Všetky štyri patria k vychádzajúcim hviezdičkám slovenskej atletiky. Vlani žali prvé väčšie úspechy na vrcholných podujatiach, v napredovaní pokračovali i v nedávnej halovej sezóne – zbierali tituly, zlepšovali si osobné rekordy, ba padali aj slovenské. Pozreli sme sa, ako sa v ére koronavírusu žije a trénuje diaľkarke Renáte Vodnyánszkej, šprintérke Viktórii Forster, stípliarke Lucii Šišolákovej a vytrvalkyni Elene Duškovej.
RENÁTA VODNYÁNSZKÁ: NAMIESTU TURECKA NA HRÁDZU K DUNAJU
Víťazka medzištátnych stretnutí žiactva Slovensko – Maďarsko – Česko – Slovinsko 2018 a 2019 v skoku do diaľky Renáta Vodnyánszká musela pre reštrikcie oželieť tréningový kemp v Turecku. Namiesto toho sa pripravovala len v okolí Dunajskej Stredy pod dohľadom mamy a trénerky v jednej osobe Renáty Medgyesovej.
„Nezostávalo mi iné ako prekopať celý tréningový plán, vrátili sme sa k všeobecnej príprave,“ objasňuje mama talentovanej atlétky. „Našťastie, dokázali sme všetko odtrénovať aj v zložitých podmienkach. Využívali sme rôzne terény, pripravovali sme sa aj pri Dunaji na hrádzi neďaleko Vodného diela Gabčíkovo. Okrem toho sme si doma zriadili menšiu posilňovňu.“
Šestnásťročná Renáta Vodnyánszká, ktorá v hale 2020 vyhrala diaľku na M-SR v kategóriách dorasteniek i junioriek a medzi ženami ju zdolala len Lucia Vadlejch, sa už nevie dočkať súťaží, na stretnutie s kamarátmi z atletiky i so spolužiakmi. Na netradičné formy vyučovania sa však nesťažovala.
„Tento systém vyučovania jej vyhovoval, keďže sa mohla učiť vtedy, keď jej to vyhovovalo. Vyučovanie sa jej nekrížilo s tréningami a mohli sme sa pripravovať aj dvojfázovo,“ konštatuje trénerka Renáta Medgyesová, siedma v diaľke na ME 2010 v Barcelone.
VIKTÓRIA FORSTER: TEŠÍ SA, KEĎ ZNOVA ZAKĽAKNE DO BLOKOV
Dvojnásobná finalistka minuloročného Európskeho olympijského festivalu mládeže (EYOF) v Baku po vypuknutí pandémie nemusela spočiatku improvizovať, keďže po drobnom zranení v halovej sezóne jej trénerka Katarína Adlerová naordinovala krátku pauzu. Keď však opäť vhupla do tréningového kolotoča, ten sa krútil už inak ako dovtedy: na štadión či posilňovňu mohla Viki dočasne zabudnúť.
„Behala som v našej záhrade, na lúke, v lese, na poľnej ceste pri jazere doma v Leopoldove,“ opisuje 18-ročná Viktória Forster prípravu v čase najväčších reštrikcií. „Neskôr ma rodičia vozili za trénerkou do Nitry na špeciálne cvičenia. Posilňovala som doma, keďže zo školy som si mohla požičať činku.“
Štvrtá (200 m) a šiesta (100 m) šprintérka z EYOF 2019 v Baku prišla v dôsledku koronavírusu o šancu kvalifikovať sa na juniorské MS v Nairobi, ktoré Svetová atletika zrušila. „Prišla som o časť motivácie,“ priznáva breznianska rodáčka a s nádejou dodáva: „Stále mi však ostáva šanca pripraviť sa ešte lepšie na ďalšiu sezónu. Už sa veľmi teším, ako zakľaknem znova do blokov, zaznie štartový výstrel a budem bežať, čo mi budú sily stačiť.“
Viktórii, ktorá si pred dvoma rokmi v Buenos Aires vychutnala atmosféru OH mládeže, nechýbajú len súťaže, ale aj spolužiaci zo Strednej športovej školy v Nitre.
„U nás v triede je vždy zábava, no doma mi nič také nehrozilo. Aj preto sa už na spolužiakov veľmi teším,“ vraví nádejná šprintérka, slovenská juniorská halová rekordérka na 200 m. „Nové on-line formy vyučovania majú výhody i nevýhody, ale ak by som si mala vybrať, tak radšej klasiku so spolužiakmi v triede.“
LUCIA ŠIŠOLÁKOVÁ: ÚTOČISKO NAŠLA V PRÍRODE
Reštrikčné opatrenia súvisiace s koronavírusovou pandémiou ovplyvnili aj prípravu slovenskej rekordérky v behu na 2000 m prekážok (6:54,03) a siedmej v tejto disciplíne na EYOF 2019 v Baku Lucie Šišolákovej. Nie však radikálne.
„Štadión, našťastie, som v tomto období na prípravu nevyhnutne nepotrebovala, keďže som behala prevažne dlhšie tempové úseky a fartleky, ktoré sa dajú absolvovať aj v prírode. Trénovala som najmä doma na lesných cestách. Veľká improvizácia v mojom prípade nebola nutná,“ vraví 17-ročná rodáčka z Galanty, ktorú pripravuje kouč Ivan Peťovský.
Šikovná študentka Strednej športovej školy v Trenčíne tvrdí, že napriek zrušeniu mnohých podujatí motiváciu nestratila, ba dokonca ju má ešte väčšiu: „Teším sa na najbližšie preteky, na chvíľu, keď opäť zažijem súťažnú atmosféru, bez ktorej si už neviem túto časť atletického roka ani predstaviť.“
Virtuálne vyučovanie si aj Lucia pochvaľuje. „Klasická škola mi nechýba, tento spôsob výučby mi vyhovuje viac, lebo si viem lepšie rozvrhnúť čas a stihnúť viac vecí,“ konštatuje Lucia Šišoláková. Z tradičnej školy jej však predsa len niečo chýba – spolužiaci. „Verím, že sa už čoskoro uvidíme,“ nádeja sa talentovaná stípliarka, ktorá si v hale zlepšila absolútny osobný rekord na 1500 m na 4:35,22 min.
ELENA DUŠKOVÁ: ODSTRAŇOVALA NEDOSTATKY, PRACOVALA NA RÝCHLOSTI
Talentovaná bežkyňa Elena Dušková sa k reštrikčným opatreniam postavila pragmaticky. „Aj v týchto časoch sa riadim mottom, že vždy je čo zlepšovať. Teraz sa snažím využiť čas na odstránenie nedostatkov, zlepšenie techniky behu a na tréning rýchlosti, ktorá je moja slabšia stránka,“ hovorí bratislavská gymnazistka.
V uplynulých týždňoch jej najviac chýbala možnosť behať na štadióne v tretrách a takisto tréner Marcel Lopuchovský, ktorý bol do začiatku apríla na sústredení v Juhoafrickej republike so svojou ďalšou zverenkou Ivetou Putalovou. „Úseky som behala kde-kade: na rôznych cestách na hrádzi, klusala som v lese, na lúkach, v uliciach mesta. Vytrvalosť sa dá odbehať takmer kdekoľvek. Problém bol len s tréningom rýchlosti,“ pripomína 10. najlepšia tisícpäťstovkárka z lanských juniorských ME v Borase. Posilňovaniu, keďže má k dispozícii solídne vybavenie, sa Elena venovala doma v Bratislave-Vajnoroch.
Onedlho 19-ročná Dušková už v halovej sezóne splnila na 1500 m limit na juniorské MS 2020 v Nairobi, no na šampionát nepôjde – zrušili ho.
„S motiváciou trénovať som spočiatku veľký problém nemala, keďže som zvyknutá behať aj sama, ale postupným rušením súťaží sa moja chuť trénovať zmenšovala,“ priznáva úprimne nádejná bežkyňa, vlaňajšia školská majsterka sveta (ISF) na 1500 m.
Maturantke Elene Duškovej systém on-line vyučovacích hodín maximálne vyhovoval. „Bolo to super, ušetrila som kopec času, ktorý by som inak strávila cestovaním. Mohla som sa lepšie vyspať, nemali sme ani zbytočné hodiny, na ktorých sa nič nerobí,“ vraví.
Aj jej chýbajú sociálny kontakt – výlety s kamarátmi, mestský život, ľudia. „Dúfam, že sa čoskoro so všetkými stretnem a všetko sa vráti do normálu,“ nádeja sa Elena.
Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI
Texty k foto:
Na snímkach postupne Renáta Vodnyánszká, Viktória Forster (s trénerkou Katarínou Adlerovou), Lucia Šišoláková a Elena Dušková.
FOTO ARCHÍV SAZ
