„Vlaňajšia sezóna bola jedna z najhorších v mojej kariére,“ bez rozpakov oznámkovala rok 2022 prvá dáma slovenského kladiva Martina Hrašnová. Za všetko môžu zdravotné problémy, ktoré ju počas nej sužovali. Napokon si vyžiadali ďalšiu operáciu pravého kolena, už tretiu. Príprava na novú sezónu sa preto ešte nesie v znamení dozvukov po zákroku. Iba postupne zvyšuje záťaž a rehabilituje. Dvojnásobná vicemajsterka Európy sa napriek tomu nevzdáva, verí v účasť na tohtoročných majstrovstvá sveta a nestráca ani parížsku olympijskú nádej.
Pred rokom o takomto čase mala dávno za sebou dvojtýždňový kemp v tureckej Antalyi a uvažovala, či si dlhé obdobie pred prvým súťažným štartom v kladivárskom kruhu opäť nespestrí účasťou na vzpieračských majstrovstvách Európy plánovaných na apríl v bulharskej Sofii. Motivovalo ju 6. miesto z ME 2021 v Moskve, kde ju iba 2 kg delili od štvrtej priečky. Napokon však bolo všetko inak.
Šampionát vzpieračov sa konal až na prelome mája a júna v albánskej Tirane. To už mala zverenka Rudolfa Lukáča v ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica na konte prvý štart. Na 2. kole Vrhačskej tour doma pod Urpínom v závere apríla zvíťazila výkonom 66,41 m. Na Štiavničkách potom 5. júna v 2. kole atletickej ligy hodila 66,69 a nádej na splnenie kvalifikačných kritérií na MS Eugene, respektíve ME v Mníchove, stále žila. To však ešte Martina netušila, že v dôverne známom sektore dosiahla svoje sezónne maximum. O štyri dni neskôr na P-T-S v Trnave, kde sa deň pred hlavným mítingom konala kladivárska súťaž žien, skončila až ôsma s jediným vydareným hodom 59,12. Nasledovalo vystúpenie na mítingu v Kladne a návrat nad 60 m (14. júna, 63, 78), ale po ňom prišla v kľúčovej časti sezóny pauza vynútená obnoveným zranením operovaného kolena.
„Pokúšala som sa takmer o nemožné, ale jedna komplikácia striedala druhú. Samu ma prekvapuje, že som to do poslednej chvíle nevzdala. Hodnoty výkonov na súťažiach nie sú také, na aké by som bola hrdá, ale za daných okolností som vďačná aj za to, že som v minulom roku vôbec pretekala,“ zhodnotila nešťastný rok Martina Hrašnová.
Napriek problémom ešte zabojovala a v polovici septembra pomohla klubu 9 bodmi za 2. miesto vo finále atletickej ligy k úspešnej obhajobe titulu. Posledný, trinásty vydarený súťažný hod v smolnom roku 2022, meral 55,74… Po ňom už nebolo inej cesty ako ďalší chirurgický zákrok. „Začiatkom októbra som absolvovala v poradí už tretiu operáciu kolena a potom nasledovala rehabilitácia a postupné obnovovanie tréningového procesu.“
Zdravotnej situácii musela prispôsobiť aj svoju prípravu na začínajúcu sa sezónu s vrcholom na MS v Budapešti (19. – 28. augusta 2023). Prebieha v Banskej Bystrici, kde našla najlepšie podmienky na tréning spojený s rehabilitáciou. Stále však nezaberá v plnej záťaži ako za normálnych okolností a realisticky konštatuje: „Koleno už nikdy nebude úplne funkčné, ale situácia sa zlepšuje. Denne pracujem s fyzioterapeutom a snažím sa tréningy neuponáhľať.“
Obvyklé sústredenie absolvuje až na prelome marca a apríla v dobre známom prostredí v tureckej Antalyi. „Mám tam na hádzanie skvelé podmienky aj tréningovú skupinu.“ Prvý štart si predbežne naplánovala na máj. To už bude v plnom prúde kvalifikačný proces na svetový šampionát. Stratégia WA s extrémne prísnymi limitmi vytlačila hodnotu znamenajúcu pre kladivárky budapeštiansku istotu na úroveň 73,60 m. Za 73 m hodila Martina Hrašnová naposledy v júni 2018 v Banskej Bystrici (73,25). Na MS kladivo z jej rúk letelo za virtuálnu čiaru limitu iba raz – v pamätnej 5. sérii berlínskeho finále 2009 znamenajúcej bronz (74,79). „Chcem sa pokúsiť kvalifikovať na MS. Limit je veľmi vysoko, väčšiu pravdepodobnosť uspieť vidím v renkingu,“ poznamenala atlétka, ktorej sa zo šiestich účastí na MS najviac vydarili práve tie geograficky najbližšie – v nemeckej metropole. Do finále to dotiahla na podujatí tohto rangu už len o 10 rokov neskôr v Dauhe, kde skončila deviata, najlepšie zo slovenskej výpravy.
Tridsaťdeväťročná stálica slovenskej atletiky oslávi v marci tohto roku okrúhle životné jubileum. Želania sa točia celkom prirodzene najmä okolo zdravia. Nechýbajú však ani športové ciele a to je povzbudzujúce. „Najviac si prajem byť zdravá a vedieť si urobiť čas na pekné chvíle s blízkymi. Z kategórie športových želaní by som si okrem tohtoročných MS priala aj účasť na OH 2024.“
Vo svojej tréningovej skupine však nebude na jar jediná jubilantka. Zhruba o mesiac neskôr oslávi narodeniny presne o desať rokov mladšia Veronika Kaňuchová, ktorej svojím výpadkom otvorila vlani cestu k jej prvému titulu majsterky Slovenska. „S Veronikou som od jej úplných začiatkov. Máme veľmi dobrý vzťah, vzájomne si pomáhame. Tento rok ju zamestnali v Dukle, čo vnímam ako veľké plus a verím, že to povedie k jej zlepšeniu. Veľmi jej fandím. Plánujeme spoločnú oslavu našich jubileií. V súčte to bude 70 rokov, tak ich snáď oslávime hodmi nad 70 m. Dúfam, že ešte zvedieme niekoľko pekných súbojov a že na MS pôjdeme vo dvojici,“ zaželala si Martina Hrašnová.
Ako vidno, päťnásobná olympionička napriek zdravotným úskaliam nemyslí na športový dôchodok. Naopak, naučili ju vybudovať si k atletike oveľa pevnejšie puto. „Hádzaniu kladivom sa venujem už 25 rokov, atletike ešte o niečo dlhšie. Je už mojou absolútnou súčasťou. Ťažko si viem predstaviť robiť niečo iné. Keď si nejaký čas nemôžem ísť zatrénovať, som z toho nesvoja. Mám rada svoj tréningový režim, systém stravovania, myslenia, sústredenia sa na konkrétny cieľ. Uvedomujem si, že to nebudem môcť robiť navždy, a o to viac som vďačná za každú chvíľu, ktorú ešte môžem zažívať ako aktívna športovkyňa.“
Martina Hrašnová na MS
Edmonton 2001 23. v kvalifikácii (61,26)
Ósaka 2007 12. v kvalifikácii (68,15, pôvodne 13.)
Berlín 2009 3. vo finále (74,79)
Moskva 2013 18. v kvalifikácii (68,00)
Peking 2015 16. v kvalifikácii (68,80)
Dauha 2019 9. vo finále (71,28)
(JM)
Text k foto: Martina Hrašnová prvý raz v kladivárskom sektore po tretej operácii kolena, na druhej snímke tľapnutie s Veronikou Kaňuchovou, na tretej počas silového tréningu. FOTO: SAZ (mh)
