Privíta Bratislava po 36 rokoch opäť európske atletické funkcionárske špičky na kongrese Európskej atletiky (EA)? O tom rozhodnú vo štvrtok 14. októbra delegáti 27. kongresu EA vo švajčiarskom Lausanne. Kandidátmi na usporiadanie ďalšieho kongresu, volebného v roku 2023, sú okrem slovenskej metropoly aj srbský Belehrad a hlavné mesto Litvy Vilnius. Bratislavskú kandidatúru budú v hoteli Royal Savoy v Lausanne, ktoré je ajs sídlom EA, prezentovať prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok a olympijský víťaz v chôdzi na 50 km z Ria 2016 Matej Tóth.
Bratislava organizovala kongres (desiaty a volebný) – vtedy Európskej atletickej asociácie (EAA) – už pred takmer štyrmi desaťročiami, 22. – 25. októbra 1987. Právo hostiť európsku atletickú generalitu pririekla Bratislave EAA v máji 1985 na zasadaní v Osle, keď v hlasovaní získala 124 hlasov a Barcelona len 90. A čo sa na tomto kongrese pred takmer 40 rokmi udialo?
Súčasťou takmer týždňového programu stretnutia najvyšších atletických funkcionárov boli aj ďalšie podujatia: kalendárny deň Medzinárodnej atletickej federácie (IAAF, dnes Svetová atletika/WA), zasadanie subkomisie seriálu IAAF Mobil Grand Prix, v ktorom figuroval aj tradičný bratislavský míting P – T – S (Pravda – Televízia – Slovnaft), zasadanie združenia Euromeetings a tiež dvojdňová 42. kalendárna konferencia EAA.
Na 10. kongrese EAA sa zúčastnil aj vtedajší prezident IAAF Primo Nebiolo. Bol to prvý kongres, na ktorom mala každá z 29 prítomných delegácií z 33 členských krajín jeden hlas, lebo v úvode kongresu sa všetky spontánne rozhodli osvojiť si rozhodnutie IAAF z augusta 1987 a zrušiť od roku 1938 uplatňované rozdelenie členských krajín do skupín podľa výkonnosti a popularity s rôznym počtom hlasov.
Po 11 rokoch odstupujúceho prezidenta EAA, Angličana Arthura Golda, na kongrese schválili za doživotného čestného prezidenta asociácie. Na jeho návrh zvolili za nového šéfa EAA Carla-Olafa Hoména, 51-ročného Fína, člena rady EAA od roku 1979 a od augusta 1987 aj člena rady IAAF, prezidenta Fínskeho olympijského výboru (1984 – 1988), predtým prezidenta Fínskeho atletického zväzu (1977 – 1980), predsedu organizačného výboru prvých atletických majstrovstiev sveta v Helsinkách 1983 a neskôr šéfa Fínskej športovej federácie (2000 – 2003). Na čele EAA stál do roku 1999.
Na bratislavskom kongrese EAA zvolili za viceprezidenta EAA Rudolfa Dušeka, člena rady EAA od r. 1975, podpredsedu Československého zväzu telesnej výchovy, ktorý bol v období 1973 – 1976 šéfom československej atletiky. Došlo k významnej obmene rady EAA – z 11 členov zvolili 7 nových. V Bratislave tiež padlo rozhodnutie usporadúvať halové majstrovstvá Európy iba každý druhý rok.
Na lausannskom kongrese budú delegáti okrem dejiska kongresu 2023 mimoriadne aj voliť funkcionárov na posty, ktoré sa uvoľnili po úmrtí prezidenta EA Sveina Arneho Hansena. Na post prezidenta kandiduje iba dočasný šéf EA Bulhar Dobromir Karamarinov, o jedno voľné viceprezidentské miesto sa uchádzajú traja členovia rady EA – Erich Teigamägi z Estónska, Francúz Jean Gracia a Márton Gyulai z Maďarska. Na dve miesta v rade EA majú zálusk Nemec Jürgen Kessing, Frank Carreras z Gibraltaru, Poliak Henryk Olszewski a Luis Figueiredo z Portugalska.
(MO, GB)
