„Pozor na Slováka Petra Fraňa. Bronzový z Innsbrucku je ďalší, kto vie, ako sa pohybovať v mučivých ultratrailoch,“ upozorňoval článok na oficiálnej stránke III. spoločných MS v horských a trailových behoch v španielskom Canfrancu.
Predpovede sa naplnili. PETER FRAŇO na svojom treťom svetovom šampionáte dobehol v dlhom traili (81,2 km, prevýšenie 5413 m) na skvelom piatom mieste a v silnej konkurencii potvrdil príslušnosť k absolútnej svetovej elite tohto rozvíjajúceho sa odvetvia. Navyše mal prvý raz na štarte dvoch krajanov a spoločne obsadili ôsmu priečku.
Už deň po návrate domov spriadal 29-ročný Brezňan plány, kedy začne opäť trénovať. „Zatiaľ sa cítim celkom dobre, dnes možno pôjdem prvý raz na bicykel. Podľa toho uvidím, kedy pôjdem znovu behať.“
■ V článku na oficiálnej stránke podujatia vás zaradili do širšieho okruhu favoritov na pódiové umiestnenie a aj pred štartom vás predstavili v elitnej päťke. Ako ste to vnímali?
„Pravdupovediac, článok pred pretekmi som nečítal. Média veľmi nesledujem. Aj o ceremónii som sa dozvedel asi štyridsať minút pred štartom. Až keď sme mali ísť do call roomu, povedali mi, že mám ísť dopredu. Vôbec som netušil, že sa niečo také chystá. Ale nenechal som sa tým nejako vyrušiť. Práveže mi to celkom vyhovovalo, že som mohol byť takto vpredu, pretože nie som z tých priebojných pretekárov, ktorí sa tlačia postaviť do prvého radu. Aspoň som sa nemusel po štarte predierať davom ľudí. Takže nakoniec mi to padlo celkom vhod.“
■ Aká sa tento rok zišla na MS konkurencia v porovnaní s predchádzajúcimi šampionátmi?
„Podľa mňa to bola najkvalitnejšia štartová listina v histórii ultrapretekov. Nechýbali v nej obaja majstri sveta – Francúz Roubiol z Innsbrucku a Američan Peterman z thajského Čiang Mai, bežalo viacero medailistov aj v krátkom traili, víťazi a rekordéri z prestížnych pretekov v Chamonix. Zišlo sa veľa silných pretekárov z kratších aj dlhších vzdialeností, ako je tých približne 80 km v dlhom traili.“
■ Pred pretekmi ste nechceli hovoriť o svojich ambíciách či obhajobe medaily z MS 2023. Teraz už môžete prezradiť, na aké miesto ste si v tejto konkurencii trúfali?
„Príliš konkrétne som sa tam veru nevidel. Áno, mal som rešpekt pred traťou aj súpermi, ale vedel som, čo mám natrénované. Pripravený som bol výborne a veril som, že do top desať sa dostanem. Možno v kútiku duše som sníval o najlepšej päťke. O poradí na týchto pozíciách však už rozhodujú detaily. Preto by som bol rovnako spokojný aj s výsledkom do desiateho miesta. Netajím, že ďalšiu medailu by som bral, ale z piateho miesta mám takisto veľkú radosť.“
■ Čo bolo tento rok rozhodujúce na ceste za úspechom v príprave a čo potom v samotných pretekoch?
„Majstrovstvá sveta sa konali v pomerne neskorom termíne, čo si vyžadovalo starostlivé naplánovanie sezóny. Príprave na šampionát som podriadil sústredenia aj ďalšie štarty. Po pretekoch v USA som bol mesiac na sústredení v Chamonix, zašiel som si pozrieť trať MS do Španielska a popritom som doma viac chodil behať do Západných a Nízkych Tatier do terénov, ktoré sa podobali tým pyrenejským.
V pretekoch bolo potom dôležité ísť si svoje tempo. Na veľkých ultra súťažiach býva zvykom, že po niekoľkých kilometroch sa štartové pole výrazne preoseje a z čela odpadne viacero bežcov, ktorí to na začiatku prepália. To sa teraz nestalo, vo vedúcej ,skupinkeʻ povedzme desiatich ľudí dochádzalo k minimálnym posunom v poradí. O to dôležitejšie pre mňa bolo zachytiť ju od začiatku, ale zároveň sa nenechať strhnúť tempom tých najlepších. Uvedomiť si, na čo mám.“
■ Dá sa na takýchto náročných pretekoch hovoriť o nejakej taktike? Nie je to iba boj so samým sebou?
„Kľúčové podľa mňa bolo, ako pristúpim k prvej polovici pretekov, keď ešte má človek dosť síl. Prvú hodinu-dve nie je pre mňa problém bežať hoci aj na čele. To dokáže zo štartovky možno aj ďalších 50 ľudí. Otázka je, ako potom dopadnú. Preto je dôležité, ako si kto takticky zmanažuje prvú polovicu, aby vládal v závere. Tam sa to už viac potrhá, ukáže sa, kto má viac natrénované, kto je psychicky odolnejší. Môj názor je teda ten, že takéto preteky sa rozhodujú na začiatku.“
■ Trasu pretekov ste si prešli mesiac pred podujatím. V Canfrancu ste však už raz aj súťažili, v roku 2021 ste tam vyhrali preteky Svetového pohára WMRA na 45 km. Pomohli vám tieto skúsenosti?
„Úprimne, mal som z toho ešte väčší rešpekt, pretože som vedel, do čoho idem. Zážitky z roku 2021 neboli úplne najpríjemnejšie. Vtedy som síce vyhral, ale pripadalo mi to veľmi náročné. Keď som si teraz predstavil, že ma čaká raz taká dlhá trať, tak to vo mne vzbudzovalo rešpekt. Napokon mi to určite aj pomohlo. Vedel som, čo ma čaká, poznal som zázemie aj terén.“
■ Na trati ste strávili 9:01:37 h, teda o hodinu menej ako v Innsbrucku. Sedela by vám aj dlhšia?
„Myslím si, že táto dĺžka bola tak akurát. Viac času by som na nej veru nechcel byť. Ak by sa bežalo dlhšie, možno by som dokázal predstihnúť štvrtého Taliana Minoggia predo mnou, ale nikde nie je napísané, že by nemohol prísť niekto zozadu a predbehnúť mňa. Trať bola svojou dĺžkou optimálne v intervaloch 70 – 100 km a časovo 6 – 11 hodín, v ktorých sa momentálne cítim komfortne.“
■ Po pretekoch ste vraveli, že by ste trasu nakonfigurovali inak. Čo vám na nej chýbalo a čo by ste naopak najradšej vynechali?
„Trať bola krásna pre divákov aj pre športovcov, ale niektoré úseky boli trochu nasilu. Zdalo sa, akoby organizátori chceli spojiť pekné miesta pasážami, na ktorých ešte týždeň pred pretekmi nebol žiaden chodník. Vyznačili ich trochu nadivoko cez ,kravskéʻ lúky s vysokou trávou, kde ľudská noha možno ešte nevkročila. Takéto miesta nevyhľadávam, ale našťastie potom prišli opäť tie krajšie časti. Celkovo však trať ponúkla zo všetkého niečo, každý si na nej našiel to, čo mu vyhovuje.“
■ Preteky vyhral Američan Jim Walmsley, víťaz tohtoročných OCC (61 km) na Ultra Trail Mont Blanc, kde ste neštartovali. Prekvapilo vás, že zdolal aj silných Francúzov – obhajcu titulu Benjamina Roubiola s Louisom Coiffetom?
„Priznám sa, že trochu aj áno. Dlhodobo je síce absolútnou špičkou na ultrascéne, ale nečakal som, že takýto terén mu bude až tak sedieť. Vnímal som ho ako extrémne rýchleho pretekára, on však viacerých prekvapil, že si takto suverénne poradil aj s technickou traťou. Ukázal, že je jednoducho najlepší.“
■ Dvaja Francúzi dobehli do cieľa spolu nestarajúc sa o to, kto bude v cieli skôr. Aké sú vzťahy medzi trailovými bežcami z rôznych krajín či dokonca kontinentov?
„Počul som, že bežali prakticky celé preteky vo dvojici, takže sa nečudujem, že po takom spoločnom úsilí sa im nechcelo šprintovať. Vzťahy v našom športe sú naozaj výborné. Aj teraz sme sa v cieli všetci stretli a rozprávali sa o svojich dojmoch. Nikdy som nemal pocit, že by niekto na niekoho zazeral alebo si navzájom závidel. V tejto komunite sa cítim naozaj príjemne.“
■ Štvrtý v cieli Cristian Minoggio z Talianska, za ktorým ste zaostali iba 4:21 min, bol na pretekoch OCC Ultra Trail Mont Blanc 2025 druhý. Znamená to teda, že šampionátová trať viac sedela špecialistom na kratšie traily?
„Preteky v Chamonix sú pre všetkých vrcholom sezóny, ale už sa k tomu pridávajú aj majstrovstvá sveta. Tento rok bola jediná možnosť, ako absolvovať oboje: ísť na UTMB súťaž OCC, teda na kratšej trati. Nie náhodou boli prví šiesti z OCC o štyri týždne neskôr aj na štarte dlhého trailu v Canfrancu. Veľa bežcov zvolilo takúto kombináciu a zjavne im to vyšlo.“
■ Tento rok Slovensko prvý raz na MS postavilo aj družstvo mužov, s ktorým ste obsadili výborné ôsme miesto. Potešili vás výkony vašich tímových kolegov Martina Halásza a Patrika Milatu?
„Bol som veľmi rád, že sme sa konečne zišli traja a mohli sme postaviť družstvo na majstrovstvách sveta. Trailové behy na Slovensku nie sú iba o mne, máme veľa kvalitných bežcov. Chalani odovzdali maximum, čo bolo v ich silách. Myslím si, že to bola pre nich veľká škola. Po pretekoch vyzerali motivovane a verím, že ich to takpovediac nakoplo do ďalšej prípravy. Užíval som si atmosféru tímovej súťaže. Aj počas pretekov som mal v hlave, že nebežím len za seba, že v prípade nejakej krízy stále je o čo bojovať aj v poradí družstiev. Celá výprava tento rok držala pokope, vytvorili sme super partiu a prejavilo sa to aj na výkonoch.“
■ Martin Halász bol nešťastný z toho, že na približne 40. km zlomil paličku. Čo to znamená pre trailového bežca a ako paličky využívate vy?
„Je to individuálna záležitosť. Závisí od toho, ako je na paličky kto naučený. Niekoho ako Maťo, ktorý ich často využíva, dokáže podobná nehoda poriadne rozhodiť. Našťastie to dokázal pomerne rýchlo vyriešiť. Inak z prvej desiatky poradia možno dvaja pretekári nemali paličky. Ani ja som ich dlho nepoužíval. Teraz ich vyťahujem iba na stúpaniach, aj to nie na všetkých, iba na tých najstrmších.“
■ Ôsme miesto na MS 2022 v Čchiang-mai, tretie na MS 2023 v Innsbrucku a teraz piate v Canfrancu. Ktoré z týchto pretekov boli najnáročnejšie a čím?
„Každý šampionát bol iný. V Thajsku som debutoval a prvý raz som bežal v Ázii, v úplne inej klíme, ako som bol zvyknutý. Preteky v neskorom termíne boli špeciálne, rýchle, k tomu vysoká vlhkosť vzduchu, nové prostredie. To bol pre mňa veľký zážitok. Cítil som sa ako úplný nováčik a ôsme miesto som vôbec nečakal. Ešte viac ma potom prekvapil bronz z Innsbrucku. Tam si všetko sadlo a aj trať mi z troch šampionátových vyhovovala najviac. No a teraz v Canfrancu som si potvrdil, že sa pohybujem v top desať. Mám pocit, že aj ostatní špičkoví bežci ma berú tak, že nie som iba nejaká lastovička, ktorá sa objaví jeden rok a potom sa už nevráti. Keď sa človek v čelnej skupinke pohybuje viac rokov za sebou, je to iné. Mne sa to podarilo a dúfam, že tento príbeh sa ešte nekončí.“
■ Tento rok ste prvý raz absolvovali mimoriadne náročné preteky 100-Mile Endurance Run 2025 v americkom Auburne. Aká to bola skúsenosť bežať 162,2 km a viac ako 16 hodín?
„Termínovo mi júnové preteky vzhľadom na majstrovstvá sveta vyhovovali. Právo účasti som si vybojoval druhým miestom na vlaňajšom Ultra Trail Mont Blanc a chcel som ,miestenkuʻ využiť, pretože takáto šanca sa nemusí tak skoro zopakovať. Prvú polovicu sezóny som podriadil práve príprave na toto podujatie a neľutujem ani minútu tréningu. Bola to pre mňa veľká škola a veľa vecí, ktoré som sa naučil v Amerike, mi pomohlo aj teraz v Pyrenejach. Učím sa v podstate stále a bola to výborná skúsenosť. Vzdialenosťou aj časovo to boli najdlhšie preteky, aké som kedy absolvoval.“
■ Pripravujete aj Ivanu Líškovú, ktorá skončila na MS v krátkom traili na výbornom 32 mieste. Ako sa táto spolupráca zrodila a ako funguje?
„Po skončení štúdia trénerstva som dal na známosť, že kto má záujem, som mu k dispozícii. Ivana sa mi ozvala, vtedy už bola majsterka Slovenska v maratóne (z roku 2022, pozn.). Spolupracujeme teda už tretí rok. Ivana je veľká pracantka a vidno to aj na jej výsledkoch. Zlepšuje sa a to ju ešte viac motivuje. Keď vidím, že niekto možno aj s mojím prispením uspeje, teší ma to možno aj viac ako moje vlastné výsledky.“
■ Víťazstvá na aprílovom Ultra trail Vipava Valley v Slovinsku (30 km), na májovom ultramaratóne Transvulcana La Palma v Španielsku (73 km), k tomu 9. miesto na Western States® 100-Mile Endurance Run 2025 v americkom Auburne (162,2 km) a teraz piate miesto na MS. To znie ako veľmi úspešná sezóna. Ako ju hodnotíte?
„Všetky tie umiestnenia sú pre mňa iba čísla. Ja som rád, že zo všetkých pretekov, ktoré som tento rok absolvoval, mám dobrý pocit. Teší ma stabilná výkonnosť, že mi vyšla príprava a ladenie formy tak, ako som si predstavoval. Za všetkými peknými výsledkami je však aj kopec driny. Nikdy som netrénoval tak ako pred týmito majstrovstvami sveta. Cítil som, že som sa ocitol na hrane, pokiaľ ide o zdravie. Idem do toho s vedomím, že toto už nie je zdravý šport, ale to na tejto úrovni už asi nie je žiaden. Musel som veľa obetovať, ale nesťažujem sa, zatiaľ ma to baví.“
■ Odborníci na atletiku tvrdia, že by ste sa uplatnili aj v dráhových disciplínach alebo na ceste. Neuvažovali ste nad tým?
„Ja si to síce nemyslím, ale láka ma vyskúšať si raz minimálne polmaratón alebo maratón. Nikdy by som si však nedovolil ísť do toho bez adekvátnej prípravy, na čo teraz nemám kapacitu. Ak chcem zostať konkurencieschopný v trailoch, nemôžem si dovoliť behať dva-tri mesiace rovinu. Niekedy by som si to však určite rád zabehol.“
■ Čo vás ešte čaká v tomto kalendárnom roku?
„Po oddychu zamierim o pár týždňov do juhovýchodnej Ázie, kde ma čaká sústredenie a preteky v Austrálii. O dva mesiace budem bežať v juhoafrickom Kapskom Meste. Paradoxne možno aj na tratiach, na ktorých sa o dva roky uskutočnia majstrovstvá sveta. Plánoval som to od začiatku roka, keď som ešte netušil, komu šampionát pridelia. Vyšlo to náhodou a teším sa, že uvidím, do čoho na MS 2027 pôjdem. Po návrate už tu bude zima a presedlám na skialpinizmus.“
VIZITKA PETRA FRAŇA
VEK: 29 rokov
KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
VRCHOLOVÉ STREDISKO: VŠC Dukla Banská Bystrica
TRÉNER: trénuje sám, konzultant Pavel Kováč
POVOLANIE: profesionálny športovec, vyštudoval telesnú výchovu – trénerstvo na UMB v Banskej Bystrici, trénuje Ivanu Líškovú (32. na MS 2025 v krátkom traili)
ŠTARTY NA MS: Mirandha do Corvo/Portugalsko 2019 – 78. (z 212), Čiang Mai/Thajsko 2022 – 8. (zo 101) Innsbruck-Stubai/Rakúsko 2023 – 3. (zo 160), CanfrancPirineos/Španielsko 2025 – 5. (zo 179)
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 3. na MS 2023 v dlhom traili, 5. na MS 2025 v dlhom traili, 8. na MS 2022 v dlhom traili, 7. na ME 2024 v traili, majster SR 2021 v krose vytrvalcov, 6. na M-SR 2022 v krose vytrvalcov, 2. v CCC na prestížnych pretekoch Ultra Trail Mont Blanc 2024, 5. v ročníku 2022, 7. v ročníku 2021, 1. na ultramaratóne Transvulcania na ostrove La Palma 2025, 2. na EDF Pierra Menta Eté 2021, 1. na pretekoch Svetového pohára WMRA 2021 Canfranc-Canfranc (45 km), 1. na Ultra Trail Vipava Valley 2025 (30 km), 4. na pretekoch seriálu Skyrunner World Series „Calamorro Skyrace“ v španielskej Andalúzii, 8. na pretekoch seriálu Skyrunner World Series „Skyrace des Matheysins“ vo Francúzsku, 9. na pretekoch Western States® 100-Mile Endurance Run 2025 v americkom Auburne.
Pripravil Juraj Marcinát
FOTO JOSE MIGUEL MUNOZE, SAZ (pk)
