Zaznelo v sobotu na 73. slovenskom šampionáte v Trnave (alebo čo vravia najlepší)

Martina Hrašnová (hod kladivom): „V Trnave je veľmi dobrý sektor s rýchlym kruhom, vždy sa mi v ňom výborne hádzalo. Dúfala som, že ak mám v tomto roku niekde prekonať 70 metrov, podarí sa mi to práve v Trnave. Teší ma, že sedemdesiatka padla, vždy som spokojnejšia, keď sa môj výkon začína sedmičkou. Bola by škoda dnes nevyužiť dobrý sektor. Spočiatku som hľadala správny rytmus, no napokon som ho našla. Ani najdlhší pokus som však neodhadzovala v ideálnom postavení. Budem sa snažiť ešte na P-T-S v Šamoríne môj trnavský výkon zlepšiť. Ak by to vyšlo, bol by to pekný koniec sezóny.“

Marcel Lomnický (hod kladivom): „Konečne to bolo v pretekoch to, čo predvádzam na tréningu. Bol som trpezlivý v technike. Viem, že fyzicky som dobre pripravený, ale potreboval som skrotiť emócie a uvoľniť sa. To sa mi dnes podarilo. V porovnaní s predchádzajúcimi štartmi mi to dnes lietalo pekne. Posledné hody som išiel už na 110 percent, keďže únava vôbec neprichádzala. Práve vtedy som však stratil trpezlivosť a prišli technické chyby, ktoré ma pripravili ešte o hodnotnejší výkon. Chcel som ešte skúsiť prekonať olympijský limit, aj keď viem, že by sa nepočítal. Načasovanie formy na majstrovstvá Slovenska mi však vyšlo.“

Iveta Putalová (400 m): „Víťazstvo nebolo vôbec také jednoduché, ako sa zdalo. V rovinke po štarte fúkal dosť silný protivietor, preto sa mi nebežalo ideálne. S časom som relatívne spokojná, v tohtoročnej letnej sezóne je môj druhý najlepší. Vzhľadom na podmienky to bolo fajn. Štvorstovke je moja srdcovka, preto si každý titul z tejto disciplíny cením.“

Šimon Bujna (400 m): „Po métu 350 metrov to bolo v poriadku, no potom to prišlo… Našťastie, nestuhol som až tak hrozne. Vzhľadom na to, že poslednú stovku som už bežal sám, dosiahol som celkom slušný čas. Teší ma, že to bolo opäť pod 47 sekúnd. Chcel som si síce posunúť osobák, ale nič sa nedeje – prídu ešte ďalšie preteky.“

Stanislava Škvarková (100 m prek.): „Teším sa, že som obhájila titul a dobehla bez zranenia, pretože prekážky sú nevyspytateľné. Radosť mám i z toho, že kým vlani som sa pod 13,20 dostala asi len dvakrát, teraz pod túto hranicu behám pravidelne. Keď som videla, že predpoveď počasia o protivetre sa nenaplní, tak som do toho dupla už aj v rozbehu. Naháňam kvalitný čas, bola by preto škoda nevyužiť šancu. Trochu ma mrzí, že ani v jednom z behov mi nevyšla posledná prekážka, ale celkovo som s účinkovaním na majstrovstvách Slovenska spokojná.“

Alexandra Bezeková (100 m): „Slovenský šampionát splnil moje predstavy o návrate. Bola to príjemná zmena i zadosťučinenie po všetkých problémoch, ktorými som si prešla v posledných dvoch rokoch. Nedávala som si žiadne ciele, hlavné bolo dobehnúť zdravá. Toto je dobrý odrazový mostík k ďalšej príprave. Trému som nemala, hoci som si myslela, že budem nervózna. Vravela som si, že po tom, čím som si prešla, je pre mňa úspech, že som sa dokázala postaviť na štart v plnom zdraví. K pretekom som pristupovala inak ako v minulosti: viac som si to užívala a asi každý ďalší štart si budem viac vážiť.“

Monika Weigertová (100  m): „Konkurencia v tomto roku bola kvalitná, ale tešila som sa, že sa s dobrými súperkami budem môcť popasovať o titul. Verila som si, no zároveň som si uvedomovala, že dievčatá mi nič nedarujú zadarmo.“

Ján Volko (100 m): „Ešte som pociťoval drobnú neistotu, čo a ako bude, ale zatiaľ je to v pohode. Po šesťtýždňovej súťažnej pauze 10,45 nie je zlý výkon. Samozrejme, chcel som bežať trochu rýchlejšie – kto by nechcel, všakže? Túžil som priblížiť sa k sezónnemu maximu 10,25. Keď sa dostanete na nejakú úroveň, potom sa vám už aj 10,45 máli… Som spokojný, že som preteky absolvoval bez zranenia. Na tréningoch sa mi behalo dobre, dosahoval som rýchle časy, ale tréning je niečo iné ako preteky. Pred štartom som cítil jemnú nervozitu, nechcel som nič pokaziť. Myslím si, že som to zvládol v pohode, som spokojný. Dvojtýždňové oddialenie návratu mi pomohlo. Vtedy som ešte nebol stopercentne v poriadku, nechceli sme nič riskovať. V tejto sezóne nie je na to dôvod. Ukončiť ju zranením by veru nebolo dobré.“

Líza Hazuchová (5000 m): „Bolo to ťažké, bojovala som s pocitom veľkého tepla. Rezervy? Dnes som už nebola schopná pridať, ale ak by ma niekto potiahol, možno by sa dalo čosi ešte aj z tohto rekordného času stiahnuť.“

Tibor Sahajda (5000 m): „Do polovice sa mi bežalo dobre, potom ma otočilo teplo. Som rád, že som vyhral, ale čas nie je nič moc. V posledných troch kolách som sa vytrápil. Na majstrovstvá Slovenska som si odskočil zo sústredenia v Tatrách, kde, priznám sa, sa mi v uplynulom týždni nebehalo najlepšie.“

Tomáš Veszelka (trojskok): „Skákalo sa mi fajn, ale trochu som sa bál, lebo som mal zablokovaný chrbát a bolesť vystreľovala do nohy. Rozhodoval som sa, či vôbec v Trnave skákať alebo nie. Diaľku sme pre istotu radšej zrušili. Nakoniec to dopadlo dobre: hoci mi prvý pokus až tak nevyšiel, bol z toho osobný rekord z 10 krokov. Vzhľadom na to, čo sa dialo pred dvoma-tromi dňami, bolo to nadmieru dobré.“

GABRIEL BOGDÁNYI

FOTO PAVOL UHRIN

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk