Emma Zapletalová po Rabate a Ríme a pred Oslom a Ostravou: Ešte mám priestor na zlepšovanie

Je tu iná silná blonďavá Európanka, pobavil Emmu Zapletalovú online komentár na margo rozladenia Američaniek, že ani po prestupe Holanďanky Femke Bolovej zo 400 m prekážok na osemstovku nemajú pokoj od súperky rovnakého typu.

„Dávnejšie vedia, že som mnou treba rátať, aj keď na trati spočiatku nepatrím medzi líderky. Mám dobrú druhú dvojstovku, dokážem využiť môj kvalitný záver. Mám pocit, že už na to myslia, aj keď som priebežne pozadu,“ glosovala Emma Zapletalová na brífingu na pôde Slovenského atletického zväzu necelé dve desiatky hodín po svojom stredajšom rímskom triumfe za 52,58 na 400 m prekážok v rámci Diamantovej ligy.

Druhom triumfe počas štyroch dní. Premiérový úspech takéhoto kalibru si vybojovala v nedeľu v marockom Rabate. Tam zase ona pobavila okolie neveriacim výrazom tváre: „Bola som v úplnom šoku z toho času. Z víťazstva tiež, ale najmä ma prekvapil údaj na tabuli. Chvíľu som sa aj sama seba pýtala, či to zmerali dobre. Tréner ma nastavoval na čas okolo 54,5, možno 54,0. Prípravu som totiž nemala ideálnu a bolo otázne, ako na tom budem na prekážkach. Rím, v ktorom som sa ešte aj zlepšila, mi potvrdil, že je to realita a moja aktuálna úroveň. Už som vedela, čo zhruba môžem očakávať, a viac som si to užila.“

V Maroku odbehla svoju prvú prekážkovú štvorstovku v sezóne. Nastupovala na ňu s rešpektom. Veď pôvodne chcela „vybehnúť“ o týždeň skôr v Bruseli, lenže tréningové resty spôsobené zranením kolena ju prinútili zmeniť plány. O necelé dva týždne nato figuruje na prvej priečke v hodnotení disciplíny v rámci DL a podľa predbežných prepočtov by budúci týždeň mala prevziať najvyššiu pozíciu v renkingu World Athletics od Bolovej, ktorej postupne budú ubúdať body, avizoval manažér Ali Juck.

O STOTINKY SA PRIPRAVILA NIELEN ZAKOPNUTÍM

Bronz na septembrových majstrovstvách sveta v Tokiu získala Zapletalová za rovných 53 sekúnd, zrazu sa už na začiatku ďalšej sezóny pod holým nebom legitímne objavujú úvahy o novej méte: „Úprimne: nenastupujem na preteky s myšlienkami na konkrétny čas. Chcem sa vždy naplno zamerať na to, v čom sa môžem zlepšiť a stiahnuť nejaké stotinky. Už som blízko k času 52,50, ťažko však odhadnúť, či sa dostanem k prelomeniu hranice 52 sekúnd, keď moja forma bude gradovať. Terajšia úroveň je už taká, že sa asi nebude dať uberať tie stotiny či dokonca desatiny rovnako rýchlo.“

V talianskej metropole sa stala treťou najlepšou Európankou v dejinách a figuruje na 12. pozícii v globálnej historickej hierarchii. Beh označila za dobrý, ale jedným dychom podotkla: „Na základe Rabatu už sme s trénerom mali predstavu, kde sa približne nachádzam, a vedeli sme, na čo sa zamerať, aby som sa zlepšila. Mohli sme sa z toho času 52,82 odraziť.“

Plánovala absolvovať celé rímske preteky na 15-krokový rytmus medzi prekážkami, čo jej nevyšlo: „Pred poslednou prekážkou som to zmenila na 16 krokov, keď som si uvedomila, že by som pri odraze zostala priďaleko. Ani to mi však úplne nevyšlo: dostala som sa príliš blízko. Nabúrala som do nej a ledva som to ustála. Som rada, že sa mi to podarilo a udržala som si pozíciu.“

Pri analýze objavili s holandským koučom Bramom Petersom aj ďalšie rezervy: „Okrem toho zakopnutia som niečo mohla získať na štarte a potom som sa o nejaké stotinky pripravila predčasnou oslavou. Som však rada, že ešte mám priestor na zlepšovanie. Samozrejme, sú to prekážky, nejaká chybička sa vždy vyskytne, ale celkovo som spokojná a myslím si, že tréner tiež. On bol už s predchádzajúcou sezónou a teraz sme to dostali na ďalšiu úroveň.“

KRUH SA UZAVREL PO TAKMER ŠIESTICH ROKOCH

Laureátka ankiet Atlét roka aj Športovec roka 2025 v SR si pripísala jubilejný 10. štart v Diamantovej lige. Medzi smotánkou svetovej atletiky sa udomácnila už vlani. Štartovala v nej päťkrát vrátane finále, ale víťazstvo jej unikalo. V Osle ju zdolala iba olympijská víťazka z Ria 2016 Dalilah Muhammadová, v Chorzówe a v Zürichu akoby neporaziteľná Bolová.

Vo Večnom meste štartovala druhý raz. Písal sa 17. september 2020: vtedy 20-ročná Emma Zapletalová si na záver úspešnej sezóny splnila sen. Premiérovo v kariére bežala preteky na mítingu Diamantovej ligy. Na Olympijskom štadióne v Ríme skončila siedma v čase 56,02, druhom najlepšom v rozbiehajúcej sa kariére ešte pred dobytím zlata na ME U23 či prienikom do olympijského semifinále takisto v roku 2021.

„Niekto sa ma spýtal, či som v Ríme už súťažila, a ja som si spomenula, že v koronovom roku. Neboli to z mojej strany práve vydarené preteky, ale bola som šťastná, že som na Diamantovej lige. O šesť rokov neskôr som pricestovala už s úplne inými skúsenosťami, v inej situácii, s inými výkonmi…“ rekapitulovala nitrianska rodáčka s domicilom v Banskej Bystrici.

Na míting Golden Gala – Memoriál Pietra Menneu sa vrátila po piatich rokoch, ôsmich mesiacoch a 18 dňoch. Tentoraz zdolala všetky súperky. Vrátane dvoch, ktoré v roku 2020 štartovali spolu s ňou – domácej Ayomide Folorunsovej a Nórky Amalie Iuelovej. Časom 52,58, na ktorý by zďaleka nebola stačila ani víťazka Bolová (53,90). Nechýbalo veľa (iba 15 stotín) a Slovenka mohla prekonať rekord mítingu fenomenálnej Holanďanky z ročníka 2023.