Zaznelo v nedeľu na 73. slovenskom šampionáte v Trnave (alebo čo vravia najlepší)

Gabriela Gajanová (víťazka behu na 800 m – 2:03,16/slovenský výkon roka): „Som spokojná, takisto ako s predošlými osemstovkami, lebo viem, že moja príprava zďaleka nebola ideálna, keďže mám za sebou rôzne zdravotné komplikácie. Ukazuje sa, že je to tam, len sa potrebujem vybehať a dostať sa na dobré preteky. Keď vidím, ako rýchlo sa behá vo svete či v blízkom okolí, napríklad v Poľsku, je mi ľúto, že nemôžem aj ja bežať s kvalitnými súperkami. Verím však, že na Zlatej tretre alebo na péteeske v Šamoríne sa mi takáto šanca konečne naskytne. S trénerom Sloukom sme si pred domácim šampionátom povedali, že nebudem taktizovať a pobežím systémom štart – cieľ. Jednoducho, spravím si z toho vlastné preteky. Kľúčovo sme však v Trnave testovali nejaké tempové záležitosti. Vietor nebol priaznivý, trochu mi skomplikoval situáciu, ale som rada, že som sa dostala aspoň na úroveň 2:03 min.“

Ján Volko (víťaz behu na 200 m – 21,36 v protivetre 2,7 m/s): „Musel som poriadne zabojovať, hlavne zákrutu som nevybehol ani rýchlo, ani ideálne. Bol to tesný duel v náročných podmienkach: všetka česť aj Šimonovi, ktorý po včerajšej štvorstovke bežal znova výborne a dobre zvládol i dve dvojstovky. Takáto porcia dá zabrať. V minulosti som na majstrovstvách Slovenska už po výbehu zo zákruty viedol a stačilo to udržať. Teraz som však musel fakt poriadne zabrať a rozhodne som dnes musel ísť až, ako sa hovorí, na krv. Pred finále som mal pred súpermi rešpekt tak ako ho mám pred každým šprintérom. Navyše, tentoraz som sa ja vracal po zranení a oni boli vo forme, permanentne sa zlepšovali, čo je faktor, ktorý určite zaváži. Vedel som, že Šimon aj Oliver môžu bežať rýchlo a aj sa to potvrdilo. Mňa trochu limitovalo, že pred rozbehom som si, žiaľ, podvrtol na trávniku členok… V tomto som veľký smoliar. Návrat po šesťtýždňovej pauze po zranení nebol ideálny, ani časy neboli také, aké som očakával. Celkovo som však spokojný, prežil som šampionát v zdraví a verím, že to bude už len lepšie.“

Martin Kučera (víťaz behu na 400 m prekážok – 51,06): „Pocitovo to nebol náročný beh, ja som bol som odhodlaný vyhrať a – podarilo sa. Konkurencia bola najlepšia, v akej som na majstrovstvách Slovenska doteraz súťažil. Maťo Baluch je dobrý, výrazne sa zlepšil, ale som rád, že sa ukázalo, kto je najlepší a stále slovenská jednotka. (smiech). Chcel som to rozbehnúť rýchlo, čo sa mi podarilo, lebo na prvej dvojstovke fúkal silný vietor do chrbta. Veľmi mi to pomohlo, keďže behám na 13 rokov. Prie vbiehaní do cieľovej rovinky som si však naplno uvedomil, že čo mi pomohlo v úvode, teraz príde pravý opak a nebude to veru nijaká ´sranda´. Potvrdilo sa – zafúkalo nám poriadne proti.“

Matúš Bubeník (víťaz v skoku do výšky – 220): „Po zdolaní 220 cm som 223 vynechal a išiel som hneď na 226, lebo sa snažím na pokusoch šetriť sily. Či skáčem na 223 alebo 226, je to v podstate takmer rovnaké. Necítil som sa zle, ak by som mal ešte dva – tri ďalšie pokusy, 226 by možno padlo tiež. Dlho som však na takej výške nekákal, potrebujem sa do nej napasovať. Stále skáčem z piatich nabiehaných krokov. Ak z nich dám 220, to je signál, že som pripravený dobre. V časoch, keď sa mi najviac darilo a skákal som ponad 230, na tréningu som prekonal 220 z krátkeho rozbehu len raz v živote. Teraz tak skáčem na každých pretekoch aj často aj na tréningu, čo je dobrá východisková pozícia.“

GABRIEL BOGDÁNYI

Text k foto:

Gabriela Gajanová v súboji s Ivetou Putalovou na trnavskom šampionáte.

FOTO PAVOL UHRIN

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk