Neskutočné! Krajší záver účinkovania na 27. juniorských ME v Jeruzaleme si slovenská výprava nemohla ani želať! Hoci mal Robert Ruffíni ml. (Slávia UK Bratislava) spomedzi 14 finalistov skoku do výšky najslabší osobný rekord, napokon získal bronzovú medailu! Devätnásťročný Bratislavčan napodobnil svojho otca a súčasne trénera, stále slovenského rekordéra, ktorý na MEJ 1985 v Cottbuse bral striebro.
Robo predviedol na štadióne Givat Ram súťaž ako z rozprávky: 205, 210, 212 (osobný rekord) i 215 cm (osobný rekord prekonal na prvý raz, nad jeho sily bolo potom už len 218 cm. Ruffíniho bronz je jubilejná 10. medaila pre Slovesko na MEJ v ére samostatnosti (1 – 6 – 3), a osemnásta celkovo aj s československou érou (1 – 4 – 2). Medaila talentovaného výškara je o to cennejšia, že od konca mája pre natrhnutý väz v členku až do MEJ v Jeruzaleme nesúťažil. Zlato si vybojoval Švéd Melwin Lycke Holm, syn legendárneho výškara Stefana Holma s 218 cm pred Talianom Edoardom Stromatim (218).
Zaujímavosť: práve v Jeruzaleme dosiahol Robert Ruffíni ml. prvý medzinárodný výškarský úspech. Vo veku 14 rokov v roku 2018 získal na Medzinárodné detských hrách (International Children´s Games) striebornú medailu.
Robert Ruffíni ml.: „Som neskutočne šťastný, ani neverím, čo sa to dnes stalo… Pýtal som sa aj ostatných, či je to vôbec pravda… Neviem, neviem, čo mám povedať. Vedel som, že môžem skákať vysoko. Ráno, keď som o piatej vstal, cítil som sa veľmi dobre. Vyšla mi i rozcvička, ale trochu som po kvalifikácii cítil únavu v nohách. Aj rozcvička na štadióne bola celkom fajn. Trochu mi trvalo dostať sa do tempa, ale od prvého pokusu na 205 cm som lietal vysoko. Preto ešte raz škoda, že nepadlo aj 218…”
Veľa nechýbalo a namiesto radosti z medaily by výškar Slávie UK smútil, že si nesplnil cieľa – dostať sa do finále. V kvalifikácii totiž 203 cm prekonal až na tretí pokus…
„Možno išlo o nastavenie hlavy, vo finále som už nebol v takom strese ako pred kvalifikáciou. Účasť vo finále bolo cieľ, ktorý som si stanovil. Vravel som si, ak by sa podarilo postúpiť, bolo by to skvelé. Avšak dnes, keď som prišiel ráno na štadión, nepociťoval som nijaký tlak. Vedel som, že môžem len a len prekvapiť a – prekvapil som,” vravel Robert Ruffíni ml. “Neskutočne sa teším, no bude mi asi chvíľku trvať, kým to spracujem. Vo štvrtok večer som chalanom na izbe položartom vravel, že medaila bude za 215 cm a ja toľko skočím, čo sa aj nakoniec stalo. Keď som však videl, ako chalani skákali, a koľkí sme skočili 212 cm, predpokladal som, že bude potrebné dať aspoň 218. Ale napokon stačilo i 215…”
Do 215 cm bol Ruffíni ml. na čele s Melwinom Holmom zo Švédska, nemrzí ho, že je napokon “len” tretí? „Pre mňa má tento bronz cenu zlata. Je to čosi, o čom som pred šampionátom ani len nesníval. Išiel som do kvalifikácie s tým, že ak si skočím osobák, môžem sa dostať do finále. Stalo sa, čo sa stalo, nerozumiem tomu. Bol som však pripravený dobre, za čo ďakujem otcovi – trénerovi, fyzioterapeutkám a fyzioterapeutom, špeciálne doktorke Karolíne Velebovej, ktorá ma dala po zranení dokopy.”
Otec – tréner sledoval synovo finálové vystúpenie len na diaľku. “Povedal mi len toľko, aby som si to užil. Počas súťaže mi pomáhala trénerka Vargová Medgyesová, v koordinácii s otcom. Posielala mu moje skoky na whatsapp, a on mi po každom niečo poradil. Fungovala ako sprostredkovateľ medzi otcom a mnou. Bez nej by sa mi asi nepodarilo takto uspieť,” podotkol Robert Ruffíni ml.
Samozrejme, radosť mal i Robov otec, Robert Ruffíni starší, ktorý nádejného bývalého športového obojživelníka (na vysokej úrovni sa venoval aj alpskému lyžovaniu – 5. na neoficiálnych MS žiakov v obrovskom slalome 2018, 6. na neoficiálnych MS žiakov v slalome 2020, no už je len výškar), stále slovenský výškarský rekordér vonku (234) aj v hale (232).
“Čo povedať? Cieľ, ktorý sme si stanovili ešte vlani, sme splnili, všetko vyšlo. Nebyť úrazu s natrhnutým väzom v členku, bola by Robova výkonnosť ešte lepšia. On je maximálny profesionál. Super! Veľmi sa teším,“ vravel Ruffíni st.
Robo začal finále excelentne, skákal ako prvý v poradí a s prehľadom „preletel“ ponad 200, 205 i 209 cm. Túto výšku s výnimkou Cyperčana Chrysostomoua prekonali všetci 14 finalisti. Mladý Slovák skáčuci v slnečných okuliaroch, gestami o pohybmi pripomínajúci svojho otca – olympionika, požiadal pred 212 cm publikum o roztlieskavanie, do ktorého sa zapojil i legendárny švédsky výškar Stefan Holm sledujúci vo výškarskom sektore počínanie svojho syna Melwina. Ruffíni na 212 cm uspel, hoci latka sa chvela. O centimetrík si zlepšil osobák z utorkovej jeruzalemskej kvalifikácie. Na prvý pokus túto výšku zvládol už len mladý Holm, na druhý Ukrajinec Lucenko a na tertí ďalší štyria. Dvaja z favoritov – Poliak Walecki a Talian Stronati – 212 cm vynechali.
Pred 215 cm chodil mladý „Rufo“ ako lev v klietke. Cítil formu, chcel skákať. Súťaž sa trochu naťahovala, často ju prerušovali. No on sa nenechal rozhodiť a na prvý raz zvládol aj 215 cm – ďalší osobák! Napodobnil ho len Holm, ďalší dvaja (Stronati a Čech s fínskym priezviskom Järvinen) potrebovali jednu opravu, Walecki a ďalší Talian Sioli dve, Ukrajinec Lucenko si tretí pokus nechal na 218 cm.
Táto výška už bola nad Robove sily, ale keďže okrem Holma (na 1. pokus) a Stronatiho (na 2. pokus) už nik nebol úspešný, Ruffíni ml. sa tešil zaslúžene z bronzovej medaily. Pomohlo mu, že kým Järvinen, Walecki a Sioli 215 cm opravovali, on ich zdolal na prvýkrát.
Zaujímavé je aj to, že pre Roba bolo piatkové jeruzalemské finále len piatou súťažou pod holým nebom v tomto roku: 8. 5. Košice 203 cm, 14. 5. Brno 201 cm, 27. 5. Plzeň 204 cm, 8. 8. Jeruzalem-kvalifikácia 211 cm/os. rekord, 10. 8. Jeruzalem-finále 215 cm/os. rekord.
“Kľúčové bolo, že po zranení dala Roba dokopy doktorka Karolína Velebová a vďaka patrí aj fyzioterapeutkám Jane Zavackej a Katke Kučeravej. Dôležité je, že noha po takom ťažkom úraze drží, fyzičku sme udržali, hoci sa veľa sa improvizovalo,” vravel otec Ruffíni po kvalifikácii. Teraz jeho slová platia dvojnásobne.
Z tria slovenských chodcov na 10 000 m na 27. juniorských ME v Jeruzaleme skončil najlepšie – 17. – Martinčan Tomáš Mencel. V najúspešnejšej slovenskej disciplíne v histórii MEJ s bilanciou 1 – 1 – 1 od striebra Michala Blažeka v roku 2003 márne čakáme na výsledné jednociferné umiestenie. Gymnazista Tomáš Mencel, zverenec Pavla Zemka si vo štvrtok skoro ráno (štart bol o 7.00 miestneho času) výrazne zlepšil osobné maximum na ovále na 45:50,44 min i svoje umiestenie v porovnaní s predošlými MEJ v Tallinne 2021, kde bol 26.
Hneď za ním došiel do cieľa Filip Krestianko (46:13,33), ktorý však pre porušenie chodeckého štýlu musel stráviť 60 sekúnd v tzv. pit lane. Nebyť tejto vynútenej pauzy, bol by zverenec Miloša Bátovského v ŠK BCF Dukla B. Bystrica najlepší z našich – 15. –a atakoval by svoj osobák. Žiaľ, po vlaňajšej diskvalifikácii na ME do 18 rokov nebude mať Filip na Jeruzalem najlepšie spomienky. Najmä, keď vzhľadom na jeho veľký progres sa očakával útok na umiestenie v prvej desiatke.
Krestiankov klubový kolega Jakub Bátovský, vlani šiesty na ME do 18 rokov tiež v Jeruzaleme, tentoraz cieľ nevidel, diskvalifikovali ho pre porušenie pravidiel o chodeckom štýle. Súťažilo 24 chodcov, Mencel v súťaži chlapcov zopakoval stredajšie 17. miesto najlepšej Slovenky Terézie Kurucovej.
„Vybrali sme si dnes zlý deň. Som smutný aj za svojich chalanov, ale je to pre oboch, Filipa aj Jakuba, cenná skúsenosť. Jakub sa mi zdal nervózny už v rozcvičke a od prvých metrov šiel v strnulej technike, dlho som ho takého nevidel. Korekcia po štvrtom kilometri nepomohla a, žiaľ, prišla diskvalifikácia,“ hodnotil vystúpenie svojich zverencov kouč Miloš Bátovský. „Filip sa mi, naopak, zdal uvoľnený a išiel veľmi ľahko. Podobne ako u Jakuba aj v jeho prípade prišli napomenutia v rýchlom slede. Potom rozumne prešiel iba do režimu úplne voľného dôjdenia do cieľa, aby sa vyhol diskvalifikácii. Toto bolo veľké plus.“
Bývalý olympionik Miloš Bátovský na margo tretieho chodca, ktorého mal v Jeruzaleme „pod palcom“, Tomáš Mencela z AK ZTS Martin, dodal: „Predviedol dnes bojovný výkon a od začiatku až do cieľa pracoval koncentrovane. Má od mňa veľkú pochvalu.“
Prehľad slovenských mužských umiestení v TOP 10 na MEJ v chôdzi na 10 000 m: 1. Pribilinec 1979, 2. Blažek 203, 3. Pupiš 1997, 5. Š. Malík 1985, 6. Eľko 1999, 6. Tóth 2001, 7. Gábriš 1989, 7. Janek 1995, 8. Jati 1977, 8. Tichý st. 1987. Od roku 2011 dosiahli najlepší výsledok Daniel Kováč (10./2019), Patrik Spevák (11./2011) a Ľubomír Kubiš (12./2019).
SLOVÁCI V JERUZALEME – ŠTVRTOK
JUNIORI
výška (23 štartujúcich): 3. Robert Ruffíni ml. 215 – osobný rekord (7. v kvalifikácii 211 – osobný rekord)
10 000 m chôdza (24 štartujúcich): 17. Tomáš Mencel 45:50,54 – osobný rekord, 18. Filip Krestianko 46:13,33, Jakuba Bátovského diskvalifikovali
SLOVENSKÉ MEDAILY NA JUNIORSKÝCH ME
ČESKOSLOVENSKÁ ÉRA (1970 – 1991)
ZLATO (2)
Jozef Pribilinec (10 000 m chôdza, Bydgoszcz 1979), Gabriela Sedláková (800 m, Cottbus 1985)
STRIEBRO (1)
Robert Ruffíni (výška, Cottbus 1985)
BRONZ (4)
Jaroslav Priščák (diaľka, Atény 1975), Marián Hunčík (2000 m prek., Cottbus 1985), Milan Gombala (diaľka, Birmingham 1987), Marcela Podracká (sedemboj, Varaždín 1989)
SLOVENSKÁ ÉRA (1993 – 2023)
ZLATO (1)
Lucia Klocová (800 m, Grosseto 2001)
STRIEBRO (3)
Mikuláš Konopka (guľa, Ľubľana 1997), Martina Danišová/Hrašnová (kladivo, Grosseto 2001), Michal Blažek (10 000 m chôdza, Tampere 2003)
BRONZ (6)
Miriam Mašeková (800 m, Ľubľana 1997), Boris Vazovan (400 m prek, Ľubľana 1997, Martin Pupiš, 10 000 m chôdza, Ľubľana 1997), Gabriela Gajanová (800 m, Grosseto 2017), Matej Baluch (400 m prek., Boras 2019), Robert Ruffíni ml. (výška, Jeruzalem 2023)
(GB)
FOTO SOŇA MALÉTEROVÁ a SAZ (mb)
