Martina Hrašnová (2009), Dana Velďáková (2011), Lucia Klocová (2012), Emma Zapletalová (2021) a Viktória Forster (2023). Výročnú anketu slovenskej atletiky piaty raz v histórii samostatnosti ovládla atlétka. Na prvenstvo Emmy Zapletalovej nadviazala ďalšia členka ŠK ŠOG Nitra a aj ďalšia prekážkarka, hoci Viktória Forster nezanevrela ani na hladkú stovku – dokonca v nej vymazala 55 rokov starý slovenský rekord Evy Gleskovej-Lehockej (11,29). Vytúžený cenný kov z majstrovstiev Európy do 23 rokov jej síce unikol, ale 21-ročnej rodáčke z Brezna napokon v tesnom anketovom súboji s obhajcom prvenstva Jánom Volkom a Gabikou Gajanovou stačil aj dvojitý medailový zásah zo Svetovej univerziády. „Milo ma to prekvapilo, veľmi sa z toho teším a beriem to ako motiváciu do budúceho roka. Ten bude určite náročný, na obhajobu takéhoto ocenenia bude potrebný kvalitný výsledok z väčšieho podujatia. Urobím všetko pre to, aby takýto výsledok prišiel,“ uviedla hlavná hviezda štvrtkového galavečera, ktorá zdupľovala svoj anketový úspech aj prvenstvom v mládežníckej kategórii.
Viktória sama priznala, že uplynulá sezóna bola v jej podaní ako na horskej dráhe – s vrcholmi na banskobystrickej P-T-S a v Čcheng-tu, ale aj so zaváhaniami na halových ME v Istanbule, spomenutých ME do 23 rokov v Espoo či MS v Budapešti. „Tento rok síce povedala, že prekážky sú už jej kamarátky, ale bohužiaľ ich má na trati desať a desať kamarátok, to nikdy nefunguje. Na majstrovstvách Európy do 23 rokov ju zradila ôsma kamarátka a na svetovom šampionáte v Budapešti už tá prvá. Preto som vďačná, že aspoň na univerziáde zostalo stáť všetkých desať, a to v troch behoch,“ trefne zhodnotila Katarína Adlerová, ktorá si za prácu s veľkým šprintérskym aj prekážkarským talentom vyslúžila ocenenie Tréner roka.
Medzi najlepšími vo svojom „fachu“ sa prvý raz objavila v roku 2019, keď ako trénerka Daniely Ledeckej obsadila 3. miesto medzi mládežníckymi kolegami. V nasledujúcich dvoch sezónach v tej istej kategórii bola zhodne druhá a vlani to zopakovala už medzi trénermi dospelých. Na úplný vrchol ju vyniesol predovšetkým ohromný progres Viktórie Forster. A v čom spočíva tajomstvo ich spoločných úspechov? „Viki motivuje, že dokážeme dosahovať kvalitné časy, víťaziť na mítingoch či iných podujatiach. Sme radi, že sa to tento rok podarilo aspoň na univerziáde. Potvrdili sme, že v nej niečo je, že je to veľký talent.“
Trojnásobný Atlét roka Ján Volko (2017, 2019, 2022) sa musel uspokojiť s druhou priečkou, ktorá mu patrila aj v rokoch 2020, 2021 a 2018. V jeho neprospech rozhodlo iba 22 bodov (642 – 664). „Viki to samozrejme doprajem a verím, že to nebolo posledný raz. Beriem to ako prirodzený cyklus, raz sa darí viac jednému, potom zase vyjde sezóna ďalším,“ športovo uznal najrýchlejší slovenský šprintér. Dvadsaťsedemročnému Bratislavčanovi z Našej atletiky vyšla halová sezóna s postupom do finále ME v Istanbule aj prvá časť letnej, čo dokumentuje aj jeho jediný tohtoročný medailový úspech – bronz z Európskych hier/ME družstiev v Chorzówe na 200 m.
Blízko k nemu bol aj na Svetovej univerziáde, kde finišoval vo finále na 200 m štvrtý. „Ak by som mohol niečo v sezóne zmeniť, tak by to bol môj zdravotný stav na univerziáde. Nebyť problémov s priťahovačom, mohlo sa mi lepšie bežať, ale to už neovplyvníme.“ Zverenec trénerského dua Naďa Bendová, Róbert Kresťanko sa v elitnej trojke ankety ocitol v spoločnosti dvoch limitárok na olympijské hry 2024. „Moja cesta do Paríža bude určite náročná, renking sa nám o to postará. Nemáme ciele, máme sny. Ciele som si už dávno splnil, ideme snívať o ďalšej olympiáde a verím, že sa to podarí. Mám okolo seba skvelý tím, dorastajú mi sparingovia, ktorí ma v niektorých aspektoch už aj predbiehajú. Ak zostanem zdravý, potom bude všetko možné,“ verí slovenský rekordér.
Tretie miesto v hlavnej kategórii obsadila s odstupom ďalších 36 bodov osemstovkárka Gabriela Gajanová. Dvadsaťštyriročná Martinčanka sa medzi najlepšiu trojicu dostala prvý raz, doterajším jej maximom bola 4. priečka z rokov 2019 a 2021, v sezóne 2018 triumfovala v mládežníckej kategórii, bola objav roka 2016. „Naposledy som v takejto spoločnosti bola ako mládežník, preto som veľmi rada, že sa mi to podarilo aj v kategórii dospelých. Myslím si, že nielen ja, ale všetci, ktorí sme tu, sme podali v tejto sezóne výkony, na ktoré sme mali natrénované,“ povedala atlétka, o ktorej sa dá smelo vyhlásiť, že po období útlmu predviedla návrat roka.
Trikrát počas neho pokorila magickú hranicu 2 minút, časom 1:58,78 z Bellinzony sa prepracovala na 3. miesto v slovenských historických tabuľkách na 800 m. Pred ňou sú už iba Lucia Klocová a držiteľka rekordu v tejto disciplíne Gabriela Sedláková (1:58,37 z 21. 8. 1987 v Západnom Berlíne). Sedlákovú už tento rok prekonala – v semifinále HME v Istanbule zlepšila jej 36-ročný halový rekord časom 2:01,70. Za najkrajší moment sezóny však zverenka švajčiarskeho kouča Louisa Heyera označila odovzdávanie bronzovej medaily na 800 m z Európskych hier, ktorú si prevzala spolu s Jánom Volkom počas mítingu P-T-S v Banskej Bystrici.
Ďalší z krásnych príbehov končiaceho sa atletického roka napísal svojou nezlomnou vôľou Robert Ruffíni mladší. Devätnásťročný výškar Slávie UK Bratislava musel aj svojho otca a zároveň trénera do poslednej chvíle presviedčať, že po zranení členka zvládne štart na juniorských ME v Jeruzaleme. Podarilo sa – a ešte ako. Osobné rekordy si skočil v kvalifikácii aj dvakrát aj vo finále a jeho bronz sa nedá nazvať inak ako – prekvapenie roka. „Po zranení to bolo možno aj pre mňa prekvapenie, ale na druhej strane som dobre vedel, čo som mal pred sezónou natrénované, a nebyť zranenia, výkon mohol byť ešte lepší. Ale keby neplatí ani v atletike. Som rád, že sa mi podarilo dosiahnuť takýto výsledok, som na to hrdý,“ tešil sa objav sezóny a zároveň druhý v kategórii mládeže – v oboch prípadoch pred juniorským šprintérskym rekordérom Filipom Federičom.
Ruffíni patrí medzi atletické nádeje, ktoré nemusia za trénermi chodiť ďaleko. Vedie ho držiteľ slovenského rekordu 234 cm Robert Ruffíni starší. „Viem, že mám čo dobiehať, stojí pri mne tréner, ktorý ma k tomu dokáže nasmerovať, na Slovensku možno ten najpovolanejší. Uvedomujem si to o to viac teraz, keď zisťujem, čo je to veľká atletika,“ povedal mladík a pri preberaní ocenenia smelo vyhlásil: „Otcových 234 cm snáď čoskoro padne. Nechcem byť druhý v rodine. Kto by chcel?“ Zdravé sebavedomie nezaprel ani pri téme olympijských hier – a nie len tých v Los Angeles 2028! „Dostať sa na olympiádu je jeden z veľkých cieľov. Ani na Paríž nemám vôbec zlú východiskovú pozíciu v renkingu, budem na to potrebovať dobrú halovú sezónu. Myslím si, že to nie je až taký vzdialený cieľ.“
S prázdnymi rukami neodišiel z galavečera ani tím okolo dlhodobo najúspešnejšieho slovenského atléta Jána Volka. Hlasujúci tentoraz vyzdvihli prácu celého trénerského triumvirátu z Našej atletiky Bratislava Naďa Bendová, Andrej Benda, Róbert Kresťanko, ktorý sa podieľal aj na obdivuhodnom napredovaní dvojnásobného finalistu z juniorských ME Filipa Federiča. „Je dôležité povedať, že za všetko, čo táto mladá generácia dosahuje, vďačí Jankovi. Nejde iba o to, že je pre nich vzorom, ale najmä o podmienky, ktoré im dokážeme vďaka nemu vytvoriť. V podstate sme dali dokopy väčšie vrcholové stredisko, o ktoré sa treba starať. Je dôležité, že sme na to traja. Ďakujeme za každé ocenenie, pretože je za tým všetkým veľa, veľa práce,“ poznamenala Naďa Bendová za celú ocenenú trojicu v kategórii tréner mládeže.
Slovenská atletika síce nemá za sebou sezónu s prenikavým medzinárodným úspechom, ale napriek tomu ju možno označiť za vydarenú. „Očakávania našej atletickej komunity sú vždy tie najvyššie. Máme atlétov, ktorí sa dokážu presadiť v európskej aj svetovej špičke. Som rád, že sa nám darí vychovávať nové talenty, pribúdajú kluby, organizátori podujatí, podarilo sa nám ukončiť projekt rekonštrukcie a výstavby nových štadiónov, čo bude určite veľký impulz pre celú slovenskú atletiku. Máme teda do budúcnosti na čom stavať,“ zhodnotil prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok.
(JM)
FOTO JÁN LUKY, JÁN SÚKUP
