„Cesta na Olymp“ alebo 80 minút plných emócií, ktoré ponúkol za uplynulé štvrťstoročie slovenský šport pod piatimi kruhmi. Slovenský olympijský výbor (SOV) zavŕšil oslavy 25. výročia svojho vzniku v sobotu v Slovenskom národnom divadle v Bratislave slávnostným gala predstavením so spomenutým názvom. Udialo sa tak bez dvoch dní štvrťstoročie po tom, ako ho 24. septembra 1993 na 101. zasadnutí v Monte Carle Medzinárodný olympijský výbor (MOV) uznal za plnoprávneho člena. Slávnosť, kde sa šport citlivo miešal s umením, moderovali členka MOV, skvelá strelkyňa Danka Barteková a Marcel Merčiak.
Na galavečere za účasti vyše 600 hostí vrátane prezidenta Európskych olympijských výborov (EOV) Janeza Kocijančiča nechýbalo 28 olympijských medailistov zo Slovenska a v hľadisku boli i ďalší športovci, ktorí okúsili atmosféru hier pod piatimi kruhmi. Atletiku zastupovali napríklad „zlatí“ Jozef Pribilinec (Soul 1988) a Matej Tóth (Rio 2016), chodecký exmajster Európy a štvornásobný olympionik Pavol Blažek, prezident Slovenského atletického zväzu (SAZ) Peter Korčok a jeho predchodkyňa na šéfovskom atletickom i viceprezidentskom poste v rámci SOV Mária Mračnová.
„História olympizmu sa u nás nezačala len pred 25 rokmi, ale už v ére Rakúska-Uhorska. Napriek tomu je štvrťstoročie samostatnej existencie nášho športu i olympijského hnutia dôvod zastaviť sa na chvíľku a obzrieť sa za tým, čo sa nám za uplynulých 25 rokov podarilo,“ skonštatoval prezident SOV Anton Siekel. „Pri zrode SOV stáli pred štvrťstoročím ľudia, ktorí športu venovali celý život a výrazne prispeli k tomu, že SOV sa hladko etabloval na medzinárodnej scéne a je z neho rešpektovaná športová organizácia doma i v zahraničí.“
SOV uzrel svetlo sveta deväť mesiacov pred oficiálnym vstupom do olympijskej rodiny – už 19. decembra 1992 na ustanovujúcom zasadnutí v Dome športu v Bratislave. V deň vzniku mal 49 členov, jeho prvým predsedom sa stal vtedy 71-ročný člen MOV, profesor Vladimír Černušák. Pri založení SOV zohrali dôležitú úlohu aj športoví činovníci z atletického prostredia a zohrávajú v ňom dôležitú úlohu doteraz.
Prvým podpredsedom SOV – zodpovedným za športy – sa na ustanovujúcom zasadnutí stal vtedajší šéf Slovenského atletického zväzu Anton Ihring, za podpredsedníčku pre olympijské aktivity zvolili Máriu Mračnovú, niekdajšiu skvelú výškarku a neskôr od roku 1998 do roku 2012 Ihringovu nástupkyňu na poste šéfky SAZ. Práve ona viedla do zrodu SOV jeho predchodkyňu – Olympijskú spoločnosť Slovenska, ktorá vznikla už 6. apríla 1990.
Anton Ihring bol podpredseda SOV dve funkčné obdobia, takmer deväť rokov do 31. marca 2001. Od 19. augusta 1999 do 19. novembra 1999 bol dokonca po odstúpení profesora Černušáka poverený vedením SOV.
„Anton Ihring z pozície šéfa Konfederácie športových zväzov patril medzi iniciátorov vzniku SOV, v počiatočných rokoch zohral dôležitú úlohu,“ spomína na svojho – žiaľ, už zosnulého podpredsedu – František Chmelár, ktorý SOV šéfoval vyše 17 rokov od 20. novembra 1999 do 26. novembra 2016. „Bol jeden z mála vtedajších funkcionárov, ktorý mal blízko k problematike vrcholového športu a rozumel príprave špičkových športovcov do najmenších detailov. Takých ľudí bolo v tom období málo. Myslím si, že veľmi pozitívne ovplyvnil slovenský šport v jeho prvopočiatkoch po vzniku samostatného Slovenska. Aj vďaka nemu sa rýchlo etablova na medzinárodnej scéne a prezentoval sa solídnymi výsledkami.“
Mária Mračnová vydržala na poste podpredsedníčky SOV pre olympijské aktivity a neskôr rozvoj olympizmu štyri funkčné obdobia až do konca roku 2008, v piatom bola ešte členkou výkonného výboru.
František Chmelár: „S ľuďmi z atletiky – aj s Fajou Mračnovou – sa mi vždy robilo veľmi dobre. Mimoriadne si vážim jej prínos pre slovenský olympizmus. Pracovala vždy so zanietením a radosťou, neoceniteľný je najmä jej vklad ako šéfky Olympijskej spoločnosti Slovenska, ktorá pripravila pôdu pre vznik SOV. Za to jej patrí veľká vďaka.“
Ani po skončení misie Márie Mračnovej v roku 2012, ktorú zvolili za čestnú členku SOV, neostal SAZ bez zastúpenia v exekutíve SOV. Nového šéfa našej atletiky Petra Korčoka do nej zvolili 24. novembra 2012 a o štyri roky neskôr, 26. novembra 2016, získal vo voľbách členov VV SOV už v 1. kole najvyšší počet hlasov (77), čo neskôr už nik neprekonal, a stal sa dokonca viceprezidentom SOV. Bývalý úspešný chodec-olympionik zodpovedá za športy a komunikáciu so športovými zväzmi.
„Keď naše olympijské hnutie stavilo na Petra Korčoka, urobilo veľmi dobre. Peter je rozmýšľajúci, hĺbavý typ človeka, skromný a ochotný vždy spolupracovať,“ charakterizoval František Chmelár svojho ďalšieho blízkeho spolupracovníka z radov atlétov v SOV. „K športu pristupuje intelektuálne, čo si ja osobne si veľmi cením. Ľudí s takýmto prístupom k športu je podľa mňa málo. V slovenskom športe sa, žiaľ, dosť podceňuje vzdelanie a racionalita. Mnohé veci sa riešia priveľmi emocionálne. Peter je však racionálny typ človeka, a práve takých náš šport potrebuje.“
Všetci traja atletickí zástupcovia v exekutíve SOV viedli aj slovenské olympijské výpravy. Anton Ihring bol šéfom na ZOH 1994, kde sa Slovensko prvý raz v histórii predstavilo pod piatimi kruhmi ako samostatná krajina. Výpravu SR viedol aj na ZOH 1998 v japonskom Nagane. Mária Mračnová zasa šéfovala historicky prvej slovenskej výprave na letnej olympiáde v Atlante 1996, kde naša krajina získala prvé medaily v ére samostatnosti – vodný slalomár Michal Martikán zlato, kanoista Slavomír Kňazovický striebro a strelec Jozef Gönci bronz. Peter Korčok bol lídrom výpravy na OH 2016 v Riu de Janeiro, kde slovenská atletika získala svoje prvé zlato pod piatimi kruhmi v ére samostatnosti zásluhou chodca na 50 km Mateja Tótha, ktorý v SOV pôsobí ako predseda komisie športovcov a je člen VV SOV ex officio.
Slovenskí športovci získali za štvrťstoročie existencie SOV od roku 1993 do roku 2018 na OH a ZOH dovedna 36 medailí (12 – 16 – 8), pričom na tucte zlatých má, ako sme už spomenuli, zásluhou víťaznej päťdesiatky Mateja Tótha v Riu 2016 podiel aj kráľovná športov.
„SOV nespadol z neba, nezačínal od nuly, lebo slovenská olympijská história je viac ako storočná,“ zdôraznil František Chmelár, najdlhšie úradujúci šéf SOV. „Musíme si vážiť, ako rýchlo sme si našli miesto v olympijskej rodine, a čo všetko sme dokázali za 25 rokov. Oslavujeme nielen štvrťstoročnicu existencie SOV, ale štvrťstoročie samostatného fungovania nášho športu. Tridsaťšesť olympijských medailí je – vzhľadom na to, že podmienky, v ktorých sa zrodili, neboli často vôbec ideálne – veľký úspech. Osobne si však veľmi vysoko cením, že na 99 percent sa všetci naši medailisti stali vzormi a inšpirovali mládež, aby športovala.“
Režisérom programu „Cesta na Olymp“ na galavečere SOV bol Nikita Slovák. Prostredníctvom videí, dokrútok i vďaka priamym aktérom slávnosti oživil emotívne okamihy slovenského športu pod piatimi kruhmi v uplynulom štvrťstoročí. V programe zarezonovalo i nedávne jubileum (90 rokov) nášho najstaršieho olympijského víťaza boxera Janka Zacharu a pripomenutím si spoločnej športovej histórie Slovákov a Čechov aj blížiace sa 100. výročie vzniku Československa.
„Cesta na Olymp je pocta slovenskému športu, som šťastný, že som sa mohol podieľať na príprave tohto programu. Práca na ňom ma nadchla, stretol som sa pri nej so skvelými športovcami, svetovo známymi. Nie s pseudocelebritami, ktoré už v Hainburgu nik nepozná,“ podotkol Nikita Slovák a skromne dodal:. „Režírovať takúto slávnosť nie je každodenná vec, cítil som obrovskú zodpovednosť. Tešil i bál som sa zároveň, ako to dopadne. Ja nie som žiadny majster sveta…“
GABRIEL BOGDÁNYI
SLOVENSKO NA OH (1993 – 2018)
ATLANTA 1996: 1 – 1 – 1
SYDNEY 2000: 1 – 3 – 1
ATÉNY 2004: 2 – 2 – 2
PEKING 2008: 3 – 3 – 0
LONDÝN 2012: 0 – 1 – 3
RIO DE JANEIRO 2016: 2 – 2 – 0
SPOLU: 9 – 12 – 7
SLOVENSKO NA ZOH (1993 – 2018)
LILLEHAMMER 1994: bez medaily
NAGANO 1998: bez medaily
SALT LAKE CITY 2002: bez medaily
TURÍN 2006: 0 – 1 – 0
VANCOUVER 2010: 1 – 1 – 1
SOČI 2014: 1 – 0 – 0
PJONGČANG 2018: 1 – 2 – 0
SPOLU: 3 – 4 – 1
Texty k foto:
Matej Tóth a súčasný prezident SAZ Peter Korčok sú aktuálne členmi exekutívy SOV, bývalá šéfka našej atletiky Mária Mračnová bola dlhé roky aj viceprezidentkou SOV.
FOTO JÁN LUKY
Prezident Anton Siekel vedie SOV od novembra 2016.
FOTO JÁN LUKY
Viceprezidentom SOV bol aj ďalší atletický šéf Anton Ihring.
FOTO SITA/MARIÁN PEIGER
Čestná členka SOV a čestná prezidentka SAZ Mária Mračnová bola v 90. rokoch hlavný motor slovenského olympizmu.
FOTO JÁN LUKY
Novú generáciu atletických funkcionárov v SOV reprezentuje prezident SAZ Peter Korčok, ktorý pózuje s medailami k ME 2017 v krose v Šamoríne.
FOTO SITA/DIANA ČERNÁKOVÁ
