Príprava popredných slovenských športovcov na olympijské hry či iné vrcholné medzinárodné podujatia je počas lockdownu výrazne obmedzená. V porovnaní so súpermi z iných krajín sa dostávajú do miernej nevýhody. Vo väčšine krajín sa obmedzenia športovať nevzťahujú na reprezentantov a na kandidátov štartu na olympijských hrách. Na Slovensku platia pravidlá, ktoré zvýhodňujú zástupcov kolektívnych športov na úkor individuálnych.
Jedným z riešení je utvorenie špeciálneho štatútu pre reprezentantov, ktorí by mali rovnaké výnimky ako profesionálni športovci. Predstaviteľom slovenských športových zväzov robia vrásky na čele viaceré nezodpovedané otázky. Odpovede zo strany kompetentných predstaviteľov štátu napriek listom a žiadostiam na riešenie situácie elitných športovcov počas lockdownu neprichádzajú. Štátny tajomník MŠVVŠ SR pre šport Ivan Husár medzičasom už viackrát zopakoval, že v prijatých opatreniach na zabránenie šírenia koronavírusu nie je možné hľadať logiku. Dôležité je podľa neho predovšetkým zabrániť zvýšenej mobilite.
Pre profesionálnych športovcov platia viaceré výnimky, keďže šport je ich zamestnaním. Nevzťahujú sa však na reprezentantov, ktorí majú amatérsky štatút či sú študenti. Situáciu sťažuje, že výnimky nemajú ani tréneri i sparingpartneri, ktorí sú v niektorých športoch pri tréningoch veľmi dôležití. V povolených súťažiach v kolektívnych športoch však môžu nastupovať aj hráči bez profesionálnych zmlúv, ktorí sú od reprezentácie na míle vzdialení. Pre športovcov bez profesionálneho štatútu dvoj až štvortýždňový výpadok z tréningu môže znamenať aj zmarenie šance na účasť na olympijských hrách v Tokiu. Situáciu síce čiastočne rieši pobyt v karanténnom centre v Šamoríne a tréningy v prírode, to však pre zástupcov niektorých odvetví, na ktorých špecializované tréningy tam nie sú adekvátne podmienky, nenahrádza plnohodnotnú prípravu.
Mnohí športovci sa v týchto dňoch navyše vracajú na Slovensko zo sústredení v zahraničí, na ktorých sa pripravovali vo svojej „bubline“ a dodržiavali všetky opatrenia. Po návrate by podľa súčasných nariadení mali prerušiť prípravu a utiahnuť sa do izolácie, kým nebudú mať k dispozícii výsledky požadovaných testov na prítomnosť koronavírusu SARS-CoV-2. Môžu sa dať síce otestovať aj v mieste sústredenia, ale nie všade je to možné a nedá sa to načasovať tak, aby sa testy konali maximálne 72 hodín pred prekročením hraníc.
„Ak chceme, aby naši športovci dosiahli dobré výsledky na olympijských hrách a na iných podujatiach, nemôžeme narúšať v tejto kľúčovej fáze roka ich prípravu. Mali by preto mať špeciálny režim. Určilo by sa, kedy a koľkokrát by sa mali ísť testovať a kde sa môžu pripravovať. Nemôže sa stať, že po mesačnom sústredení športoví reprezentanti Slovenska prídu domov a potom zostanú uväznení desať dní vo vlastnom byte bez možnosti prípravy. Sústredenie by potom bolo zbytočné a športovec by vlastne začínal od začiatku. Uvedomujeme si, aká je dnes pandemická situácia. Elitní športovci sú však zodpovední. Ak by mali stanovené presné kritériá, pri dodržaní ktorých by mohli ďalej trénovať, určite by ich dodržiavali. Nik nechce stratiť kontakt so svetom a chce mať rovnaké podmienky na prípravu, aké má konkurencia,“ hovorí viceprezident Slovenského olympijského a športového výboru a prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok.
So svojimi kolegami z atletiky i z iných športov presadzuje v dnešnej dobe zavedenie štatútu olympionika, resp. reprezentanta. Športovým výkonom predchádza dlhodobá príprava. Každé prerušenie tohto procesu znamená ďalší čas potrebný na návrat k predošlej výkonnosti. „Najskôr sme navrhovali štatút olympionika pre kandidátov štartu na olympijských hrách v Tokiu. Vychádzalo by sa zo širšieho zoznamu adeptov, ktorý je už k dispozícii. Nie všetky športy sú však olympijské. Navrhovali sme preto rozšíriť množinu športovcov aj na reprezentantov z neolympijských športov. Nie je to veľká množina, nehovoríme o tisíckach ľudí, ale o desiatkach. Nestačí mať len bublinu v Šamoríne. Mnohí športovci sa pripravujú v špecifických podmienkach, ktoré im tam nemôžu poskytnúť. Výnimky, vrátane tej s prekročením hraníc, by sa týkali iba jednotlivcov z radov reprezentantov, nie veľkých skupín,“ tvrdí Peter Korčok.
Utvorenie štatútu olympionika odporučila ministerstvu školstva SR prijať aj komisia SOŠV pre rozvoj športu, ktorej predsedá práve Peter Korčok. S návrhom oslovili aj úrad hlavného hygienika, ministerstvo školstva, úrad splnomocnenca vlády pre mládež a šport, ale žiadnej odpovede sa nedočkali. Rovnako ich nedostal ani Slovenský atletický zväz, pre ktorý je to v súčasnosti prioritná otázka. V týchto dňoch sa veľa atlétov vracia zo sústredení v teple a po návrate by museli prípravu opäť prerušovať. Pritom v januári v zahraničí absolvujú ďalšiu fázu prípravy.
„Aj dnes môže výnimku na prekročenie hraníc udeliť ministerstvo školstva, ale to pristupuje ku každému prípadu individuálne. Zavedením štatútu reprezentanta by sa tento stav zmenil. Výnimky na trénovanie či na prekročenie hraníc za presne stanovených podmienok by automaticky dostal športovec, ktorého by do zoznamu reprezentantov schválila odborná komisia,“ navrhuje šéftréner Slovenského atletického zväzu Martin Pupiš.
Kandidát olympijského štartu by mal mať aj v čase protipandemických opatrení možnosť využívať všetky športoviská nevyhnutne potrebné na svoju športovú prípravu na OH v Tokiu (telocvičňa, hala, štadión, tréningové plochy, bazén…), možnosť absolvovať tréningové pobyty doma i v zahraničí a možnosť absolvovať všetky činnosti súvisiace s prípravou na Tokio 2020. Rovnako, ako je to v kolektívnych športoch, by športovec musel absolvovať pravidelne test na COVID-19 a po návrate zo zahraničia ísť do karantény, počas ktorej by však mohol individuálne trénovať na športoviskách za vopred stanovených podmienok.
(SOŠV/PP)
FOTO JÁN LUKY
