Prvá dáma behov do vrchu medzi veteránkami Mária Marcibálová odišla do bežeckého neba  

Vo veku 86 rokov opustila 19. marca svet slovenská bežecká legenda Mária Marcibálová. Žena vždy plná optimizmu, dala ako profesorka telesnej výchovy na Gymnáziu v Čadci impulz mnohým atlétom. Bola aktívnou bežkyňou ešte aj v osemdesiatke.

S osemnásobnou veteránskou majsterkou sveta v behu do vrchu sa takto rozlúčil prezident Únie behu do vrchu Ján Bakyta:

„Správa o úmrtí Márie Marcibálovej hlboko zasiahla celú  bežeckú komunitu. Majka, ako sme ju familiárne oslovovali,  vyštudovala Fakultu telesnej výchovy Univerzity Komenského v Bratislave. Hoci pochádzala zo Záhoria, zo Skalice, dostala v roku 1955 ako novopečená učiteľka umiestnenku na Kysuce. Až do odchodu do dôchodku učila na čadčianskom gymnáziu telesnú výchovu, ruštinu a brannú výchovu. Šport bol neoddeliteľnou súčasťou jej života a života jej rodiny. Veď aj jej celoživotná opora, manžel Vojtech, je absolvent FTVŠ, atletický tréner a rozhodca.

Ako sa Majka pred rokmi vyjadrila: ´Som odchovanec Sokola. Skalica je blízko Moravy a tam mala táto organizácia pevné miesto. Zlanárili ma doň susedky, ešte keď som bola dieťa. Najskôr som inklinovala ku gymnastike, neskôr som sa venovala atletike. Odmalička som behala. Ako deti sme sa na ulici pretekali, kto skôr obehne našu bytovku.´

Súťaživosť ju sprevádzal celý dlhý aktívny život. Nevyhýbala sa žiadnym bežeckým pretekom – cezpoľným, vytrvalostným ani maratónom. Časom dospela k presvedčeniu, že najideálnejšou disciplínou pre ňu sú behy do vrchu. Učarovali jej preto, lebo sa vždy behalo v nádhernom prostredí a každá trať je iná. Navyše športovanie v prírode jej upravilo problémy s dýchaním a všetky ostatné zdravotné neduhy, tvrdila Majka v roku 2000 po zisku prvej striebornej medaily na MS veteránov v behu do vrchu na Vršatci, kde sa začala jej úspešná séria.

Kto zo súčasných bežcov – veteránov sa môže pochváliť, že na mnohých  majstrovstvách sveta získal 8 zlatých, 1 striebornú a 1 bronzovú medailu? Posledné zlato si vybojovala v roku 2014 na MS v rakúskom Telfese. A titulov by bolo pravdepodobne viac, keby pravidlá WMRA neobmedzili účasť na MS v behu do vrchu vekom 80 rokov.

Úspešná bola aj na ceste a atletickom ovále. Naposledy všetkých prekvapila v lete 2020, keď na majstrovstvách Slovenska veteránov na dráhe v behu na 800 m po prepočte dosiahnutého času s vekom dobehla na 4. mieste výkonom 2:40,96 min.

Keď píšem tieto riadky, nemôžem nepripomenúť jej radosť zo stretnutí s priateľmi na pretekoch, jej láskavú povahu a milotu, ktorá jej žiarila z očí. Skromnosť, šarm, úsmev, optimizmus a dobrá nálada sú prívlastky, ktoré ju zdobili. Svojím prístupom k príprave a  pretekom bola príklad pre nás všetkých, ktorí sme s ňou prežili nezabudnuteľné chvíle na zájazdoch na MS.

Práve na jedných z nich sa jej splnil aj jeden nešportový sen. Ako mi povedala v Chamonix, na vrchole Aiguille du Midi, celú mladosť túžila vidieť naživo a zblízka Mont Blanc a vtedy sa jej to podarilo. ´Ešte aj pánbožko nás má rád, keď nám zariadil takéto krásne počasie,´ nadchýnala sa vtedy.

Majka, ľudia odchádzajú, ale spomienky zostávajú. Som presvedčený, že všetci ľudia, bežeckí súperi aj iní, ktorí ťa v živote poznali, budú na teba dlho a s láskou spomínať. Na ceste do bežeckého neba ťa vyprevádzame dlhým standing ovation.”

Česť jej pamiatke!

Texty k foto:

Mária Marcibálová na MS 2007 v rakúskom Bludenzi, so zlatými medailami z Telfesu 2014 (s prezidentom ÚBV Jánom Bakytom) a Paluzza 2011.

FOTO ARCHÍV (jb)

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk