone ako 18-ročná tínedžerka. Akých bolo 22 rokov, ktoré nasledovali po vašom prvom štarte na svetovom šampionáte? Čo vám priniesli?

„Vždy som trénovala veľmi tvrdo. Keď som bola mladá, mnohí tvrdili, že to dlho nevydržím. Preto so rada, že som sa MS zúčastnila v roku 2001ako najmladšia a teraz ako najstaršia členka výpravy. Som vďačná za túto moju dlhú cestu. Sprevádzalo ju mnoho neúspechov i sklamaní, no o to intenzívnejšie som si vychutnala úspešné momenty. V každom prípade som sa venovala niečomu, čo ma veľmi bavilo a napĺňalo. Myslím si, že pre človeka je veľké šťastie, keď je jeho zamestnanie zároveň jeho hobby, a každý deň chce prežiť s plným nasadením.“

● Predpokladáme, že najkrajšie spomienky máte na MS 2009, kde ste získali medailu. Čo vám z berlínskeho finálového večera na historickom Olympijskom štadióne najviac utkvelo v pamäti?

Najkrajšie spomienky mám, samozrejme, na spomenutý medailový šampionát. Bola som v skvelej forme a po sklamaní z predchádzajúcich olympijských hier v Pekingu 2008 som sa necítila sebaisto, ale zároveň som si nechcela nechať opäť ujsť príležitosť získať medailu. Nikdy nezabudnem na početné zastúpenie slovenských fanúšikov v hľadisku, ktoré ma po príchode na štadión nesmierne potešilo a dodalo mi potrebnú odvahu.“

● Kde máte odložený bronz z MS 2009 v Berlíne? Niekde na čestnom mieste?

„Nie, kdeže! Nie je špeciálne vystavený, aj túto medailu som si odložila do tašky s ostatnými medailami.“

● Považujete práve tretiu priečku z berlínskeho šampionátu za svoj najcennejší výsledok v kariére?

„Áno, bol to môj najväčší športový úspech. V finále MS som dosiahla svoj najlepší výkon na vrcholnom podujatí a bol odmenený medailou.“

● Na ktoré z vašich doterajších šiestich majstrovstiev sveta nespomínate rada?

„Na moskovské v roku 2013: prežívala som náročné osobné obdobie. Pamätám si len toľko, že som na šampionáte mnoho plakala. Samotné vystúpenie vôbec, ale vôbec nemám uložené v pamäti.“

● Lanskú sezónu ste takpovediac vypustili, chýbali ste na MS v Eugene aj ME v Mníchove. Verili ste na začiatku sezóny 2023, že sa kvalifikujete na budapeštiansky šampionát?

„Vlaňajšok som vynechala pre zranenie a po operácii bol ťažké odhadnúť, či budem ešte schopná športovať. V príprave ma viackrát nahlodávali pochybnosti, či to všetko ešte zvládnem. Na začiatku letnej sezóny som už bola odhodlaná kvalifikovať sa do Budapešti. Som rada, že to vyšlo. Nečakala som ale, že to bude až tak natesno.“ (M. Hrašnová bola posledná postupujúca – pozn. red.)

● Viete o nejakej súperke, ktorá podobne ako vy štartovala už na MS 2001 a bude hádzať aj v Budapešti? Prípadne, je medzi prihlásenými niektorá z kladivárok z MS v Berlíne? „Z roku 2001 v štartovke okrem mňa už nik nie je. V Berlíne vyhrala Wlodarcyzk vo svojom prvom svetovom rekorde v kariére. Na 15. mieste skončila vtedy Venezuelčanka Rosa Rodríguezová. V súčasnosti majú 38 a 37 rokov a obe si zahádžu i v Budapešti.“

● Na MS ste sa kvalifikovali ako posledná 36. z rebríčka, ale toľko skúseností ako vy, má máloktorá z kladivárok, ktoré budú štartovať v Budapešti. Môžu vám práve bohaté skúsenosti pomôcť v kvalifikácii?

„Môže mi pomôcť skôr skutočnosť, že nemám čo stratiť. Vždy som mala rešpekt pred kvalifikáciami, pretože v troch pokusoch sa môže stať čokoľvek a je ľahké stratiť možnosť dostať sa do bojov o medaily. Mám pocit, že rokmi som sa naučila súťažiť a zvládať predštartový stres, ale možno by to bolo iné, ak by som bola v situácii, že by som mala šancu bojovať o medailu.“

● Ako sa cítite pripravená na MS – fyzicky, technicky?

„Nie je to úplne ideálne. Náročná kvalifikácia na šampionát na mne zanechala stopy únavy. Môj reálny stav pripravenosti preverí až samotná súťaž. Navyše, na pohode mi nepridali ani črevné problémy, ktoré ma postihli týždeň pred kvalifikáciou kladivárok.“

● Na čo si na MS trúfate, čo by vás potešilo? Je vôbec reálne pomýšľať vo vašej aktuálnej situácii na finále?

„Budem sa, samozrejme, snažiť podať čo najlepší výkon. V športe sa občas prekvapenia stávajú. Ak by som hádzala aj vo finále, bolo by to prekvapenie aj pre mňa.“ (smiech)

● V tomto roku ste ešte 70-metrovú hranicu neprekonali. Odkladali ste si to na MS…?

„V tomto roku sa mi to nepodarilo ani na tréningu… Bude mi trochu ľúto, ak by to v tomto roku nevyšlo… Dúfala som, že 70-metrová hranica padne na mítingu P-T-S, no predviedla som tam jeden z mojich tohtoročných horších výkonov. Teraz radšej v nič dúfať nebudem. Kvalifikácia je omnoho náročnejšia ako bežná súťaž, ale samozrejme bola by som veľmi rada keby sa to podarilo v Budapešti.“

● Zatipujte si, koľko bude potrebné na postup do finále?

„Odhadujem, že 71,20 m postačí, aj keď limit je 73 metrov.“

● Čo si myslíte, kto bude bojovať v Budapešti o zlato?

„Predpokladám, že pôjde o súboj Američaniek na čele s líderkou tabuliek Brooke Andersenovou s Kanaďankou Rogersovou. Na víťazstvo tipujem Brooke Andersenovú, ktorá v tomto roku hodila za 80 m. Budem však fandiť Wlodarczykovej, aby si v tejto náročnej konkurencii odniesla medailu.“

● Čo vás ešte drží vo veľkej atletike?

„Veľmi by som chcela absolvovať ešte jednu olympiádu. Bola som na štyroch, ale na jednu z nich nemám spomienky ako na športový sviatok. Nevychutnala som si ich, nevidela som naživo ani jeden ceremoniál….“

● Koketovali ste aj so vzpieraním, na ME 2021 v Moskve ste boli šiesta v dvojboji v kategórii nad 87 kg. Ako to vyzerá s Martinou Hrašnovou a vzpieraním? Nechávate si tento šport ako poistku v snahe dostať sa na OH 2024 v Paríži?

„Vo vzpieraní už naplno beží kvalifikácia. Neabsolvovala som v tomto roku žiadnu z kvalifikačných súťaží, takže aj keby som bola vo forme, moja účasť na OH 2024 vo vzpieraní nie je možná.“

● Aký je kľúčový rozdiel medzi tínedžerkou Martinou Danišovou, ktorá štartovala na MS 2001 v Edmontone, a Martinou Hrašnovou, ktorá bude onedlho v Budapešti súťažiť na svojich siedmych MS v kariére? Samozrejme, okrem toho, že druhá je o 22 rokov staršia…

„Vtedy som bola plná očakávaní a odhodlania… Len nedávno som objavila, že mám na niečo talent. Musela som nájsť cestu, ako ho čo najlepšie využiť. Dnes sa už pozerám na to, ako som túto cestu prešla a pomaly sa blížim k jej koncu. Som si vedomá, že si musím nájsť novú, po ktorej sa vydať, hoci nie je tak jednoznačne určená talentom. Šport ma však naučil pracovať naplno a vytrvalo, takže tieto vlastnosti si so sebou ponesiem.“

● Vyjadrili ste sa, že by ste chceli hádzať na OH 2024 v Paríži, na svojej piatej olympiáde. Ak by ste však vydržali vo vrcholovej atletike ešte ďalší rok a dostali by ste sa na MS 2025 v Tokiu, boli by ste s 8 štartmi slovenská rekordérka v počte účastí. Existuje šanca, že by sme vás videli hádzať ešte aj v Tokiu 2025?

„Keďže o účasti na MS rozhoduje aj renking, , úplne nereálne to nie je. Také vzdialené plány si však nerobím. Všetko bude závisieť najmä od toho, či bude v poriadku moje problémové koleno…“

MARTINA HRAŠNOVÁ NA MAJSTROVSTVÁCH SVETA

►Edmonton 2001: 23. miesto (v kvalifikácii 61,26 m)

►Osaka 2007: 12. miesto (v kvalifikácii pôvodne 13./68,15 m)

►Berlín 2009: 3. miesto vo finále (74,79 m)

►Moskva 2013: 17. miesto (v kvalifikácii pôvodne 18./68,00 m)

►Peking 2015: 16. miesto (v kvalifikácii 68,80 m)

►Dauha 2019: 9. miesto vo finále (71,28 m)

(GB)