Mimoriadne hektické obdobie majú za sebou organizátori bežeckých podujatí. Tie najväčšie na Slovensku sú každoročne maratóny v Bratislave a Košiciach. Vývoj pandémie koronavírusu a súvisiace opatrenia im v roku 2020 narobili poriadne starosti.
ČSOB Bratislava Marathon 2020 najskôr z apríla preložili na september, ale napokon sa 15. ročník podujatia nemohol uskutočniť ani vtedy. “To, čo sme zažili v tomto roku, nám otočilo skoro všetko hore nohami – nielen našu vlajkovú loď ČSOB Bratislava Marathon, ale aj ostatné akcie. Od marca sme museli improvizovať naozaj vo všetkom, čo sme organizovali, alebo plánovali zorganizovať. Bolo to veľmi náročné a najmä z psychickej stránky nesmierne vyčerpávajúce,” obzrel sa za uplynutým obdobím riaditeľ bratislavského podujatia Jozef Pukalovič.
Jeho kolega Branislav Koniar z košického MMM, ktorého 97. ročník sa v roku 2020 uskutočnil len vo výrazne oklieštenej podobe, použil pri pohľade späť – už s odstupom času – aj nasledovné prirovnanie: “Vnímam to ako veľmi divokú jazdu v rozbúrenej rieke, kde sme nevedeli dosť dobre odhadnúť, ktorá perej nás môže pochovať. Celý tím sa veľmi zomkol a loď sme napokon udržali na hladine, i keď viacerí, čo iba stáli na brehu, už prestávali veriť.”
NAJVÄČŠÍ NEPRIATEĽ – NEISTOTA
Meniace sa podmienky možnosti usporiadať maratóny komplikovali organizátorom situáciu. “Neistota, to je asi kľúčové slovo, ktoré nás celý rok sprevádzalo. Najskôr to prišlo v marci veľmi rýchlo a neočakávane, čo bola prvá veľká zmena. Postupne s vývojom situácie to bola najmä nutnosť prispôsobovať sa stále sa meniacim a veľakrát chaotickým a nedotiahnutým opatreniam, ktoré boli prijímané a rôznymi spôsobmi zverejňované a vysvetľované. Veľký problém je aj skutočnosť, že neustále – najmä koncom leta a začiatkom jesene – unikali na verejnosť rôzne čiastkové informácie, polorealita a bolo zložité nájsť riešenia, ako vôbec akcie organizovať, ak sme chceli rešpektovať pravidlá a robiť ich takisto aj v súlade s okolnosťami a rizikami, ktoré organizácia športových podujatí so sebou prináša,” povedal Pukalovič.
Podľa Koniara bolo najnáročnejšie sa vyrovnať s tým, že nikto nevedel, čo sa v najbližšej chvíli z pohľadu opatrení a reštrikcií obrazne odohrá. “Vidíme to napokon doteraz, keď jedno rozhodnutie strieda druhé, mnohé do seba nezapadajú. Na otázky sme nedostávali odpovede, mnohé rozhodnutia sme museli prijímať za pochodu využívajúc skôr intuíciu než tvrdé dáta.”
ORGANIZÁTOROV ZAMESTNÁVA ADMINISTRATÍVA, JE TO AKO PREKÁŽKOVÁ DRÁHA
Kým ČSOB BAM už takmer uzavrel tohtoročnú kapitolu, košický MMM ešte nie. “My už pomaličky finišujeme. Hneď po skončení podujatia, ktoré sa nakoniec uskutočnilo s výnimkou majstrovstiev Slovenska v polmaratóne (6. septembra) len vo virtuálnej forme, sme naplno rozbehli rokovania s partnermi podujatia a riešili sme aj otázku refundácií, presunov štartovného a zasielania štartových balíčkov pre zhruba 10-tisíc prihlásených bežcov. Po dvoch mesiacoch dennodennej roboty sa blížime ku koncu. Zostáva nám doriešiť refundáciu pre približne 20 percent účastníkov, ktorí o ňu požiadali,” prezradil šéf bratislavského maratónu.
Administratíva zamestnáva aj ľudí z košického organizačného tímu. “My sme MMM 2020 ešte neuzavreli. V týchto dňoch riešime preregistráciu na rok 2021 na základe vyplnených formulárov od našich tohoročných účastníkov, odosielame tisíce balíčkov s vybavením a poďakovaním za spolupatričnosť, no a topíme sa v administratívnej práci spojenej s vydokladovaním a vyúčtovaním tohto zvláštneho ročníka. Práca organizátora športového podujatia sa veľmi rýchlo a zásadne mení na boj s papiermi, výkazmi a tvorivosťou úradníkov, ktorí sú schopní pred nás postaviť veľmi robustnú prekážkovú dráhu,” vymenoval Koniar zoznam povinností týchto dní.
STOTISÍCOVÉ STRATY
Preloženie z aprílového, a potom aj zrušenie septembrového termínu ČSOB BAM, vygenerovalo nemalú finančnú stratu, ktoré prekročila stotisícovú hranicu. “Je približne na úrovni 120 000 eur, ale presné číslo budeme vedieť, až keď sa dorieši posledná refundácia, čiže zrejme až v decembri. Nižšia suma to však určite nebude,” tvrdí Pukalovič.
Košičania ešte nepoznajú presné čísla. “Stačí, ak si predstavíte, že v roku 2019 sme pripravili podujatie pre 14 000 účastníkov, teraz v pandemickom roku sme ešte tri týždne pred štartom rátali a chystali všetky riešenia pre 8000 športovcov a napokon ich na štarte bolo len necelých 200. Všetka práca, logistika, marketing a materiál boli zaistené výkonmi desiatok ľudí, všetko bolo riadne objednané a uhradené. Snažili sme sa zatiahnuť výdavkovú ručnú brzdu, ale takéto veľké podujatia sú ako námorné lode s veľkou zotrvačnosťou pohybu. Niečo sme zachránili, niečo musíme odpísať,” pridal Koniar.
VEĽKORYSOSŤ SPOJENÁ S EKONOMICKÝM BREMENOM
Refundovanie štartovného či jeho presun pri zrušení podujatia nie je všade vo svete samozrejmosť. Slovenskí organizátori si však zvolili tento ústretoví variant, hoci to pre nich predstavuje finančnú záťaž. Problémy z roku 2020 budú mať ekonomický dopad aj na ďalšie ročníky tradičných podujatí.
“Urobíme však maximum, aby to účastníci, partneri a ani ktokoľvek v ničom kľúčovom, čo sa týka akcie, nepocítil. Snažili sme sa byť k účastníkom maximálne féroví a dovolím si tvrdiť, že aj veľkorysí. To však nesie so sebou, prirodzene, aj ekonomické bremeno, ktoré sme si naložili. Najmä rok 2021 bude určite náročný, ale verím, že vzájomnou podporou v trojuholníku partneri – účastníci – organizátori to zvládneme. Veľa ľudí si neuvedomuje, že keď požiadalo o refundáciu štartovného – a my sme ho vracali v plnej výške – nám už čiastkové náklady na účastníka vznikli. Dá sa povedať, že každú refundáciu sme dotovali. Asi 40 percent účastníkov si presunulo štartovné do ďalších rokov, čo zase vytvára svojím spôsobom výpadok v príjmovej časti v ročníku, keď si bežec svoje štartovné uplatní, pretože nám idú opakovane náklady s účasťou a zabezpečením pretekára, ale nepriraďujeme k tomu už príjem od pretekára, pretože ten už bol čiastočne použitý v zrušenom ročníku. Nie je to pre nás ideálny stav, ale na druhej strane sme si s našimi účastníkmi za 15 rokov vytvorili korektné a férové vzťahy, preto sme sa rozhodli toto riziko jednoznačne podstúpiť,” vysvetlil Pukalovič.
Ekonomický dopad pripúšťa aj šéf košického podujatia Branislav Koniar: “Určite áno. Na jednej strane sú aktuálne straty, na druhej je otázny vývoj v ekonomickej kondícii obyvateľstva, firiem a samospráv.”
NEOHROZIŤ KONTINUITU
Napriek náročnej situácii, do ktorej sa dostali dva najvýznamnejšie slovenské maratóny, sú ich predstavitelia odhodlaní pokračovať v príprave budúcoročných pretekov.
“Aj keď aktuálna situácia nám na pohode určite nepridáva, neodrádza nás. Už veľakrát sme spomínali, že takáto akcia sa pripravuje aj vyše šesť mesiacov, čiže my sa teraz skôr cítime ako kôň, ktorý čaká, kým ho vypustia, aby sa mohol doslova vybehať. V našom prípade – pustiť sa do zmysluplnej prípravy,” vraví šéf ČSOB Bratislava Marathon.
V úsilí nepoľavujú ani Košičania. “Ak by sme ostali stáť, veľmi ťažko sa niektoré procesy budú dobiehať. Je veľmi dôležité motivovať všetkých ľudí v našom okolí a nastaviť myslenie tak, že táto situácia sa raz skončí a my musíme byť ihneď pripravení. Iný prístup by mohol ohroziť dnes ťažko vybojovanú kontinuitu,” upozorňuje riaditeľ MMM.
KOŠIČANIA PLÁNUJÚ ZMENY, BRATISLAVČANIA HĽADAJÚ NOVÉ CESTY K ATRAKTÍVNOSTI
Plánovanie v súvislosti s budúcim ročníkom je v Bratislave i Košiciach v plnom prúde. “Ideme podrobiť analýze všetky kľúčové oblasti organizovania nášho maratónu. Určite chceme prísť s inovatívnymi pohľadmi a zmenami. Ak máme otvoriť registráciu tradične vo februári, veľa času nemáme,” prezradil Branislav Koniar, na ktorého nadviazal Jozef Pukalovič: “Citlivo vnímame zmeny, ktoré aj v našom segmente nastali a snažíme sa byť pripravení na moment, keď sa zase veci pohnú dobrým smerom. Skúšame niektoré naše ´šuflíkové´ projekty, na ktoré doteraz nebol čas. Hľadáme nové cesty, ako byť zaujímavý a atraktívny pre bežcov a partnerov, takže rozhodne sa nenudíme.”
NEGATÍVNA SKÚSENOSŤ MÔŽE BYŤ TIEŽ NA OSOH
Tohtoročné skúsenosti môžu organizátorom pomôcť v budúcnosti v prípade zopakovania tohtoročného scenára. “Ak by opäť nastal, tak určite áno, lebo toto bol rok bezprecedentných rozhodnutí vo vzťahu k niečomu, ako bola a je aktuálne pandémia. Na druhej strane, keď zatiaľ hodnotíme naše rozhodnutia, ktoré sme museli urobiť počas roka vzhľadom na neustále sa meniaci vývoj situácie, asi by sme nič neurobili inak,” uviedol šéf ČSOB Bratislava Marathon.
Aj Koniar si myslí, že teraz by už vedeli lepšie či ľahšie zvládnuť podobnú situáciu. “Pokiaľ sa z donútenia treba vyrovnať s úplne novou kritickou situáciou, musíte sa z toho poučiť a byť na podobné stavy lepšie pripravení. Ostáva veriť, že konečne vplávame do pokojnejších vôd a do našej práce sa vráti viac radosti, tvorivosti a rozvoja,” optimisticky skonštatoval.
ČSOB BAM 2021 MOŽNO NA JESEŇ
Pandémia koronavírusu drasticky zoškrtala tohtoročný maratónsky kalendár, čo bude mať podľa Jozefa Pukaloviča veľký vplyv aj na plán podujatí v roku 2021.
“Už teraz vidieť presuny termínov rôznych behov na jeseň. Aj my zvažujeme, že ČSOB BAM 2021 by sa uskutočnil v jesennom termíne. Je tu však veľa otáznikov ohľadne obáv ľudí z účasti na veľkých športových podujatiach, čo situácia urobí s bežeckou turistikou a pomerom účasti domácich a zahraničných bežcov. Dá sa očakávať, že sa zmení aj filozofia prihlasovania sa ľudí na podujatia, ktoré sa nebude diať v predstihu. Určite nám pribudnú na nejaký čas, a možno aj natrvalo, zvýšené náklady na hygienické opatrenia. Otázne je, ako budú štáty uvoľňovať limity počtu účastníkov, podmienky účasti a organizácie hromadných podujatí vo všeobecnosti, nehovoriac o ekonomických dopadoch COVID-19, ktoré môžu mať negatívny vplyv na kúpyschopnosť účastníkov, partnerské plnenia sponzorov a výšku podpory samospráv. Napriek všetkému som však presvedčený, že bežecké akcie sú nielen veľké športové, ale aj spoločenské lákadlá. Sú vrcholom ľadovca týždňov a mesiacov príprav bežcov, sú miestom na prezentáciu kultúry, miest, regiónov či štátov, nehovoriac o tom, že sú to miesta, kde sa stretávajú športovo založení a priateľsky naladení ľudia, celé bežecké skupiny, rodiny a komunity a toto genius loci nestratí na svojej atraktivite. Len možno si všetci budeme viac vážiť veci a možnosti, ktoré sme považovali do marca 2020 za samozrejmé.”
Branislav Koniar si netrúfa odhadnúť, aký dopad bude mať COVID-19 na podobu kalendára maratónov vo svete. “Dá sa však odhadnúť, že v tomto roku sa neuskutoční viac ako 80 percent plánovaných podujatí. Tie, ktoré sa napokon konali, sa zrealizovali podobne ako v Košiciach vo veľmi oklieštenej podobe. Je dôležité, aká energia a zázemie ostane v jednotlivých organizačných tímoch. Zásadný globálny prepad by nebol dobrý pre nikoho z nás,” konštatuje.
NUDA NEHROZÍ, ORGANIZÁTORI CHCÚ S BEŽECKOU KOMUNITOU PRACOVAŤ NIE VIRTUÁLNE
Ľudia z organizačných tímov v Bratislave i Košiciach aj v tomto čase chystajú projekty pre bežeckých fanúšikov na preklenutie zimného obdobia. “Sústredíme sa na prípravu jarných programov, napríklad cez formát zimných kempov MMM a viacerých obdobných aktivít. Nie sme veľkými fanúšikmi virtuálnych riešení. Veríme, že sa budeme môcť s členmi našich komunít čím skôr stretávať naživo,” poznamenal šéf košického MMM.
Spoločnosť Be Cool organizujúca bratislavský maratónsky víkend prichystala okrem tradičných súčastí zimných mesiacov aj novinky. “Pripravili sme päťdielnu ČSOB zimnú sériu, ktorá zatiaľ prekonáva naše očakávania. Na Mikuláša chystáme pre bežcov mikulášske prekvapenie. V decembri spustíme aj jeden nový netradičný bratislavský bežecký projekt a ešte máme v talóne jednu športovú výzvu na jarné mesiace. Naši bežci sa určite napriek okolnostiam s nami nebudú nudiť. Rozhodne nie sme vo vyčkávacej pozícii, ale chceme byť napriek nepriaznivým okolnostiam aktívni a aj atraktívni,” dodal riaditeľ ČSOB Bratislava Marathon.
ĽUBOŠ BOGDÁNYI
Texty k foto:
Šéfovia dvoch najväčších slovenských maratónov: vpravo Branislav Koniar (MMM) a Jozef Pukalovič (ČSOB Bratislava Marathon).
FOTO ARCHÍV (jp)
Organizačný tím ČSOB Bratislava Marathon, ktorý na výbornej úrovni pripravil polmaratónske M-SR 2020 – jediné podujatie, ktoré sa z bohatého programu bratislavského mestského maratónu bežalo naživo a nie iba virtuálne.
FOTO JÁN LUKY
Štart MMM 2020 v Košiciach: namiesto tisícov bežcov vybehli na trať ani nie dve stovky.
FOTO SITA/MAREK LUKÁČ
