V gemerskej Tornali v utorok 8. septembra zomrel Dionýz Szögedi, bývalý skvelý šprintér, člen bronzovej československej štafety na 4 x 100 m na aténskych majstrovstvách Európy 1969. Odchovanec košickej atletiky, odvlani člen Siene slávy slovenskej atletiky, by sa bol presne o mesiac dožil 76 rokov. O úmrtí informovala jeho manželka Anna Szögedi, ktorá je od roku 2008 primátorkou sedemtisícového mestečka v Revúckom okrese. Rozlúčka s prvým slovenským medailistom v šprinte bude v piatok 11. septembra v Dome smútku v Tornali.
Rýchlonohého Szögediho, ktorý sa narodil 9. októbra 1944 v Licinciach, na atletickú dráhu na revúckom gymnáziu naviedol telocvikár Oldřich Durdinec. Po maturite pokračoval v štúdiách v Košiciach, kde ho trénovali Milan Orendáč a František Mikluščák, rodák z Kostolian nad Hornádom, ktorý na štokholmských ME 1958 ako prvý Slovák bežal vo finále šprintérskej štafety – československá dobehla štvrtá. V Budapešti 1966 čs. kvarteto s bratislavským rodákom Herbertom Bendem skončilo siedme. V Aténach 1969 do tretice na „slovenskom“ druhom úseku dostal šancu Szögedi a čs. kvarteto v zostave Ladislav Kříž, Dionýz Szögedi, Jiří Kynos a Ludvík Bohman po postupe z rozbehu za 39,6 s vo finále vyrovnalo časom 39,5 čs. rekord a získalo bronzové medaily – predbehlo ho len francúzske v európskom rekorde 38,8 a sovietske s finišmenom Valerijom Borzovom (39,3), neskôr olympijským šampiónom. Skvelú čs. sériu zavŕšila o tri roky senzačným víťazstvom na helsinských ME 1971 štafeta, v ktorej druhý úsek bežal Juraj Demeč, ďalší odchovanec košickej atletiky.
Szögedi, podobne ako Mikluščák, Bende a Demeč, sa na európsky šampionát dostal ako člen Dukly Praha. V nej ho sedem rokov trénoval Aleš Poděbrad, pod ktorého vedením si zabehol osobné rekordy (100 m 10,3, 200 m 21,3), získal čs. titul 1970 a prispel k trom klubovým a k trom rekordom reprezentačných štafiet (ich šéf bol Leopold Láznička). „Na druhý úsek musíme vyberať takých šprintérov, ktorí majú cit pre prijatia a odovzdanie kolíka, veľkú lokomočnú rýchlosť a predpoklady udržať vysoké tempo – z našich šprintérov je ideálnym typom Szögedi,“ konštatoval v roku 1968 v časopise Lehká atletika reprezentačný tréner mužských šprintov Jaroslav Vostatek. Na olympijské hry v Mexiku 1968 sa však Szögedi nedostal – ani o štyri roky do Mníchova. „Byť olympionikom je pre športovca životný cieľ a najväčšia pocta – dodnes smutne spomínam, že mi pre zranenie ušli dve olympiády, ale vcelku som vždy bol – aj ostanem – optimistom,“ povedal pre pár rokmi napriek zdravotným problémom v rozhovore pre časopis Slovenská atletika.
V lete 1973 skončil štúdium na Fakulte telesnej výchovy Karlovej univerzity v Prahe a vrátil sa na Slovensko – v Tornali vyučoval telesnú výchovu na základných školách i na gymnáziu. „Som hrdý na to, že mám podiel na výchove jedenástich vyštudovaných telocvikárov,“ skonštatoval. S manželkou, pôvodne tiež učiteľkou, sa zoznámili v Tornali a zobrali v roku 1977.
MARIÁN ŠIMO
