Vo finále je možné všetko. Obzvlášť v štafete, obzvlášť v hale. Stará atletická fráza sa potvrdila aj na záver 21. halových majstrovstvách sveta v poľskej Toruni, ale tešili sa z toho najmä španielske reprezentantky, ktoré mali byť podľa výsledkov rozbehov pre Slovenky najzdolateľnejšie z osmičky finalistiek na 4×400 m, a napokon brali senzačne bronz, útočili dokonca na striebro. Ukázalo sa, že kvarteto Daniela Ledecká, Viktória Korbová, Martina Segečová a Emma Zapletalová, ktoré v rovnakom zložení vybojovalo skvelý postup z rozbehov, čelilo v posledných pretekoch celého šampionátu obmeneným zostavám, ktoré boli oddýchnutejšie a viditeľne disponovanejšie. Zo všetkých šiestich finalistiek vyrukovali iba Slovenky s totožným kádrom ako v poludňajších rozbehoch… Ich výkon v extrémne silnej konkurencii nestačil na lepšie ako šieste miesto, ale o sklamaní nemôže byť reč – aj postup do boja o medaily bol pre perspektívnu zostavu veľkým úspechom a v budúcnosti môžu prísť ďalšie.
„Postup do finále bol super. Výkon v ňom už nebol taký ako v rozbehoch, a aj súperky boli silnejšie. Verím však, že aj my sa môžeme ďalej zlepšovať a o pár rokov zabojujeme o ešte lepšie pozície,“ zhodnotila Emma Zapletalová.
Na vylepšenie skvelého národného rekordu 3:29,87 min., ktorým postúpila z rozbehov, už odhodlanej slovenskej štvorici jednoducho nezostali fyzické ani mentálne sily. Zapletalová ju priviedla do cieľa za 3:32,77, so stratou 4,68 s za piatou Britkou Keely Hodgkinsonovou, ktorá sa iba necelú hodinu pred štartom tešila z titulu halovej majsterky sveta na 800 m. Napriek tomu bola zo všetkých 24 štafetárok najrýchlejšia! Svoj úsek zvládla za 50,10 s.
„Finálový čas už možno nie je taký, ako sme si predstavovali, ale dali sme do toho všetko, dali sme do toho srdce… Stačilo to na šieste miesto,“ povedala Daniela Ledecká, nezabudla však vyzdvihnúť: „Teším sa z toho, že sme sa dostali do finále a išli sme doň s veľkým nadšením. Sme nová štafeta, nabrali sme nové skúsenosti. Verím, že sa nám podarí poskladať štafetu aj na majstrovstvá Európy v Birminghame a predvedieme spolu ďalší kvalitný výkon.“
Ženské štafetové zlato obhájili Američanky (3:52,81) pred Holanďankami (3:26,00) a bronz prekvapujúco uchmatli Poľkám o 13 stotín sekundy spomenuté a tak trochu odpisované Španielky, ktoré od striebra delili iba 4 stotiny! Domácej zostave napokon nepomohlo ani zaradenie striebornej na 400 m Natalie Bukowieckej, ktorá štafetu rozbiehala. Okrem nej bojovala Daniela Ledecká na svojom prvom úseku aj s bronzovou medailistkou na štvorstovke Lieke Klaverovou… Napriek tomu pri zbiehaní uhájila piatu priečku pred Tess McHughovou z Veľkej Británie, ktorá ju predstihla až pred odovzdávkou. Šiestu priečku sa už potom nepodarilo vylepšiť Korbovej ani Segečovej a manko na piate Britky narastalo natoľko, že aj pre finišujúcu Emmu Zapletalovú z toho bola neriešiteľná situácia. Na záverečný úsek vybiehala 3,5 s za Hodgkinsonovou.
Ako Slovenky zvládli svoje úseky vo finále: Ledecká 54,10, Korbová 53,80, Segečová 53,59, Zapletalová 51,28 (šiesta najrýchlejšia štvorstovka zo všetkých účastníčok finále, druhá najrýchlejšia z finišujúcich).
„Už len to, že sme sa dostali do finále, je neuveriteľná pocta. V rozbehoch bol z toho národný rekord. Mám radosť, že som štafetu mohla bežať s týmito dievčatami,“ podotkla Viktória Korbová a pozitívne hodnotila vystúpenie štafety aj Martina Segečová: „Myslím si, že môžeme byť spokojné s tým, čo sme tu predviedli. Šieste miesto na svete znie dobre. Naozaj sme išli na maximum aj vo finále. Bežali sme so srdcom, vyžmýkali sme zo seba poslednú kvapku potu.“
Emma Zapletalová sa po štafetovom finále vrátila aj k smolnému prvému dňu šampionátu, keď pre zdravotnú indispozíciu nenastúpila na semifinále 400 m, kam sa prebojovala priamo – v rozbehoch zabehla šiesty najlepší čas.
„Rozbeh na 400 m mi odčerpal veľké množstvo energie, vytrápila som sa v ňom, ale snažila som sa to hodiť za hlavu a pripraviť sa na boj o finále. V rozcvičke pred semifinále však prišli zdravotné ťažkosti, k bolesti hlavy sa pridal stiahnutý žalúdok a cítila som, že strácam silu v nohách. Do poslednej možnej chvíle sme to skúšali, ale bolo to čoraz horšie. Bolo to veľmi náročné rozhodnutie. Hlava veľmi chcela, ale telo povedalo nie. S trénerom sme sa rozhodli, že zdravie je dôležitejšie. Predsa len je to hala a prioritu majú prekážky a letná sezóna. Mala som zmiešané pocity, najmä keď som potom v sobotu sledovala finále štvorstovky s dievčatami, s ktorými som súperila na mítingoch. Bolo to však dobré rozhodnutie aj smerom k štafete, kde som potom predviedla prakticky najlepší individuálny výkon v rozbehoch. Potvrdila som si, že som bola dobre pripravená, že išlo iba o jeden nešťastný deň, keď telo jednoducho vypovedalo poslušnosť.“
Štvrťkárske ženské kvarteto sa aj tak postaralo o top umiestnenie slovenskej výpravy na 21. HMS, prekonalo celkovo 9. priečku semifinalistky na 800 m Gabriely Gajanovej. Dievčatá vyrovnali historicky druhý najlepší výsledok v ére samostatnosti – 6. miestom napodobnili trojskokanku Danu Velďákovú (2010), štvorstovkárku Ivetu Putalovú (2016) a šprintéra na 60 m Jána Volka (2018). Tromfli aj mužských štafetových predchodcov Šimona Bujnu, Patrika Dömötöra, Miroslava Marčeka a Mária Hanica, siedmych z Glasgowa 2024.
Pripomíname, že Slovenky vo finále čelili štafetám zo štyroch krajín, ktoré brali najcennejšie kovy na vlaňajších halových vrcholoch: Holanďanky boli zlaté na HME v Apeldoorne pred Britkami, Američanky obhajovali titul z HMS v Nan-ťingu, kde triumfovali pred Poľkami. Španielky boli v Apeldoorne štvrté…
Historicky prvý štart slovenskej ženskej štafety na 4×400 m na halových majstrovstvách sveta prekonal očakávania už v rozbehoch. Kvarteto Daniela Ledecká, Viktória Korbová, Martina Segečová a Emma Zapletalová obsadilo v poľskej Toruni v prvom z nich v konkurencii napospol medailových družstiev z vlaňajších halových šampionátov Česka, Holandska a Poľska tretie miesto. Prekvapujúco zdolalo české družstvo s čerstvou halovou majsterkou sveta Lurdes Gloriou Manuel.
„Sme tam!“ bolo počuť z rozradosteného hlúčika dievčat v mixzóne. Niet sa čo čudovať. Do večerného finále postúpili Slovenky časom ako celkovo piate z ôsmich štartujúcich družstiev v novom národnom halovom rekorde 3:29,87 min.! S obrovskou rezervou prekonali výkon 3:50,81 dubnického kvarteta Andrea Holleyová, Lucia Mokrášová, Viktória Záhradníčková, Lucia Slaničková (Vadlejch) z 26. februára 2012 v Bratislave. Torunský čas je navyše o 1,79 s lepší ako slovenské historické maximum ženskej štafety na 4×400 m pod holým nebom 3:31,66 v podaní reprezentačnej štvorice Silvia Šalgovičová, Alexandra Štuková, Alexandra Bezeková, Iveta Putalová z rozbehu na ME 2016 v Amsterdame (9. 7.)!
Slovenskú štafetu sľubne rozbiehala Daniela Ledecká, ktorá zbiehala do prvej dráhy na tretej pozícii za Holanďankou Lieke Klaverovou a Poľkou Marikou Popowiczovou-Drapałovou a z rovnakého miesta odovzdávala za 53,01 Viktórii Korbovej.
„Prvýkrát v živote som išla úvodný úsek v štafete, bola som z toho trochu nesvoja, ale chcela som to babám čo najviac uľahčiť. Na úvodnej dvestovke sme boli viaceré na rovnakej úrovni. Bežalo sa mi dobre a myslím si, že ani na odovzdávke s Viki sme veľa nestratili,“ začala s hodnotením najskúsenejšia z kvarteta.
Viktória Korbová (53,60) síce podľa očakávania neubránila pozíciu pred rýchlou Manuel, ale pre Martinu Segečovú udržala kontakt. „Musím priznať, že som bola nervóznejšia ako na štarte šesťdesiatky. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že som si to nestihla ani uvedomiť. Prízvukovali mi, aby som zvládla odovzdávku s Dankou, čo sa, myslím, podarilo,“ prevzala mikrofónový štafetový kolík Viktória Korbová.
Tretia členka Martina Segečová si takisto počínala vynikajúco, bola dokonca zo Sloveniek druhá najrýchlejšia (52,80) a do posledného úseku poslala Emmu Zapletalovú v tesnom závese za Češkami, za ktoré finišovala Lada Vondrová.
„Sústredila som sa na odovzdávku s Viki. Bola to pre mňa nová skúsenosť. Veľmi som si to užila. Teším sa zo slovenského rekordu a najmä z toho, že sme sa kvalifikovali do finále,“ pridala sa absolútna debutantka na vrcholnom podujatí Martina Segečová.
Slovenská rekordérka Emma Zapletalová sa pred svoju súperku predrala už pred záverečnou dvestovkou, na vedúcu dvojicu s istotou priameho postupu už síce nestačila, ale zo všetkých aktérok oboch rozbehov bola najrýchlejšia. Namerali jej 50,46, teda čas lepší, ako je jej slovenský rekord 50,78! Obavy z jej zdravotného stavu po stornovanom štarte v semifinále na 400 m sa veľmi rýchlo rozplynuli.
„Som rada, že sa mi podarilo stiahnuť Ladu. Finišovala som, ako sa dalo. Vzhľadom na všetky okolnosti pred štartom sa mi bežalo dobre. Pobežíme ešte raz a máme národný rekord!“ tešila sa Emma Zapletalová.
Aj bez striebornej medailistky na 400 m Natalie Bukowieckej vyhrali rozbeh Poľky pred Holanďankami a Slovenkami. České kvarteto napokon diskvalifikovali.
Slovenky s napätím čakali na výsledok druhého rozbehu, ktorý najlepšie vyšiel Američankám. Na druhom priamo postupovom mieste finišovali Britky, ale boli iba o 56 stotín rýchlejšie ako slovenská štvorica. Tretie skončili Španielky za 3:29,98, zatiaľ čo štvrté Portugalčanky už výraznejšie zaostali (3:31,37), práve im zostal v rukách „čierny Peter“ a – Slovenky mohli oslavovať postup.
Vedenie slovenskej výpravy nahlásilo zloženie štafety až niečo vyše hodiny a pol pred štartom. Otázka znela, či v nej po svojej náhlej zdravotnej indispozícii bude aj Emma Zapletalová.
„Čakali sme na Emmu, či bude zdravotne v poriadku, nechceli sme sa unáhliť. Pokiaľ ide o ďalšie dievčatá, štart Daniely bol jasný. Nasledujúce v poradí podľa sezónnych aj osobných maxím boli Viktória a Martina. Uvažovali sme aj nad Gabikou Gajanovou, ale vzhľadom na to, že mala za sebou už dve osemstovky a nebola zohratá s ostatnými štafetárkami, sme sa rozhodli pre túto štvoricu. Veríme, že toto je to najsilnejšie zloženie,“ priblížil šéftréner Libor Charfreitag, ako sa zrodila konečná zostava. Pripravené zaskočiť boli náhradníčky Lenka Gymerská a Rebecca Slezáková, ktoré absolvovali rozcvičku spolu s „vyvolenou“ štvoricou.
Ženská štafeta SR na 4×400 m mala na svetovom šampionáte pod strechou premiéru. Slovenské šprintérky boli v minulosti súčasťou celkovo štyroch čs. štafiet na Európskych halových hrách, teda predchodcovi halových ME, to sa však ešte bežalo 4×1 kolo (1966 a 1967), resp. na 1-2-3-4 kolá (1967 a 1968).
Na vrcholnom seniorskom podujatí obsadilo Slovensko túto disciplínu naposledy na „letných“ ME 2018. V Berlíne sa na postupe do finále a konečnom ôsmom mieste podieľala Ledecká (3. úsek) a štafeta, ktorú rozbieha vtedy iba 18-ročná Zapletalová, doplnili Iveta Putalová (2. úsek) a finišujúca Alexandra Bezeková. Vo finále dosiahli čas 3:32,22, v rozbehu boli o 11 stotín rýchlejšie (3:32,11).
Slovenská mužská štafeta na 4×400 m má na konte dve účasti na HMS v Belehrade 2022 (11. miesto) a Glasgowe 2024 (7.).
Tereza Čorejová ako posledná slovenská individuálna štartujúca v Toruni obsadila celkové 41. miesto v rozbehoch na 60 m prekážok spomedzi 47 aktérok. Časom 8,18 zaostala o jedenásť stotín za osobným maximom 8,07, ktoré tento rok hneď dvakrát – 21. februára a 7. marca – dosiahla vo Viedni.
Zverenka Petra Bottlíka v klube Naša atletika Bratislava skončila ôsma v piatom zo šiestich rozbehov. Dvadsaťročná bronzová medailistka zo 100 m prekážok na vlaňajších ME U23 v Bergene bola výrazne najmladšia z ôsmich aktérok svojho behu a tabuľkovo jej medzi nimi patrila siedma pozícia.
Ďalej išli vždy prvé tri a na záver ešte najlepších šesť ďalších podľa časov. Na malé „q“ napokon bolo treba aspoň 8,03. Národný rekord momentálne zo zdravotných dôvodov pauzujúcej Viktórie Forster má hodnotu 8,01.
Jednotkou rozbehov bola ostrieľaná 31-ročná Holanďanka Nadine Visserová (7,82), ktorú Slovenka zhodou okolností mala vo vedľajšej dráhe z pravej strany. Nasledovali Bahamčanka Devynne Charltonová (takisto 7,82) a Švajčiarka Ditaji Kambundjiová (7,84). Prvá mimo smoliarsky len o rozdielové tisícinky bola Rakúšanka Karin Strametzová (8,03).
Čorejová bola štvrtou Slovenkou v histórii v tejto disciplíne na HMS po Miriam Bobkovej (2008), spomenutej Forster (2022, 2024 a 2025) a Stanislave Škvarkovej (2024). Všetky tri predchodkyne sa minimálne raz prebojovali do semifinále, takže Tereza má pre budúcnosť aj takúto internú métu.
„Dlho nás držali v blokoch a potom mi štart vôbec nevyšiel. Nevyhováram sa na to, lebo všetky sme to mali rovnaké, ja som však na to nebola pripravená. Vôbec sa mi nevydaril nábeh na prvú prekážku. Aj také preteky sú, ale len nás posúvajú ďalej. Beriem to ako novú skúsenosť,“ povedala Čorejová, ktorá mala vstupnú reakciu 0,166, druhú najpomalšiu vo svojom rozbehu.
Najlepšími šampionátovými výsledkami zostávajú 14. priečky Bobkovej a Forster, v druhom prípade konkrétne z predvlaňajška. Minulý rok sa Viki musela uspokojiť s 31. pozíciou, pri debute bola na 24. priečke. Škvarková pri svojom jednom pokuse uzavrela druhú desiatku poradia.
Top čas z pohľadu SR na halových majstrovstvách sveta je semifinálových 8,04 Forster z Glasgowa 2024. Od Čorejovej boli rýchlejšie aj Bobková (8,08 v rozbehoch) a Škvarková (8,11 v rozbehoch).
(JM, KO)
FOTO JAROSLAV SVOBODA
