Emma Zapletalová po Rabate a Ríme a pred Oslom a Ostravou: Ešte mám priestor na zlepšovanie

Je tu iná silná blonďavá Európanka, pobavil Emmu Zapletalovú online komentár na margo rozladenia Američaniek, že ani po prestupe Holanďanky Femke Bolovej zo 400 m prekážok na osemstovku nemajú pokoj od súperky rovnakého typu.

„Dávnejšie vedia, že som mnou treba rátať, aj keď na trati spočiatku nepatrím medzi líderky. Mám dobrú druhú dvojstovku, dokážem využiť môj kvalitný záver. Mám pocit, že už na to myslia, aj keď som priebežne pozadu,“ glosovala Emma Zapletalová na brífingu na pôde Slovenského atletického zväzu necelé dve desiatky hodín po svojom stredajšom rímskom triumfe za 52,58 na 400 m prekážok v rámci Diamantovej ligy.

„Z Američaniek cítim, že zo mňa nie sú úplne nadšené. Pozdravíme sa, pogratulujeme si, ale nemáme užší vzťah. Bližšie sme si napríklad s Nórkou Amalie Iuelovovou. V Rabate aj v Ríme sa tešila so mnou. Nadšene mi vravela, že je to bláznivý čas,“ prezradila Emma.

Perličkou je, že v Ríme zdieľala hotelovú izbu s Američankou Kendrou Harrisonovou, bývalou svetovou rekordérkou na 100 m prekážok: „Bola to pre mňa česť, svojím spôsobom tiež nová skúsenosť. Nevedela som, čo od nej očakávať, lebo som ju nepoznala a je to predsa len trochu iný svet. Bola však veľmi v pohode, pogratulovala mi, popýtala sa na beh.“

Druhom triumfe počas štyroch dní. Premiérový úspech takéhoto kalibru si vybojovala v nedeľu v marockom Rabate. Tam zase ona pobavila okolie neveriacim výrazom tváre: „Bola som v úplnom šoku z toho času. Z víťazstva tiež, ale najmä ma prekvapil údaj na tabuli. Chvíľu som sa aj sama seba pýtala, či to zmerali dobre. Tréner ma nastavoval na čas okolo 54,5, možno 54,0. Prípravu som totiž nemala ideálnu a bolo otázne, ako na tom budem na prekážkach. Rím, v ktorom som sa ešte aj zlepšila, mi potvrdil, že je to realita a moja aktuálna úroveň. Už som vedela, čo zhruba môžem očakávať, a viac som si to užila.“

ZISTILA, ŽE JE NA TOM FAKT DOBRE

Koleno sa jej ozvalo počas jarného sústredenia v juhoafrickom Stellenboschi: „Po dvoch týždňoch sme počas záverečného museli trochu improvizovať na bicykli či v bazéne. Niektoré dôležité tréningy som nemohla absolvovať. Po niekoľkých dňoch oddychu sme zistili, že je to stále dosť citlivé. Asi tri týždne som nebehala prekážky.“

Keď neskôr odcestovala do Belgicka na ďalší tréningový blok a noha ju stále limitovala, uvedomila si, že to nie je dobré: „Hovorila som si, že zostávajú dva či tri týždne do naplánovaných prvých pretekov a sú dni, keď neviem riadne odbehať tréning – ako ja začnem sezónu?“

V Belgicku teda zašla k lekárovi. Našiel príčinu, objasnil jej situáciu: „Uchopili sme to do rúk a prišli sme na to, ako dostať stav pod kontrolu. Síce som si znova potrebovala zvyknúť na prekážky, ale keď som v závere prípravy bola s tréningovými časmi tam, kde som končila v Tokiu, zistili sme, že som na tom fakt dobre.“

Pôvodne hodlala začať v Bruseli, resty si však vyžiadali odklad o týždeň. O to pôsobivejší zvyšok peripetie poznáme: o necelé dva týždne nato figuruje na prvej priečke v hodnotení svojej hlavnej disciplíny v rámci DL a podľa predbežných prepočtov by budúci týždeň mala prevziať najvyššiu pozíciu v renkingu World Athletics od Bolovej, ktorej postupne budú ubúdať body, avizoval manažér Ali Juck.

V Ríme bežala Zapletalová aj proti Jasmine Jonesovej, na striebornej pozícii za Bolovou jednou zo svojich dvoch premožiteliek vo finále MS 2025. Američanka sa tentoraz musela uspokojiť so šiestym miestom: „Boli to jej úvodné preteky v sezóne, to je vždy otáznik… Konkurencia však celkovo bola silnejšia ako v Rabate. Ja som do toho išla s cieľom prípadne si zopakovať víťazstvo, ale prvoradé bolo naplniť zámer s 15-krokovým rytmom, odbehnúť to v súlade s dohodou s trénerom.“

O STOTINKY SA PRIPRAVILA NIELEN ZAKOPNUTÍM

Bronz na septembrových majstrovstvách sveta v Tokiu získala Zapletalová za rovných 53 sekúnd, zrazu sa už na začiatku ďalšej sezóny pod holým nebom legitímne objavujú úvahy o novej méte: „Úprimne: nenastupujem na preteky s myšlienkami na konkrétny čas. Chcem sa vždy naplno zamerať na to, v čom sa môžem zlepšiť a stiahnuť nejaké stotinky. Už som blízko k času 52,50, ťažko však odhadnúť, či sa dostanem k prelomeniu hranice 52 sekúnd, keď moja forma bude gradovať. Terajšia úroveň je už taká, že sa asi nebude dať uberať tie stotiny či dokonca desatiny rovnako rýchlo.“

V talianskej metropole sa stala treťou najlepšou Európankou v dejinách a figuruje na 12. pozícii v globálnej historickej hierarchii. Beh označila za dobrý, ale jedným dychom podotkla: „Na základe Rabatu už sme s trénerom mali predstavu, kde sa približne nachádzam, a vedeli sme, na čo sa zamerať, aby som sa zlepšila. Mohli sme sa z toho času 52,82 odraziť.“

Plánovala absolvovať celé rímske preteky na 15-krokový rytmus medzi prekážkami, čo jej nevyšlo: „Pred poslednou prekážkou som to zmenila na 16 krokov, keď som si uvedomila, že by som pri odraze zostala priďaleko. Ani to mi však úplne nevyšlo: dostala som sa príliš blízko. Nabúrala som do nej a ledva som to ustála. Som rada, že sa mi to podarilo a udržala som si pozíciu.“

Pri analýze objavili s holandským koučom Bramom Petersom aj ďalšie rezervy: „Okrem toho zakopnutia som niečo mohla získať na štarte a potom som sa o nejaké stotinky pripravila predčasnou oslavou. Som však rada, že ešte mám priestor na zlepšovanie. Samozrejme, sú to prekážky, nejaká chybička sa vždy vyskytne, ale celkovo som spokojná a myslím si, že tréner tiež. On bol už s predchádzajúcou sezónou a teraz sme to dostali na ďalšiu úroveň.“

KRUH SA UZAVREL PO TAKMER ŠIESTICH ROKOCH

Laureátka ankiet Atlét roka aj Športovec roka 2025 v SR si pripísala jubilejný 10. štart v Diamantovej lige. Medzi smotánkou svetovej atletiky sa udomácnila už vlani. Štartovala v nej päťkrát vrátane finále, ale víťazstvo jej unikalo. V Osle ju zdolala iba olympijská víťazka z Ria 2016 Dalilah Muhammadová, v Chorzówe a v Zürichu akoby neporaziteľná Bolová.

Vo Večnom meste štartovala druhý raz. Písal sa 17. september 2020: vtedy 20-ročná Emma Zapletalová si na záver úspešnej sezóny splnila sen. Premiérovo v kariére bežala preteky na mítingu Diamantovej ligy. Na Olympijskom štadióne v Ríme skončila siedma v čase 56,02, druhom najlepšom v rozbiehajúcej sa kariére ešte pred dobytím zlata na ME U23 či prienikom do olympijského semifinále takisto v roku 2021.

„Niekto sa ma spýtal, či som v Ríme už súťažila, a ja som si spomenula, že v koronovom roku. Neboli to z mojej strany práve vydarené preteky, ale bola som šťastná, že som na Diamantovej lige. O šesť rokov neskôr som pricestovala už s úplne inými skúsenosťami, v inej situácii, s inými výkonmi…“ rekapitulovala nitrianska rodáčka s domicilom v Banskej Bystrici.

Na míting Golden Gala – Memoriál Pietra Menneu sa vrátila po piatich rokoch, ôsmich mesiacoch a 18 dňoch. Tentoraz zdolala všetky súperky. Vrátane dvoch, ktoré v roku 2020 štartovali spolu s ňou – domácej Ayomide Folorunsovej a Nórky Amalie Iuelovej. Časom 52,58, na ktorý by zďaleka nebola stačila ani víťazka Bolová (53,90). Nechýbalo veľa (iba 15 stotín) a Slovenka mohla prekonať rekord mítingu fenomenálnej Holanďanky z ročníka 2023.

Zapletalová najbližšie bude štartovať 10. júna na Diamantovej lige v Osle a potom 16. júna na Zlatej tretre v Ostrave: „Asi to bude moja jediná hladká štvorstovka v tejto vonkajšej sezóne.“ Ďalej má v itinerári Diamantovú ligu 19. júna v Dauhe a míting so zlatým štatútom WACT 26. júna v Záhrebe.

Následne absolvuje týždňové sústredenie pravdepodobne v Španielsku. V úvode druhej časti sezóny s vrcholom v podobe augustových ME v Birminghame sa Emma predstaví aj 21. júla na 61. ročníku podujatia TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici: „Určite to budú prekážky.“ Otázny predbežne je štart koncom rovnakého týždňa v identickom dejisku na Štiavničkách na M-SR.