Po triumfe v mládežníckej kategórii v roku 2018 vyhrala po šiestich rokoch osemstovkárka Gabriela Gajanová aj hlavnú kategóriu v ankete Atlét roka. Zaslúžene! Na júnových ME v Ríme jediná zo slovenskej výpravy získala medailu (striebro) a aj na parížskej olympiáde patril najlepší slovenský atletický výsledok (11. miesto v rekorde SR) práve jej. Dvadsaťpäťročná Bobrovčanka si pochvaľuje pôsobenie v medzinárodnej tréningovej skupine švajčiarskeho kouča Louisa Heyera a v rozhovore pre web SAZ vraví: „S trénerom vieme, kam smerujeme: chcem sa dostať do svetovej špičky. Verím, že ďalší rok tréningu a ďalšie skúsenosti zúročím a podarí sa mi vylepšiť svoje doterajšie najlepšie výkony.“

■ Prvý raz v ankete Atlét roka ste získali najviac hlasov. Čo to pre vás znamená? Prekvapilo vás to alebo ste s triumfom tak trochu počítali?

„Víťazstvo v ankete ma veľmi potešilo, je pre mňa výnimočné aj tým, že toto ocenenie som získala prvý raz v seniorskej kategórii. Vážim si, že atletická komunita si všimla moje výkony v sezóne a odmenila ma anketovým prvenstvom.“

■ Tréner Louis Heyer v nedávnej debate pri hodnotení vášho atletického roku podotkol, že to, čo ste dokázali, zďaleka nie je všetko a ešte ste nepovedali posledné slovo. Ako si máme preložiť jeho slová?

„Niet veľmi čo prekladať, treba jeho slová brať tak, ako ich povedal… On i ja vieme, čo mám za sebou na tréningoch, čo všetko som v nich odbehala. V posledných dvoch rokoch u mňa nastal pokrok v mnohých veciach. Obaja vieme, že sa neustále vyvíjam – nielen ako atlétka, ale aj ako človek. Mám okolo seba skvelých ľudí, ktorí ma motivujú a inšpirujú. Vďaka nim napredujem a posúvam svoje limity. Verím, že aj v nasledujúcom roku do seba všetko opäť zapadne a prejaví sa to správnej chvíli.“

■ Halovú sezónu 2024 ste ukončili predčasne na začiatku februára. Čo sa stalo? Nevyviedlo vás to z pohody?

„Samotné rozhodnutie nie, skôr má zneisťoval fakt, že idem proti sebe, proti svojmu presvedčeniu. Bežala som na dvoch pretekoch, vo Val-de-Reuil a v Metz, ale chýbalo mi lepšie psychické nastavenie. Nemala som z pretekov potešenie, nútila som sa do nich. Nestotožnila som sa s tým, že to chcem ja. S trénerom sme sa preto rozhodli ukončiť halovú sezónu. Vzápätí sa mi uľavilo, spadlo zo mňa napätie. Vyhodnotili sme si to tak, že leto je pre mňa dôležitejšie a naň nasmerujem celú svoju energiu. Vznikol mi oveľa väčší priestor, aby som upriamila pozornosť na letné ciele. Nastavila som si vízie a predsavzatia, čo by som chcela v lete dosiahnuť.“

■ Po nemastnej-neslanej zime však prišla parádna hlavná sezóna. Prekonali letné výsledky vaše očakávania?

„Hneď v prvých pretekoch v Langenthale som utvorila najlepší slovenský výkon na 600 metrov, čo ma naozaj veľmi milo prekvapilo, aj keď som mala za sebou kvalitnú prípravu. Mala som sa o čo oprieť. Hoci nešlo všetko úplne podľa mojich predstáv, dostavil sa výsledok a to mi dalo znovu iný pohľad na veci. Zistila som, že sa netreba upínať za každú cenu na určité tréningy či štýl prípravy, ale na vrchol sa dá dostať rôznymi cestami. Z výkonov v letnej v sezóne som potom mala veľkú radosť.“

■ Čo si ceníte viac: striebro z ME v Ríme alebo semifinálové 11. miesto na olympijských hrách v Paríži okorenené slovenským rekordom?

„Ťažko odpovedať. Medailu i rekord si nesmierne cením, oba výsledky sa zrodili za rôznych okolností, v rôznom emočnom rozpoložení. Po zisku striebra som na Stadio Olimpico v Ríme prežívala eufóriu a obrovskú radosť. Bezprostredne po olympijskom semifinále som mala zmiešané pocity, hoci fakt, že som prekonala rekord, som si naplno uvedomovala, len čo sa môj čas objavil na výsledkovej tabuli. Neviem však jednoznačne povedať, čo pre mňa znamená viac. Oba výsledky si vážim rovnako.“

■ Na olympiáde vám na postup do finále chýbalo 44 stotín, čo nie je vôbec veľa. Čo by ste v parížskom semifinále urobili inak, ak by sa vám hypoteticky naskytla šanca na reparát?

„Na toto sa odpovedá veľmi ťažko. Na keby bolo keby sa nehráme… Uvedomujem si však, že od 500 do 600 metrov som si nechala súperky príliš utiecť. Hypoteticky, keby som sa s nimi udržala, v závere som ešte mala sily a priestor na lepší výkon či lepšie umiestenie. Ale ako som už povedala – na keby sa nehráme. Viem však naisto povedať, že parížske semifinále by som si užila ešte viac a ešte viac by som si hneď po behu vychutnala radosť z rekordu.“

■ V Paríži ste štartovali na svojich druhých olympijských hrách. Prvé v Tokiu sa však odohrali bez divákov, v proticovidovom režime. Splatil Paríž z pohľadu športovca tokijský dlh?

„Hoci Tokio poznačili prísne opatrenia, pre mňa bola aj táto olympiáda veľký zážitok, veď som mala pod piatimi kruhmi premiéru. Olympijská dedina a vlastne celá olympiáda boli pre mňa niečo úplne nové. Už vtedy som však tušila, že to celé môže byť – najmä na štadióne – ešte veľkolepejšie. Predstavovala som si, ako by to hľadisko vrelo, keby bolo zaplnené. Parížske hry boli pre mňa výnimočné tým, že za mnou prišli mnohí známi. Navyše už som sa poznala s viacerými členmi našej výpravy, bolo to o to príjemnejšie a jednoduchšie. Tokio však navždy ostane v mojej pamäti i srdci ako moja prvá olympiáda.“

■ Kedy v sezóne ste začali tušiť, že takmer 37-ročný slovenský rekord Gabriely Sedlákovej v behu na 800 m 1:58,37 min by ste mohli poslať do minulosti?

„Nerozmýšľala som, či a kedy asi by mohol padnúť. Opierala som sa o poznanie, čo je v mojich nohách. Vedela som, že mám za sebou kvalitnú prípravu a som v dobrej forme. Prvé preteky, v ktorých som sa cítila naozaj fajn, bola pétéeska v Banskej Bystrici. Vzápätí som sa na majstrovstvách Európy v Ríme na stotinku priblížila k osobáku. Z tréningov bolo jasné, že sa uberám správnym smerom a mám na to, aby som si zlepšila osobný rekord 1:58,78. Ale že by sme sa koncentrovali na prekonanie slovenského rekordu, to veru nie! S trénerom sme vedeli, že keď v správnej chvíli všetko do seba zapadne, môže to vyjsť.“

■ Apropo: práve Gabrielu Sedlákovú a vašu úspešnú predchodkyňu na 800 m u kouča Pavla Slouku Luciu Hrivnákovú uviedli na galavečere Atlét roka 2024 do Siene slávy slovenskej atletiky. Veríte, že sa v budúcnosti nájde v sieni miesto aj pre vás?

„Som rada, že práve v roku, keď som vyhrala anketu Atlét roka, uviedli do siene slávy práve naše obe bývalé výborné osemstovkárky. Či sa k nim niekedy pridám, to nie je otázka pre mňa. Ak však budem naďalej dosahovať pekné výsledky, dúfam, že sa medzi nimi ocitnem.“

■ Letná sezóna 2024 vám vyšla výborne, no predsa len – nájdu sa v nej preteky, na ktoré by ste najradšej zabudli?

„Keď sme spoločne s trénerom Heyerom hodnotili letnú sezónu, povedala som mu, že dve osemstovky som radšej nemusela bežať – na Diamantovej lige v Osle a na zlatom mítingu v Hengele. Ani na jednom sa mi nebežalo podľa mojich predstáv. Že mi ‚nesadnú‘, to som však vopred nemohla tušiť. Tak, ako sa mi v nich nedarilo, mohli mi aj vyjsť, lebo sa v nich zišla výborná konkurencia. Napríklad vlani by som sa chopila každej príležitosti, aby som v podobných pretekoch mohla štartovať. Oba spomenuté mítingy však vnímam ako súčasť sezóny, ako niečo, z čoho som sa poučila a priniesli mi iný pohľad na ďalšie preteky.“

■ Čo považujete za najväčšie plus toho, že od jari 2021 trénujete v medzinárodnej skupine švajčiarskeho kouča Louisa Heyera?

„Dobrá otázka… Najväčšie pozitívum je, že vôbec existuje a ja som dostala šancu trénovať v nej. Vzťahy v skupine sú výborné, to je ďalšie pozitívum. Cítim veľkú podporu zo strany ostatných dievčat. Hoci sú moje súperky, môžem s nimi zdieľať mnohé veci, čo je tak trochu paradox. Väčšia skupina znamená aj istú výhodu na tréningoch. Vzájomne sa inšpirujeme, učíme sa jedna od druhej. Tréner dokázal nastaviť všetko v našej skupine tak, aby to čo najlepšie fungovalo.“

■ S kým z tréningovej skupiny si najviac rozumiete a prečo?

„Nemám problém s nikým. Musím oceniť trénerov cit, lebo do skupiny vyberá také dievčatá, aby si s ostatnými ‚sadli‘ po všetkých stránkach, aby bol medzi nami súlad – na tréningoch i v súkromí. Naozaj ma prekvapilo, ako dobre môžeme spoločne fungovať, hoci na ovále sme súperky. Rozumiem si so Švédkou Lovisou Lindhovou, od ktorej som sa veľa naučila. Považujem ju za svoju mentorku: od samého začiatku mi vysvetľovala, čo a ako funguje v takýchto viacnárodnostných tréningových skupinách, ako veci zlepšovať či robiť inak. Lovisa je moja dobrá priateľka, zdôverujem sa jej aj s osobnými vecami. Poľka Angelika Sarnová mi je blízka mentalitou, so Švajčiarkou Valentinou Rosamiliovou je zasa veľká zábava. S každou členkou našej skupiny si mám čo povedať.“

■ Je náročné pendlovať medzi Slovenskom a Švajčiarskom? Čo je na tom najzložitejšie? Lietate či cestujete inak?

„Na cesty do Švajčiarska som si už zvykla. Spočiatku som využívala vlak, ale cesta trvala večnosť. Momentálne už iba lietam. Najzložitejšie pre mňa je dostať sa na letisko: Bobrovec totiž nie je ideálne východiskové miesto… (Úsmev.) V poslednom roku mi veľmi pomohol vznik novej leteckej linky Košice – Zürich. Lieta sa trikrát v týždni, čo mi výrazne uľahčuje situáciu.“

■ Louis Heyer po letnej sezóne skončil vo funkcii švajčiarskeho šéftrénera stredných a dlhých behov a bude mať viac času, aby sa v Bienne, kde žije, venoval svojej medzinárodnej tréningovej skupine. Čo si myslíte, v čom vám osobne to môže pomôcť?

„Myslím si, že sa až tak veľa nezmení. Doposiaľ mal svoju šéftrénerskú prácu, pripravoval svoju skupinu, má však aj svoju rodinu a súkromie – a dokázal všetko dobre skĺbiť. Teraz by mal mať o čosi viac času na našu tréningovú skupinu, takže asi bude viac priestoru na individuálne rozhovory a rozbory tréningov. Ja som však spokojná aj s tým, ako to fungovalo doteraz.“

■ Spoluprácu so zahraničným trénerom, Holanďanom Bramom Petersom, nadviazala nedávno majsterka Európy 2021 do 23 rokov na 400 m prekážok Emma Zapletalová. Boli ste pred jej rozhodnutím spolu v kontakte? Vidíte nejaké paralely medzi jej a vaším príbehom?

„Áno, rozprávali sme sa o tom, aké je mať zahraničného kouča. Snažila som sa jej poskytnúť čo najviac informácií a ukázať jej, ako fungujem teraz ja. Emma si potom všetko poskladala a rozhodla sa pre zmenu. Držím jej palce, aby to aj v jej prípade zafungovalo, aby bola zdravá a mohla robiť, čo ju baví – atletiku.“

■ Na budúci rok budú tri veľké atletické vrcholy – halové ME v holandskom Apeldoorne, halové MS v čínskom Nan-ťingu a v septembri MS v Tokiu. Čo bude pre vás priorita v poolympijskom roku?

„Číslo jeden sú pre mňa jednoznačne majstrovstvá sveta v Tokiu, ale chcem dať šancu aj halovým ME v Apeldoorne.“

■ Pred touto sezónou ste si zapísali do športového denníčka, že chcete medailu z majstrovstiev Európy a bežať vo finále olympiády. Čo si zapíšete ako cieľ pred rokom 2025?

„Denníček je iba môj, je to veľmi osobné. Keď sa mi to, čo si doň napíšem, podarí splniť, veľmi rada sa tým potom pochválim. Zatiaľ to ostáva tajomstvom, o ktorom viem len ja.“

■ Kde vidíte vaše možnosti v behu na 800 metrov?

„Nechcem to špecifikovať úplne konkrétne, ale s trénerom vieme, kam smerujeme. Chcem sa dostať do svetovej špičky: na to však potrebujem pravidelne behať veľmi rýchlo. Verím, že ďalší rok tréningu a ďalšie skúsenosti zúročím a podarí sa mi vylepšiť svoje doterajšie najlepšie výkony.“

■ Ste stále členka AK ZŤS Martin, ktorý v tomto roku získal pre slovenskú atletiku všetky tri medaily z vrcholných podujatí. V čom podľa vás spočíva tajomstvo úspechov tohto klubu?

„Rok 2024 bol pre martinskú atletiku naozaj mimoriadne úspešný. Teším sa, že Laura Frličková a Petra Kusá získali medaily na ME do 18 rokov v Banskej Bystrici. Obe dievčatá poznám odvtedy, ako som prišla do Martina. Deň čo deň som ich videla trénovať pod dohľadom Luboša Komárka, Zuzky a Pavla Zemkovcov, ktorých mám veľmi rada. Vytvorila som si s nimi dobrý vzťah. V Martine sa s atletickou mlaďou pracuje kvalitne a systematicky, výsledky klubu preto nie sú žiadna náhoda. Atlétov si vychovávajú odmalička a najlepším vytvárajú perfektné zázemie, aby mohli napredovať.“

■ Britka Keely Hodgkinsonová, vaša jediná premožiteľka v rímskom finále, v tomto roku neprehrala jedinú osemstovku a získala aj olympijské zlato. Dokáže si podľa vás takúto výkonnosť udržať aj v nasledujúcej sezóne?

„Keely má za sebou skvelý rok. Ak sa jej budú vyhýbať zranenia, nadviaže aj v budúcnosti na úspechy z tohto roku. Myslím si však, že to nebude mať vôbec jednoduché, lebo na svoju príležitosť čakajú ďalšie dievčatá, ktoré sa ju budú snažiť zosadiť z postu svetovej jednotky. Na ženskej osemstovke sa veru máme na čo tešiť…“

VIZITKA GABRIELY GAJANOVEJ

Disciplína: 800 m, dátum narodenia: 12. 10. 1999, klub: AK ZŤS Martin, vrcholové stredisko: VŠC Dukla, tréner: Louis Heyer (Švaj., od jari 2021 – predtým Pavel Slouka), rok 2024: 11. celkovo na 800 m (v semifinále) na OH v Paríži, 2. celkovo na 800 m (vo finále) na ME v Ríme, absolvovala 4 štarty v Diamantovej lige (4. v Marrákeši/800 m, 8. v Osle/800 m, 7. v Chorzówe/1000 m mimo bodovania, 10. v Zürichu/800 m), 1. na 800 m na zlatom mítingu v Turku a na striebornom mítingu TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici, v letnej sezóne 6-krát pokorila na 800 m 2-minútovú hranicu (1:58,22, 1:58,79, 1:59,43, 1:59,57, 1:59,57, 1:59,86), zlepšila si osobné rekordy vonku na 300 m (38,95), 400 m (53,67), 600 m (1:26,34 – najlepší slovenský výkon histórie), 800 m (1:58,22 – rekord SR zlepšený po 37 rokoch!), 1000 m (2:36,42 – rekord SR).

TOP ÚSPECHY GABRIELY GAJANOVEJ

► striebro na ME 2024 v Ríme na 800 m

► bronz na Európskych hrách 2023 v Chorzówe na 800 m

► bronz na juniorských ME 2017 v Grossete na 800 m

► bronz na ME do 18 rokov 2016 v Tbilisi na 800 m

► štvrté miesto na juniorských MS 2018 v Tampere na 800 m

► deviate miesto na halových ME 2023 v Istanbule na 800 m

► jedenáste miesto na OH 2024 v Paríži na 800 m, účastníčka OH 2021 v Tokiu na 800 m (25.)

►slovenská rekordérka na 800 m v hale (2:01,70/2023) aj vonku (1:58,22/2024), na 1000 m vonku (2:38,64/2023), držiteľka najlepšieho slovenského výkonu histórie na 600 m (1:26,34/2024)

►na 800 m dosiahla zatiaľ 9 výkonov pod dve minúty (2023: 1:58,78, 1:59,86, 1:59,92, 2024: 1:58,22, 1:58,79, 1:59,43, 1:59,57, 1:59,57, 1:59,86)

GAJANOVEJ OSEMSTOVKY 2024

2:00,30 Marrákeš (DL) 19. 5.

1:59,57 Banská Bystrica (P-T-S) 24. 5.

2:02,00 Oslo (DL) 30. 5.

2:00,31 Rím (ME/rozbehy) 10. 6.

1:59,43 Rím (ME/semifinále) 11. 6.

1:58,79 Rím (ME/finále) 12, 6.

1:59,57 Turku 18. 6.

2:00,51 Hengelo 7. 7.

2:00,29 Paríž (OH/rozbehy) 2. 8.

1:58,22 Paríž (semifinále) 4. 8.

1:59,86 Fribourg 1. 9.

2:00,11 Zürich (DL) 5. 9.

2:01,05 Bellinzona 9. 9.

GABRIEL BOGDÁNYI, JM

Texty k foto:

Gabriela Gajanová vo finále osemstovky na ME v Ríme, s rímskym striebrom a víťazkou Hodgkinsovou na medailovom ceremoniáli, v rozbehu na OH v Paríži, s členkami svojej tréningovej skupiny kouča Louisa Heyera na sústredení v Juhoafrickej republike a na Olympijskom festivale na bratislavskej Kuchajde po návrate z OH v Paríži s Petrom Korčokom, Jánom Volkom, Emmou Zapletalovou a Naďou Bendovou.

FOTO SOŇA MALÉTEROVÁ, JÁN LUKY, SITA/MARTIN MEDŇANSÝ a ARCHÍV SAZ