Mateja Tótha čakajú pred ME ešte dve náročné sústredenia, v Berlíne sa nechce spoliehať na chyby súperov

Kým vlani si v daždi s pohodlným náskokom dokráčal po deviaty triumf a zároveň deviaty slovenský titul na 20 km, tentoraz sa ocitol len v úlohe štartéra (spolu s 9-násobnou paralympijskou víťazkou v zjazdovom lyžovaní Henrietou Farkašovou) a čestného  hosťa Záhoráckej dvadsiatky. Aj tak však bol na „roztrhanie“: neprešiel ani desať metrov, aby sa s ním niekto nevyfotografoval. Olympijský víťaz z Ria de Janeiro v chôdzi na 50 km Matej Tóth, ktorý sa už s plnou vervou pustil do záverečnej prípravy na ME v Berlíne, však v Borskom Mikuláši zvládol rolu športovej celebrity s typickým úsmevom na perách.

Matej, v Borskom Mikuláši na Záhoráckej dvadsiatke vládla výborná atmosféra, okolo trate sa zišlo znova veľa divákov, no vy ste na štarte chýbali. Nie je vám ľúto?

„Samozrejme, že by som bol najradšej na trati, ale dobre viete, čo ma čaká – o desať týždňov sú majstrovstvá Európy. Po Dudinskej päťdesiatke som mal drobné zdravotné problémy, preto sme sa s trénerom Matejom Spišiakom rozhodli, že v nie ideálnej forme nebudeme nič vymýšľať a riskovať zranenie. Predsa len, už mám tridsaťpäť, čo je už veteránsky vek a zdravie si musím trochu viac strážiť. Vrchol roka sú ME v Berlíne, všetko sústreďujem práve naň. Žiaľ, Záhorácka dvadsiatka mi tentoraz aj vzhľadom na zdravotný problém nezapadla do plánov, hoci v nich pôvodne figurovala. Priznám sa, je mi ľúto, že neštartujem.“

Aké vážne boli vaše zdravotné problémy?

„Trápil ma pravý zadný stehenný sval. Absolvoval som sonografické vyšetrenie, ktoré, našťastie, nepotvrdilo natrhnutie svalu ani nič podobné. Pre istotu som išiel aj na CT chrbta, či  náhodou môj problém nevychádza odtiaľ, či príčinou bolesti nie je nejaké koreňové dráždenie. Ani to sa nepotvrdilo. Vyzerá to tak, že asi išlo o dozvuky preťaženia po päťdesiatke v Dudinciach. Na rehabilitáciu som potreboval viac času ako zvyčajne – zaradil som i kryoterapiu a veľa som pracoval s mojimi fyzioterapeutmi Denisom Freudenfeldom a Dávidom Líškom. Dali ma dokopy tak, že som pripravený na najtvrdšiu možnú tréningovú  drinu. Už som viac ako týždeň v plnej príprave, aj keď ešte nemôžem hovoriť o super tréningoch. Našťastie, nič ma neobmedzuje, som zdravý a môžem kontinuálne prejsť do záverečnej prípravy.“

Povedali ste, že rehabilitácia vám tentoraz trala dlhšie ako zvyčajne. Veľmi vám to skomplikovalo plán prípravy na augustový berlínsky šampionát?

„V súvislosti s ME to až taký veľký problém nebol, no vedel som, že mám resty smerom k dvadsiatke. Tie som chcel po Dudinciach dohnať – zamerať sa v príprave viac na rýchlosť a intenzitu. Žiaľ, na prvom tréningu v rýchlejšom tempe ma začal hnevať zadný stehenný sval, takže resty, ktoré sme chceli dobehnúť, sme zasa nedobehli.  Potvrdzuje sa, že už v tomto veku sa už asi nemôžem hrať na chodeckého obojživelníka a definitívne sa budem venovať už len päťdesiatke.“

Do záverečnej prípravy na ME teda vstupujete s mankom v rýchlostnej príprave. Znamená to, že na jeho zlikvidovaní budete teraz pracovať najviac?

„Nie celkom, chcem sa posunúť dopredu najmä v špeciálnom päťdesiatkárskom tempe. To, čo som v zime odrobil v tempách medzi 4:25 – 4:30 min na kilometer, musím teraz posunúť na úroveň 4:20, aby som mohol v Berlíne konkurovať najlepším a pobiť sa o medailu.“

Na Záhoráckej dvadsiatke ste triumfovali už deväťkrát, ak by ste boli teraz zdravotne v poriadku, asi by ste sa tešili z desiateho víťazstva. Veríte, že sa ešte v Borskom Mikuláši niekedy postavíte na štart a získate jubilejné desiate prvenstvo?

„Na budúci rok oslávi Záhorácka dvadsiatka jubileum – pôjde sa 50. ročník – a bolo by pekné i zaujímavé, keby som aj ja vyhral jubilejný desiaty raz. Nič lepšie by sa nemohlo stať. Lenže to je ešte veľmi, ale veľmi ďaleko. Stále uvažujem len v kratšom časovom horizonte, od pretekov k pretekom. Teraz mám plán len po európsky šampionát. Hoci som po Dudinciach ešte vyhlasoval, že nemám dlhodobú víziu, pomaly sa zmierujem s tým, že to potiahnem aspoň do olympiády v Tokiu 2020. Stále však platí: darmo budem chcieť ja, keď sa moje telo bude vzpierať. V poslednom čase mi stále viac a viac dáva najavo, že toho má už dosť. Musím ho preto trochu viac šetriť.“

Z pôvodného súťažného programu vám vypadla Záhorácka dvadsiatka, preteky na 5 km v Hlohovci i päťtisícka na dráhe v Banskej Bystrici v rámci 2. kola ligy. Uvidia vás slovenskí atletickí fanúšikovia na domácich pretekoch pred majstrovstvami Európy? Nastúpite aspoň na štart pretekov na 3000 m na mítingu P – T – S v Šamoríne 29. júna?

„Verím, že na péteesku sa už stihnem pripraviť. Aj keď odo mňa asi neuvidíte svetový výkon, predsa len je to príliš krátka a rýchla trať, dúfam, že preteky absolvujem so cťou. Ak budem zdravý, v termíne P – T – S by som mal byť pripravený tak, aby som mohol súperom konkurovať.“

Od 4. do 17. júna vás čaká tréningový kemp na Štrbskom Plese v hoteli FIS a potom ešte od 2. do 22. júla kľúčové vysokohorské sústredenie vo výške 2200 metrov nad morom v Taliansku na osvedčenom mieste v Livigne a Trepalle. Neuvažovali ste – aj vzhľadom na zdravotné komplikácie – o nejakej zmene?

„Jedna zmena tam predsa len je – medzi Tatrami a Livignom mám dvojtýždňovú pauzu, aby som po prvej poriadne zaberačke mal viac času na doplnenie energie. Potom ma totiž čakajú tri najťažšie týždne prípravy. Uvidíme, či to bude mať požadovaný efekt, a či do Livigna pôjdem dostatočne oddýchnutý a budem tam trhať asfalt na cyklochodníkoch.“ (smiech)

Aj po MS tímov v čínskom Tchaj-cchangu ste ostali na čele svetových tabuliek roka na 50 km dudinským časom 3:42:46 h. Sledujete dianie vo svetovej a európskej chôdzi?

„Sledujem, ale na 50 km pred vrcholným podujatím málokto odkrýva svoje tromfy. Mnohí si šetria sily až do Berlína, kde pôjdu svoju jedinú päťdesiatku v roku. Teraz súťažia na kratších tratiach a aj tieto výsledky naznačujú, v akej sú forme.“

A čo ste zistili, v akej sú forme?

„Nikto príliš ´neuletel´. Z toho, čo som doposiaľ videl, môžem skonštatovať, že ak sa pripravím na zodpovedajúcej úrovni, budem vo výbornej fyzickej i psychickej pohode, v Berlíne bude všetko len a len v mojich rukách. Situácia nevyzerá tak, že by som sa musel spoliehať na chybu či zlyhanie niekoho iného. Najväčšieho konkurenta vidím vo svetovom rekordérovi a majstrovi sveta z Londýna 2017 Francúzovi Yohannovi Dinizovi. Ostatní sú už potom pomerne vyrovnaní. Na štarte bude do desať chodcov s teoretickou šancou zvíťaziť. Pre mňa bude berlínske vystúpenie o to náročnejšie, že budem v roli favorita. Každá chyba ma môže stáť nielen zlato či medailu, ale aj prvú šestku, preto budem takisto ako v Riu či na ďalších veľkých podujatiach pozorne počúvať svoje telo, aby som na trati vyťažil z prípravy čo najviac.“

Apropo Diniz: viete už, v akej disciplíne nastúpi? V tomto roku má na konte dve dvadsiatky, zopár pätiek na dráhe, naposledy dokonca dosiahol v Reimse výkon pod 19 minút – 18:57,13…

„Neviem o ňom nič, len som sa kdesi dočítal, že chce štvrtý titul majstra Európy za sebou. To však automaticky neznamená, že na päťdesiatke. V hre môže byť aj dvadsiatka, ktorú pôvodne plánoval. Ja si skôr myslím, že napokon pôjde 50 km a na túto trať sa pripravuje. Hoci aj on mal zdravotné problémy, jeho posledná päťka naznačuje, že s ním treba naozaj počítať. No ani Diniz už nie je najmladší, v januári oslávil štyridsiatku.  Práve nedávna päťtisícka pod 19 minút môže byť napríklad signál, či to náhodu v príprave neprepískol, a či sa do formy sa nedostal priskoro. Uvidíme 7. augusta v Berlíne…“ (úsmev)

GABRIEL BOGDÁNYI

TOP 10 EURÓPANOV NA 50 KM V ROKU 2018

3:42:46 Matej Tóth (SR)

3:44:43 Veli-Matti Partanen (Fín.)

3:44:59 Marian Zakalnyckij (Ukr.)

3:48:22 Rafal Augustyn (Poľ.)

3:48:54 Perseus Karlström (Švéd.)

3:49:17 Ivan Banzeruk (Ukr.)

3:49:54 Rafal Sikora (Poľ.)

3:52:25 Dmitrij Dziubin (Biel.)

3:53:00 Michele Antonelli (Tal.)

3:53:05 Valerijy Litaňuk  (Ukr.)

Texty k foto:

Matej Tóth v debate s moderátorom Záhoráckej dvadsiatky Stanom Ščepánom.

FOTO JÁN LUKY

Štyridsiaty deviaty ročník Záhoráckej dvadsiatky odštartoval Matej Tóth spoločne s 9-násobnou paralympijskou víťazkou Henrietou Farkašovou.

FOTO JÁN LUKY

Olympijský šampión v debate s legendou slovenskej chôdze Eduardom Strakom.

FOTO JÁN LUKY

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk