Úspešná výprava slovenských atlétov na čele s bronzovou medailistkou Emmou Zapletalovou sa v utorok skoro ráno nášho času vrátila z 20. majstrovstiev sveta v japonskom Tokiu a hneď čelila – zaslúžene – veľkému mediálnemu záujmu v Slovenskom a olympijskom a športovom múzeu v bratislavskom Dome športu.
„Pre nás to bol mimoriadne úspešný šampionát, na ktorom štartovali takmer dve tisícky atlétov zo 193 krajín. Až 53 z nich získalo medailu a medzi nimi aj Slovensko. Som rád, že sme sa posunuli vo výsledkoch v porovnaní s predchádzajúcimi šampionátmi. V Budapešti 2023 bolo naším najlepším umiestnením 19. miesto Dominika Černého a v Oregone 2022 zase 21. priečka Miroslava Úradníka, v oboch prípadoch išlo o chodcov. Teraz až piati naši reprezentanti dosiahli lepšie umiestnenie ako tieto spomenuté výsledky. Navyše z pohľadu bodovania krajín nám patrila solídna 43. pozícia,“ povedal na úvod prezident Slovenského atletického zväzu (SAZ) Peter Korčok, ktorý samozrejme vyzdvihol medailový úspech Emmy Zapletalovej na 400 m prekážok.
„Je pre nás nesmierne vzácny a myslím si, že aj pre celý slovenský šport. Dosiahli sme ho v bežeckej disciplíne, čo sa nám predtým naposledy podarilo v roku 1997 v Aténach zásluhou Igora Kováča na 110 m prekážok. Ďakujeme za úspešnú reprezentáciu Slovenska, sme na našich atlétov hrdí. Budú nám inšpiráciou k lepšej práci a som presvedčený, že to nakopne aj ostatných atlétov.“
Zaujímavosťou je, že iba 25 krajín získalo viac ako jednu medailu, ale napríklad Nórsko vyšlo tentoraz naprázdno.
Stručný pohľad na účinkovanie deviatich slovenských atlétov ponúkol na utorkovej tlačovej besede aj šéftréner reprezentácie Libor Charfreitag. „Japonsko nám očividne svedčí. Tentoraz sme mali piatich športovcov v top 20, čo ukazuje evidentný progres výkonnosti seniorskej reprezentácie. Ešte dôležitejšie však je, že všetci sú mladí, výkonnostne napredujú a začínajú dozdobovať svoj kariérny rast. Podmienky v Tokiu boli náročné, preto priblížiť sa k svojim najlepším časom je neuveriteľný výkon. Budúcnosť tejto atletickej špičky je pred nami,“ tvrdí bronzový kladivár z MS 2007 v Ósake.
Emma Zapletalová splnila želanie svojho trénera a urobila zázrak v podobe 3. priečky na 400 m v novom slovenskom rekorde. „Ešte potrebujem určitý čas, aby som vstrebala, že je to realita a nesníva sa mi to. Emócie sú stále čerstvé a živé. Veľmi sa však teším. Keď som si cestou domov pozrela finálový beh a medailový ceremoniál, opäť som sa rozplakala. Stále to vo mne rezonuje,“ uviedla slovenská medailistka.
Zverenka holandského koča Brama Petersa skvele načasovala formu, ktorú potvrdila aj vo finále. „Pred ním som nebola vôbec pod tlakom. Išla som doň s čistou hlavou, nemala som čo stratiť. Bežala som v druhej dráhe, favoritky v dráhach vyššie, sústredila som sa na svoj beh. Tréner mi dal radu, aby som iba bežala naplno do cieľa, neriešila počet krokov medzi prekážkami,“ prezradila nitrianska rodáčka, ktorá priznala, že hlavou jej prebehla aj myšlienka o zisku kovu. V cieli chvíľu trvalo, kým prejavila svoje emócie. „Myslela som na bronzový kov, že je reálne v hre a môžem si naň siahnuť. Priznám sa, že moja posledná myšlienka pred štartom bola, že idem do toho. Bežala som ako o život. Keď som prebehla cieľom, ešte som nevedela, ako som skončila. Najskôr som nemohla tomu uveriť a potom to boli veľké emócie.“
Dvadsaťpäťročná členka banskobystrickej Dukly sa nevyhla ani obzretiu za sezónou, v ktorej vo svojej hlavnej disciplíne šesťkrát posunula rekordnú hranicu. Zastavila sa na čase 53,00. „Mám za sebou úžasný rok. Každými pretekmi som sa zlepšovala, podávala som konzistentné výkony. Posledný mesiac to vyzeralo o dosť lepšie, trikrát som pokorila 54 sekúnd. Vyvrcholilo to na MS. Škoda tej jednej stotiny, znelo by to lepšie, keby sa môj výkon sa začínal 52 sekundami. Pokorenie tejto hranice je vo mne, môžem si ho nechať na ďalšiu sezónu. Tréner sa ma po zisku bronzu spýtal, či si pamätám, aký cieľ som si dala pred začiatkom sezóny. Myslela som si, že dostať sa na úroveň pred zraneniami. Pripomenul mi, že som odvetila: chcem byť zdravá, môcť súťažiť a mať opäť radosť z atletiky. To sa podarilo,“ doplnila Zapletalová, ktorá sa už teší na zaslúžené dni voľna na dovolenke.
Slovenskú výpravu pozitívne naladili hneď v úvode šampionátu chodci v pretekoch na 35 km. Dominik Černý potešil 7. priečkou. „Cítil som už v príprave, ako aj v deň pretekov, že to dopadne dobre, a vyšlo to. Teším sa. Po tejto súťaži som mal pocit, že mi nezobrala energiu, ale dokonca že mi forma stúpla, preto ma mrzeli preteky na 20 km, aj keď som sa štatisticky zlepšil. Urobil som však chybu pri občerstvovaní, zaťažilo mi to žalúdok a vyhodilo z komfortu, preto som už nevedel vystupňovať tempo, ako by som chcel. Je to veľké ponaučenie,“ rekapituloval Černý, ktorý po zlate Mateja Tótha v Pekingu 2015 na 50 km dosiahol najlepšie slovenské umiestnenie na MS až do Zapletalovej bronzu.
Hana Burzalová sa 12. priečkou na 35 km postarala o najlepšie umiestnenie slovenskej chodkyne v histórii MS. „Išla som do pretekov s rešpektom, ale nie s opatrnosťou. Dvanáste miesto je super, na Európskom pohári som bola už 11., ale toto je svetové fórum. Prežívala som veľká radosť, lebo aj v mojej mysli sa otvorili dvere, že môžem dosahovať dobré umiestnenia.“
Gabriela Gajanová sa na 800 m dostala do semifinále (celkovo 17. miesto), v ktorom odvážne bojovala o finálovú miestenku. Za skvelú taktiku ju pochválil aj tréner Louis Heyer. „Nebola som spokojná, ako som bežala v rozbehu, preto sme chceli vyskúšať, ako to bude, keď budem vpredu s favoritkami a nezľaknem sa tempa. Som rada, že som do toho išla, že som to zvládla okrem posledných 100 m. Beriem to ako dobrý odrazový mostík do budúcna. Nemusím sa báť. Musím byť odvážna a len podoťahovať komplex drobností, ktoré sa musia stretnúť v pravý čas. Vidím svoj progres, takže sme na dobrej ceste,“ zhodnotila svoje účinkovanie a ešte dodala: „Tokio mi priniesol aj zážitok najmä vďaka Emme. Po mojom semifinále som si pozrela jej finále a mala som doslova husiu kožu.“
Daniela Ledecká do tretice na svetovom šampionáte uspela. Na 400 m prekážok sa dostala do semifinále a v konečnom poradí jej patrila 18. priečka. „Môžem povedať, že MS v Tokiu boli pre mňa zatiaľ najviac, čo som v doterajšej kariére dosiahla. Moje dojmy sú po Eugene, kde som nedobehla, a Budapešti, kam som sa nekvalifikovala, veľmi pozitívne. Som rada, že som na MS dokázala zabehnúť kvalitné časy, dvakrát pod 55 sekúnd. Motivuje ma to do ďalšieho tréningu. Pod túto hranicu som sa dostala predtým aj v Banskej Bystrici. Verila som, že som schopná dosiahnuť podobný čas. Skutočnosť, že som to potvrdila na MS, je o to cennejšia.“
Slovensko bolo v Tokiu témou aj na kongrese Svetovej atletiky. „V rámci príspevku za skupinu rozvoja nás Willie Banks prezentoval ako inšpiratívnu krajinu. Vyzdvihol projekt Detskej atletiky a ako sme dokázali prepojiť výkonnostnú atletiku s vrcholovou. Aj bronzová medaila Emmy Zapletalovej je príkladom dobrého rozvoja,“ dodal Korčok.
(LB)
foto: SAZ, JÁN LUKY
