Chýrny lekár Jozef Mračna, ktorý liečil nielen slovenskú špičku, ale aj legendárneho Juantorenu, oslavuje osemdesiatku

Lekárskymi titulmi sa v histórii slovenskej atletiky hemžili najmä vizitky jej funkcionárov po vzniku Československej republiky začiatkom dvadsiatych rokov, keď po prvej svetovej vojne dorazilo na pomoc slovenskému univerzitnému školstvu viacero kapacít z Čiech a Rakúska. Po druhej svetovej vojne si už najmä praktickými kvalitami najvyššie renomé získala dvojica bratislavských lekárov Alexander Binovský a Jozef Mračna. Druhý z nich, manžel historicky najúspešnejšej slovenskej skokanky do výšky, dlhoročnej šéfky našej atletiky a pionierky nášho olympizmu Márie Mračnovej-Faithovej, dnes oslavuje 80. narodeniny.

Elitní lekári boli pridanou hodnotou najslávnejšieho slovenského mítingu, ktorý vznikol pod názvom Veľká cena Pravdy v roku 1957 a od sedemdesiatych rokov pod skratkou P–T–S po položení tartanového povrchu na dráhe bratislavských Pasienkov patril medzi svetovú špičku. Aj vďaka nim vznikla tradícia sústredení reprezentácií atleticky silných krajín napríklad Kuby či Etiópie pred podujatím. O vyše tri desaťročia mladší Mračna vyrástol na Interi po Binovského boku na jeho následníka a na štadióne Slávie SVŠT na Mladej garde vybudoval ešte lepšiu ambulanciu so špičkovou rehabilitačnou linkou.

Ak si legendárny kubánsky strednotratiar Alberto Juantorena v dôsledku poldruhametrového kroku prezývaný El Caballo (kôň) v júni 1976 v Bratislave vyskúšal víťaznú kombináciu behov na 400 a 800 m (45,89 a 1:46,76), ktorou o pol druha mesiaca šokoval olympijský svet v Montreale nezopakovaným zlatým olympijským double, tak to bola zásluha oboch. Trápila ho achilovka, no tú mu nasledujúci týždeň vyliečili. O rok Alberto na Slovensku bežal len štvorstovku a v závere sa zranil, ale naporúdzi bol Mračna – aj v tej sezóne ho vyhlásili za svetového Atléta roka…

Hlohovský rodák začal behať stredné trate na gymnáziu v Komárne a v maturitnom ročníku 1959 pod vedením Jána Baňára reprezentoval v oblastnej súťaži novozaložený Slovan Nové Zámky. Ako študent Lekárskej fakulty UK v Bratislave trénoval vo výškárskej skupine renomovaného kouča Slávie Jaromíra Šimoneka. Na jeseň 1964 po promócii dostal umiestenku na post sekundárneho lekára OÚNZ v Komárne, ale o tri roky sa vrátil do Bratislavy ako asistent katedry všeobecnej a ortopedickej stomatológie LF UK a po atestáciách a kandidatúre bol roky docent i primár maxilofaciálnej chirurgie Onkologického ústavu sv. Alžbety.

V apríli 1969 si v Košiciach vzal za manželku tamojšiu rodáčku Máriu Faithovú, vtedy už našu najlepšiu výškárku, štvrtú na ME v Budapešti 1966 (171 cm), šiestu na OH v Mexiku 1968 (178), ktorá pod jeho menom a Šimonekovým vedením získala bronz na aténskych ME 1969 (183). Po prvej materskej pauze splnila limit na OH 1972, ale Šimonek ju nepresadil do mníchovskej nominácie a po následnej stagnácii (r. 1973 len 178 cm) a dohode s manželom oslovila Viliama Lendela, ktorý ju pred OH 1976 nahovoril na oblúkovitý flopový rozbeh a v Montreale skákala v životnej forme.

Žiaľ, Lendela s ňou neposlali a nemal jej kto poradiť, aby o stopu posunula začiatok rozbehu, inak by sa v prvej sérii na 191 „líznutá“ latka udržala na stojanoch a mala by striebro (so 189 skončila štvrtá) – po návrate získala na čs. šampionáte v Třinci šiesty titul slovenským rekordom č. 18 192 cm!

„Faji v kariére nežičilo šťastie, ale mala úžasnú výhodu, že po jej boku stál Jozef, ktorý nebol len manžel, lekár či masér, ale aj psychológ,“ tvrdil Lendel. „Keď som ju trénoval, fungovala stopercentná symbióza, lebo to, čo som neovplyvnil ja, ovplyvnil on. V ich vzťahu vládol veľký vzájomný rešpekt. Mračna vyrástol pri Binovskom, ktorý bol mimoriadny zjav, vďaka čomu ho športovci akceptovali už ako mladého lekára.“

Ich syn Peter (ročník 1970), v detstve hokejista, nasledoval otca, je renomovaný onkologický chirurg LF UK a OUSA, dcéru Zuzanu (1980) nainfikoval otcov pacient, chýrny tréner Kurt Uberal basketbalom: s reprezentáciou SR získala zlato na EYOD 1997, hrala v ligách SR, ČR, Rakúska aj Portugalska a vo formáte 3 x 3 i na premiérových Európskych hrách 2015 v Baku.  Docent Mračna bol lekár čs. atlétov na ME 1974 a OH 1976 a získal ocenenia: Zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti (2012), Bronzový odznak SOŠV, plaketa AO STU (2012).

(MO)

Text k foto:

Jozef Mračna s Albertom Juantorenom a jeho pozdravom z PTS 191977 pre Mračnu a jeho manželku.

FOTO JÁN SÚKUP

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk