Ženy-atlétky s vrodenou prirodzene vyššou hladinou mužských hormónov, ktoré sa venujú behom od 400 m po 1 míľu (1609,5 m) nebudú môcť súťažiť dovtedy, kým si hormonálnou liečbou neznížia množstvo testosterónu v tele. Toto nové pravidlo Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) sa začne uplatňovať od 1. novembra 2018 v behoch na 400 m, 400 m prekážok, 800 m, 1000 m, 1500 m a na 1 míľu plus vo viacbojoch, ktorých súčasť je niektorá zo spomenutých disciplín.
Stephane Bermon z oddelenia medicíny a vedy IAAF uviedol, že prirodzene zvýšenú hladinu testosterónu má podľa najnovších výskumov uskutočnených v poslednej dekáde v priemere 7,1 z 1000 vrcholových atlétok, čo je 140-násobne viac ako v bežnej ženskej populácii. Väčšie množstvo mužského hormónu zvýhodňuje bežkyne najviac na spomenutých tratiach, preto – ak budú chcieť súťažiť v behoch od 400 m po 1 míľu – si ho budú musieť znížiť a trvalo udržiavať liekmi aj medzi jednotlivými súťažami minimálne šesť mesiacov.
„Liečba je podobná hormonálnej antikoncepcii, ktorú užívajú milióny žien na celom svete. Nikoho nebudeme nútiť, aby podstúpil operáciu. Bude len a len na športovkyni, či sa v úzkej spolupráci so svojím medicínskym tímom rozhodne pre liečbu,“ skonštatoval Bermon.
Nové pravidlo sa týka napríklad dvojnásobnej olympijskej šampiónky (2012, 2016) a trojnásobnej majsterky sveta (2009, 2011, 2017) v behu na 800 m Caster Semenyovej z Juhoafricej republiky.
Aby mohla atlétka od novembra 2018 súťažiť medzi ženami, maximálna hladina jej cirkulujúceho testosterónu bude môcť byť 5 nmol/l. Za normálnych okolností sa nad túto hranicu ženy nedostanú, množstvo testosterónu na liter krvi sa pohybuje od 0,12 do 1,79 nmol. Ak tieto hodnoty ženy prekročí, môže to byť dôsledok odlišného sexuálneho vývoja (DSD) alebo nádoru.
Atlétky s diagnózou DSD musia však byť právne uznané za ženy, musia hormonálnou antikoncepciou zredukovať hladinu testosterónu pod 5 nmol/l nepretržite na obdobie najmenej šesť mesiacov, a potom ju kontinuálne udržiavať na požadovanej úrovni v prípade, že chce byť spôsobilá súťažiť v behoch od 400 m po 1 míľu.
Podobné pravidlo platilo už od roku 2011, ale Športový arbitrážny súd (CAS) ho neskôr zrušil so zdôvodnením, že neexistujú vedecké analýzy, že atlétky s prirodzene vyššou hladinou testosterónu majú voči súperkám výhodu. Tentoraz však IAAF exaktne na základe výskumov potvrdila zvýhodnenie spomenutých atlétok.
„Ako medzinárodná športová federácia nesieme zodpovednosť za zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých našich športovcov. Rovnako ako ostatné športy aj my máme dve kategórie – mužskú a ženskú. Výskum našich expertov potvrdil, že testosterón, dodávaný do tela prirodzene alebo umelo, poskytuje ženám veľkú výkonnostnú výhodu. Preto sme pristúpili k zmene pravidla. Toto nie je o podvodoch, žiadna atlétka s DSD nie je podvodníčka, no len chceme, aby znížením hladiny testosterónu mali rovnaké podmienky ako ostatné pretekárky,“ skonštatoval prezident IAAF Sebastian Coe v tlačovej správe.
(GB)
POHĽAD ŠÉFTRÉNERA SAZ MARTINA PUPIŠA
„Základnej myšlienke zmeny pravidla rozumiem, keďže všetkým sa nám na to pozerá asi ťažko, keď vidíme v ženskej súťaži na prvých troch či štyroch miestach osoby s mužskými črtami. Je známe, že vyššia hladina testosterónu má prevažne pozitívny vplyv na športový výkon. Skúsenosti s biologickými pasmi športovcov (ABP) v poslednom období však ukazujú, že štatistické spracovanie výskumných dát pre potreby športovej komunity výrazne pokrivkáva. Preto by možno nebolo zlé naozaj dlhodobo zobjektivizovať výskumné dáta,“ myslí si šéftréner SAZ a docent na katedre telesnej výchovy a športu FF UMB v Banskej Bystrici Martin Pupiš, ktorý vyučuje i predmety ako „Fyziológia“ či „Výživa a antidoping“ a dodáva: „V každom prípade hladina 5 nmol/l je takmer trojnásobne vyššia ako prípustná horná hranica u žien. Ale potom vyvstáva otázka, či 4,99 znamená, že je športovkyňa žena a pri hodnote 5,01 už nie?! Samozrejme, hranica musí byť stanovená, ale z tohto pohľadu to vyznieva trochu rozpačito. Okrem toho si musím ešte podrobne preštudovať metodiku zdôvodnenia, prečo dostali ženy s vyššou hladinou testosterónu stop práve pre behy od 400 m po 1 míľa, lebo z pohľadu mojich poznatkov by som nečakal menší vplyv zvýšenej hladiny testosterónu na rýchlostno-silové výkony, teda aj šprinty, skoky, vrhy a hody. Ale to má širšie fyziologické súvislosti…“
Texty k foto:
Trio medailistiek z OH 2016 v Riu na 800 m má zjavne mužské črty: bronzová Keňanka Wambuiová (vľavo), strieborná Niyonsabová z Burundi (v strede) a zlatá Juhoafričanka Semenyová (vpravo).
FOTO SITA/AP
Caster Semenyová na tohtoročných Hrách Commonwealthu v Gold Coaste v Austrálii.
FTO SITA/AP
