Aký bol rok 2018 pre slovenskú atletiku? – spýtali sme sa prezidenta Slovenského atletického zväzu Petra Korčoka.

„Bol to úspešný rok nielen z pohľadu výsledkov, ale aj z pohľadu popularizácie atletiky a pokračovania našich projektov, nárastu členskej základne i počtu klubov. Vnímali sme aj narastajúci záujem o tradičné, významné podujatia, ktoré spájajú súčasnú atletiku s históriou.“

Čo vás v uplynulých dvanástich mesiacoch potešilo najviac?

„Úspešný súťažný návrat Matej Tótha a výraznejšie presadenie sa mládežníkov v reprezentácii na vrcholných podujatiach. Počas celého roka sme sa tešili z výsledkov vynikajúceho Jána Volka, významný progres zaznamenala Mária Katerinka Czaková, dobrý začiatok sezóny mal Marcel Lomnický, strieborný na EP vo vrhoch, 8. miestom na ME prekvapil trojskokan Tomáša Veszelka. Z mládežníkov by som chcel vyzdvihnúť Gabiku Gajanovú, Emmu Zapletalovú, Andreja Paulínyho, Ľubomíra Kubiša aj Olivera Murcka. Azda najväčšie prekvapenie bola ženská štafeta na 4 x 400 metrov Zapletalová, Putalová, Ledecká, Bezeková, ktorá sa vďaka postupu do finále na ME dostala v koncoročnej celoslovenskej ankete Športovec roka 2018 na siedmu priečku v hodnotení kolektívov.“

V čom vidíte najväčšie rezervy vo fungovaní SAZ, kde vás najviac tlačí topánka?

„Podmienky pre našu prácu sa postupne zlepšujú, no stále pociťujeme dôsledky obdobia, keď štát neposkytoval športu dostatočnú podporu. Chýbajú nám športoví odborníci, ale najmä moderná športová infraštruktúra. V atletike sa nám, žiaľ, vytrácajú organizátori dráhových súťaží, často robíme namiesto výberu len nábor. Máme nedostatok atletických dráh. Od roku 1970, keď na bratislavských Pasienkoch uzrela svetlo prvá slovenská atletická dráha s umelým povrchom, sa za 48 rokov vybudovalo iba 10, z toho tri od roku 2014.“

Vláda 12. decembra schválila rekonštrukciu atletického štadióna v Banskej Bystrici. Žeby sa začalo blýskať na lepšie časy a prídu na rad aj ďalšie rekonštrukcie či nebodaj nové štadióny?

„Rozhodnutím vlády vyvrcholilo naše dlhoročné úsilie vybudovať Národný štadión aj pre atletiku s parametrami spĺňajúcimi kritériá IAAF pre organizovanie medzinárodných súťaží. Okrem komplexnej rekonštrukcie 8-dráhového 400 metrového oválu so 135 metrovou rovinkou a všetkých sektorov pre technické disciplíny pribudne aj tréningový 4-dráhový ovál s dĺžkou 400 metrov, špeciálna naklonená bežecká rovinka na rozvoj sily. Verím, že projekt na Štiavničkách neostane osamotený a postupne pribudnú ďalšie.“

Nepochybne máte prehľad, kde sa aké štadióny plánujú. Nahlas sa hovorí o úplne novom atletickom  štadióne so 400-metrovým oválom v Bratislave v areáli na Pasienkoch, za ktorého prípravou je viceprezident SAZ Ladislav Asványi. V akom horizonte by sa túžba mohla stať realitou?

„Pozitívne pre šport, nielen atletiku je, že si kľúčoví ľudia v obciach a mestách na celom Slovensku začínajú uvedomovať potrebu vytvorenia vhodných podmienok na športovanie detí a mládeže. V roku 2018 vedenie SAZ osobne diskutovalo s primátormi a starostami o podpore myšlienky investovať do atletickej infraštruktúry. Záujem je veľký, spomeniem aspoň niektoré mestá: Bratislava, Bardejov, Košice, Martin, Žilina, Nitra, Čadca, Svit, Piešťany, Zvolen, Krupina, Šahy, Žiar nad Hronom, Lučenec, Banská Štiavnica, Dolný Kubín, Malacky. Bratislava ako hlavné mesto je, samozrejme, naša priorita. V rámci možností však pomáhame každému, kto nás o to požiada. Hybnou silou projektu atletického štadióna na nových Pasienkoch je Ladislav Asványi, ktorý mu venuje nesmierne veľa času aj energie. Už je pripravená štúdia, absolvovalo sa množstvo stretnutí na úrovni mesta, majiteľov pozemkov a príslušných orgánov. Osobne som v prípade tohto projektu optimista. Hlavné mesto potrebuje dôstojný štadión pre atletiku, výrazne by pomohol jej rozvoju a napredovaniu. V Bratislave je o kráľovnú športov veľký záujem.“

Neuvažuje sa v dlhodobom horizonte o výstavbe ďalšej atletickej haly? Jedna by sa mala stavať pri Športovom gymnáziu v Košiciach, keďže Košický samosprávny kraj v júni 2016 schválili prijatie 30-miliónového úveru od Európskej investičnej banky (EIB). Uvažuje sa aj o ďalšej?

„To, že atletická hala po rokoch vyrastie aj v Košiciach, je skvelá správa. Ľuďom, ktorí sa o to zaslúžili, patrí veľká vďaka. Košice vždy boli a sú bašta našej atletiky. Verím, že so zlepšením podmienok – aj vďaka novej hale – budú znova kľúčovým atletickým centrom pre celé východné Slovensko. Ďalšie projekty výstavby hál sú len v štádiu úvah, konkrétny projekt v štádiu realizácie zatiaľ nie je.“

V akej finančnej kondícii je SAZ?

„V dobrej. Nárast financií je zrkadlom našich úspešných aktivít na rôznych frontoch. Nie je to tak, že peniažky nám len tak niekto dá a my preto nemusíme nič urobiť. Darí sa nám získavať aj zdroje mimo štátnej dotácie. Napríklad posledné tri roky sme grant z IAAF využili na podporu Atletickej ligy, v ďalšom roku nám podporia projekt Detská atletika, financie z Európskej atletiky na činnosť zväzu od budúceho roku prejde tiež na podporu projektov. Od partnerov sme získali financie na významné podujatia v našej organizačnej réžii či Detskú atletika. Pozitívom je, že vďaka nárastu aktívnej členskej základne do 23 rokov a zvýšeniu popularity atletiky na Slovensku vzrástol náš percentuálny podiel pri rozdeľovaní financií z celkového balíka príspevku určeného pre uznané športové zväzy. Na silu parametra vo vzorci, podľa ktorého ministerstvo školstva rozdeľuje príspevky pre zväzy, pozitívne vplývajú i naše mediálne aktivity a výsledky najúspešnejších atlétov.“

V roku 2018 získal SAZ na činnosť vyše 2,5 milióna eur. Máte už z MŠVVaŠ informáciu, koľko bude štátna dotácia pre SAZ v roku 2019?

„Príspevok pre Slovenský atletický zväz na rok 2019 sa zvýši o 519 026 eur, celkovo budeme mať 2 806 153 eur. K tejto sume ešte pribudnú financie pre členov Top tímu, dotácie na organizovanie významných podujatí a aj dotácia na mládežnícke podujatia popularizujúce šport. Výzvy však zatiaľ nie sú vypísané. Ide však už o posledné navýšenie financií do športu v štvorročnom období z prostriedkov zo špeciálneho odvodu z Tiposu. Vďaka zvýšeným financiám pre SAZ budeme môcť v roku 2019 rozdeliť väčší balík financií na podporu klubov, na mládež, trénerov i na organizovanie podujatí.“

SAZ takisto ako všetky naše športové zväzy žije kľúčovo zo štátnych peňazí. Ako sa však darí zväzu v oblasti získavania sponzorov?

„Konkurencia zväzov v oblasti marketingu je veľká a slovenský trh relatívne malý. Negatívom je chýbajúca výraznejšia motivácia súkromného sektora investovať do športu. Som však hrdý, že slovenská atletika má svojich partnerov. Oslovili sme rôznych podporovateľov, malých aj veľkých, ukázali sme im krásu nášho športu a udržali sme ich pri nás. Pre fungovanie zväzu je však naďalej kľúčová podpora z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a takisto podpora rezortných stredísk VŠC Dukla, NŠC a od tohto roku aj ŠCP. V týchto strediskách máme našich elitných atlétov, ktorí vďaka tomu majú aj sociálne zabezpečenie.“

S rastúcim prísunom štátnych financií však rapídne narástla administratíva a výrazne sa sprísnila kontrola toku financií pre zväzy. Zvláda tieto zvýšené nároky sekretariát SAZ?

„Slovenský atletický zväz je už veľká športová organizácia s 19-tisíc registrovanými členmi. Zabezpečujeme množstvo reprezentačných výjazdov, organizujeme množstvo súťaží a manažujeme veľkú administratívnu agendu. Na sekretariáte pracuje tím kvalitných ľudí na čele s generálnym sekretárom Vladimírom Gubrickým. Jeho veľká výhoda je nielen odborná spôsobilosť, ale aj praktické skúsenosti. Zamestnanci sekretariátu sa snažia robiť svoju prácu precízne a zodpovedne. Myslím, že ju zvládajú, aj keď nápor práce najmä v súvislosti s vyúčtovaniami v samom závere roka je veľmi veľký. Na čerpanie finančných prostriedkov zo štátnej dotácie platia extrémne prísne pravidlá, čo, žiaľ, niektorí účtujúci akoby prehliadali a nebrali do úvahy. S každým novým projektom, s každým zvýšením rozpočtu, práce pribúda a rastie aj zodpovednosť. Postupne digitalizujeme všetky potrebné informácie o atlétoch, rozhodcoch, tréneroch, disponujeme databázou výsledkov všetkých dostupných pretekov. Informácie o našich aktivitách sú dostupnejšie a prehľadnejšie.“

Prezident Slovenského olympijského výboru Anton Siekel verejne pochválil SAZ, že jeho fungovanie a aktivity môžu slúžiť ako príklad pre ostatné športové zväzy. Na sociálnych sieťach zväz často chváli bývalá šéfka sekcie športu na ministerstve školstva pani Božena Gerhátová. Takáto chvála je príjemná, všakže?

„Samozrejme! Pochvala od takých autorít poteší. Z pozície viceprezidenta SOV pre športy som často v kontakte s predstaviteľmi ďalších zväzov a organizácii, preto môžem porovnávať a často aj využiť skúsenosti od iných, ktoré nás môžu posunúť dopredu.“

Neuvažujete o posilnení sekretariátu napríklad o funkciu športového riaditeľa, ktorý by čiastočne odbremenil šéftrénera SAZ Martina Pupiša od množstva povinností súvisiacich s fungovaním reprezentačných tímov?

„Existuje viacero modelov, ako zabezpečovať a koordinovať reprezentačný trénerský úsek. Úloha šéftrénera je nielen zvládnuť koordináciu tímu na reprezentačných akciách, ale aj nastaviť koncepciu rozvoja reprezentácie a realizovať ju. Maťo výborne zvláda synergiu svojich pracovných pozícií. Ak však chceme byť v budúcnosti ešte úspešnejší, potrebujeme posilniť trénerský úsek o viac odborníkov či metodikov. Preto by bolo možno dobré, keby pozíciu reprezentačného trénera a trénerov sekcií posilnili krajskí koordinátori, prípadne ďalší odborník priamo na sekretariáte SAZ.“

SAZ-u narástla členská základňa najmä vďaka Detskej atletike, ale mnohí vravia, že by bolo vhodné vymyslieť aj projekt na prechod medzi ňou a výkonnostnou atletikou. Črtá sa už nejaký projekt?

„Projekt Detská atletika expandoval do 150 atletických klubov a záujem ďalších oň stále pretrváva. Položili sme základy pyramídy, na ktorej chceme ďalej stavať. Potrebujeme, aby deti primerane trénovali a takisto primerane veku súťažili aj po dovŕšení 11 rokov, keď projekt Detská atletika kulminuje. Pod vedením profesora Ivana Čillíka a v spolupráci s komisiou mládeže pripravuje SAZ projekt aj metodiku na postupný prechod detí z detskej do ´veľkej´. Na budúci rok to bude jedna z našich priorít.“

Problém atletiky, no nielen jej, ale celého slovenského športu, je úbytok trénerov. Mnohí utekajú radšej robiť kondičných trénerov do iných športov ako futbal, hokej či tenis, prípadne trénujú súkromné osoby, ktoré si za to zaplatia. Ste aj v rade ministerky, takisto ste viceprezident SOV pre športy, šéf športovej rady SOV a predseda komisie pre rozvoj športu SOV. Hľadáte s kolegami na týchto fórach riešenie, ako dosiahnuť, aby špičkoví a kvalifikovaní tréneri ostali vo svojich športoch? 

„Myslím si, že sa spomenutá situácia v poslednom období začína meniť k lepšiemu. Zväzy majú viac finančných prostriedkov, no skôr ako začnú robiť rozvojové projekty, musia najprv splácať dlhy z minulosti. Doba sa mení, a je prirodzené, že v každej pozícii sa za prácu očakáva adekvátna odmena. Aj v SAZ-e sa snažíme udržať najúspešnejších trénerov zvýšenou finančnou podporou, zvyšujeme objem financií na ich odmeny, príspevkami motivujeme aj trénerov-objaviteľov, čo je unikátny model. Celkovo máme v našej atletike necelých 40 plnohodnotných trénerských úväzkov, čo je v porovnaní s atleticky silnými susednými krajinami stále málo. Väčšina našich koučov sa venuje trénerskej práci popri zamestnaní, príprava vrcholových atlétov si však vyžaduje stopercentnú denná starostlivosť. Každý, kto chce byť úspešný, musí sa aj vzdelávať, zvyšovať si svoju odbornosť. K tomu sú však nutné profesionálne podmienky. Pre individuálne športy je veľmi dôležité, aby správne fungovali rezortné strediská a zlepšovali sa podmienky na ich prácu. Veľa sa rozpráva o optimalizácii ich riadenia a skvalitňovaní ich fungovania.“

Aké novinky, ktoré ovplyvnia život atletického hnutia v roku 2019, chystáte?

„Chceme pokračovať vo všetkých rozbehnutých projektoch: organizovať súťaže od najmenších v rámci Detskej atletiky až po seniorov, zlepšovať starostlivosť o reprezentáciu vo všetkých kategóriách a skvalitňovať všetky servisné funkcie zväzu. Postupne by sa mal rozbehnúť projekt atletický Top tím Tokio 2020. Veľká výzva pre nás bude marcový Európsky pohár vo vrhoch a júnový 54. ročník mítingu P – T – S. V kooperácii s klubmi pripravujeme projekty výstavby a rekonštrukcie viacerých atletických dráh a takisto nadstavbu mimoriadne úspešnej Detskej atletiky.“

SAZ obnovil po dlhých rokoch ligu, cez ktorú chce podporovať finančne kluby, ktoré v nej štartujú. Do ligy tečie pomerne veľa financií, no odozva je slabšia, ako sa očakávalo. Čo s tým?

„Som presvedčený, že obnovenie atletickej ligy bol dobrý krok. Klubová súťaž má svoje osobité čaro. Investovali sme do ligy značné prostriedky, cez ktoré sme podporili kluby aj atlétov. Liga má svoju atraktivitu a aj prestíž, no sme si vedomí faktu, že po určitom období ju musíme zatraktívniť, priniesť novinky, ktoré by v konečnom dôsledku pomohli slovenskej atletike.“

Základ každého športu sú kluby. Aká je spolupráca SAZ s klubmi, ako im pomáhate?

„Klub je základnou bunka akéhokoľvek zväzu. V kluboch naši členovia vykonávajú svoju denno-dennú činnosť, pre napredovanie rozvoja atletiky sú kľúčové. Kluby podporujeme finančne zo sumy 15 percent povinne určenej zo štátnej dotácie pre aktívnu členskú základňu do 23 rokov, trénerov v kluboch podporujeme cez útvary talentovanej mládeže, športové triedy a prípravky zväzovej prípravy mládeže, prispievame na organizovanie súťaží, zabezpečujeme v rámci možností aj materiálno-technickú podporu. V roku 2018 sme prispeli klubom na investície pre organizátorov majstrovských súťaží financiami vo výške 100 000 eur a ďalších 20 000 eur sme poskytli na dovybavenie štadiónov. V roku 2019 chceme financie na investície ešte zvýšiť na 120 000 eur a na dovybavenie vyčleniť ešte 10 000 eur.“

V atletickom hnutí v závere roka dosť výrazne rezonovala téma návrhu na zrušenie majstrovstiev Slovenska mladšieho žiactva (12 a 13-roční). Veľká skupina vehementne protestuje proti chystanému návrhu, minimálne taká istá skupina rozhodnutie víta… Čo s týmto tvrdým orieškom, ako ho rozlúsknete? 

„Keď sme do kalendára zaradili šampionáty mladšieho žiactva, reagovali sme na dopyt  zo strany trénerov pripravujúcich túto vekovú kategóriu. Ukazuje sa však, že to prinieslo hrozbu predčasnej špecializácie, čo sa negatívne odráža vo vyšších vekových kategóriách. Odborným vyhodnotením kladov a záporov prípadnej zmeny sa už zaoberajú viaceré naše komisie, pričom budú nasledovať otvorené a najmä odborné diskusie či semináre. Na základe nich navrhneme ďalšie riešenie.“

Deviateho a desiateho marca organizuje SAZ Európsky pohár vo vrhoch v Šamoríne. V akom stave sú prípravy?

„Zatiaľ ide všetko podľa plánu, starosti nám akurát robia rozcvičovacie plochy. Máme však riešenie, ako to do začiatku podujatia vyriešiť. Na príprave EP pracuje tím zložený z ľudí, ktorí chystali ME 2017 v krose a každoročne sa podieľajú na organizácii mítingu P – T – S.

Aj koordinátor podujatia zo sekretariátu EA Daniel Pereira hodnotí stav príprav na vrhačský festival veľmi pozitívne.“

V júni, takisto v Šamoríne, sa uskutoční ďalší ročník obnoveného mítingu P – T – S. Na čo sa môžu diváci tešiť?

„Péteeska poskočila vyššie, už je v kategórie mítingov so štatútom EA Classic. Chceme úroveň podujatia minimálne udržať, prípadne aj zvýšiť. Hoci sa preteky uskutočnia 15. júna tesne pred Európskymi hrami v Minsku, verím, že sa nám aj opäť podarí získať špičkových zahraničných účastníkov a predstavia sa aj všetky domáce hviezdy.“

Rok 2018 priniesol slovenskému športu strešnú organizáciu v podobe Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV), na ktorý sa pretransformoval SOV, a takisto post štátneho tajomníka pre šport v rámci štruktúry MŠVVaŠ. Veríte, že to slovenskému športu pomôže, a konečne sa začne stavať aj iná športová infraštruktúra ako iba futbalová?

„Vytvorenie strešnej organizácie dáva športovému hnutiu silnejší mandát, ktorý by mal priniesť lepšiu koordináciu a komunikácie so štátom a samosprávou. Do radov SOŠV budeme môcť postupne prijať ďalšie športové zväzy a organizácie aj z neolympijských športov v súlade s Olympijskou chartou. Už teraz je SOŠV najväčšie občianske združenie na Slovensku s viac ako 500-tisíc členmi. Pozícia štátneho tajomníka pre šport by mala zlepšiť všeobecné postavenie športu v spoločnosti. Štátny tajomník Jozef Gönci dobre pozná športové prostredie, bol vynikajúci športovec a do významnej funkcie nastúpil z postu viceprezidenta SOV. Priority štátneho tajomníka vyplývajúce aj z programového vyhlásenia vlády by mali byť vytvorenie Fondu na podporu športu a tiež zavedenie športových poukazov. Agendy je, samozrejme, veľa – od systémových zmien v mládežníckom športe, cez reprezentáciu či športovú infraštruktúru.“

Blíži sa záver roka a to je čas na bilancovanie. Kto alebo čo vás prekvapilo v slovenskej atletike v roku 2018 zo športového hľadiska? 

„Pozitívne ma prekvapili mládežníci na vrcholných podujatiach – juniorských MS, OH mládeže i ME do 18 rokov. Teším sa aj z toho, že nastupujúca generácia dokázala na ME v Berlíne zaskočiť za dlhoročné opory seniorskej reprezentácie, ktorým šampionát celkom nevyšiel. Radosť mám i z nárastu počtu našich atlétov s potenciálom uspieť na medzinárodnom fóre.“

Čo podľa vás prinesie rok 2019 pre slovenskú atletiku?

Verím, že sa posunieme znovu o kúsok ďalej. Zastabilizujeme naše projekty, rozbehneme nové a získame pre atletiku ďalších ľudí na celom Slovensku.“

Slovenská atletika iba jediný raz od roku 2006 nezískala na vrcholnom seniorskom či mládežníckom šampionáte medailu (v roku 2008). Teraz priviezli cenné kovy Matej Tóth a Andrej Paulíny. Udržíme túto tradíciu aj v nasledujúcom roku?

„Je to jedno z mojich ďalších novoročných želaní pre slovenskú atletiku. Máme viacero športovcov s medailovými ambíciami i výkonnosťou, preto považujem medailu za reálny cieľ.“

Máte za sebou šiesty rok vo funkcii prezidenta SAZ. Nie ste unavený? Čo vás ešte motivuje, ťahá dopredu?

„Čas popri každodennej práci beží veľmi rýchlo, momentálne som aj so svojím tímom v polovici druhého volebného obdobia. Atletika získava postupne čoraz silnejší kredit, stabilizuje svoju významnú pozíciu v hierarchii najvážnejších hráčov v športovom hnutí na Slovensku. Motivuje ma veľká šanca byť pri tom, keď šport konečne získa v spoločnosti postavenie adekvátne svojmu významu. Atletika je šport, ktorého základy by mal ovládať každý športovec – bez ohľadu na to či, zostane pri atletike alebo sa bude venovať inému športu. Práca v športe má veľa pozitív, často si s kolegami hovoríme, že cez úspechy našich špičkových športovcov sa napĺňajú naše športové sny. Práca v športovom manažmente ma aj po šiestich neľahkých rokoch na čele SAZ stále napĺňa. Som vďačný, že sa jej môžem venovať – aj vďaka podpore a trpezlivosti svojej rodiny, za čom som jej nesmierne vďačný.“

GABRIEL BOGDÁNYI

KTO JE PETER KORČOK

DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 12. 8. 1974 v Šahách.

RODINNÝ STAV: ženatý, 2 deti.

ŠPORTOVÁ KARIÉRA: bývalý dlhoročný chodecký reprezentant SR a člen VŠC Dukla Banská Bystrica (1998 – 2008), účasť na OH (na 50 km): Sydney 2000 – 23., Atény 2004 – 14., Peking 2008 – nedokončil, účasť na MS (na 50 km): Paríž 2003 – 13., Helsinki 2005 – 10., Osaka 2007 – nedokončil, účasť na ME (na 50 km): Budapešť 1998 – 21., Mníchov 2002 – 11., Göteborg 2006 – 8., medailista zo Svetového pohára v súťaži družstiev (2. miesto v roku 1997) a Európskeho pohára v súťaži družstiev (3. miesto v roku 1998), majstrovstvá SR na 50 km: 5 titulov (2000, 2002, 2004, 2006, 2008), Dudinská päťdesiatka: 2 triumfy (2002, 2004), osobný rekord na 50 km: 3:48:17 (2008).

PÔSOBENIE PO UKONČENÍ KARIÉRY: 2009 – riaditeľ spoločnosti Ortotech, s. r. o. (ortopédia, protetika, rehabilitácia), 2009 – vedúci odboru riadenia a plánovania a zástupca riaditeľa vo Vojenskom športom centre Dukla Banská Bystrica, jún 2009 až jún 2011 – riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica, 2011 až doteraz: projektový manažér a ekonóm v PKM Hriňová zodpovedný za ekonomiku a obchod (drevospracujúca firma), od 20. 10. 2012 až doteraz: prezident SAZ, od 24. 11. 2012 až doteraz: člen výkonného výboru SOV (po novom SOŠV), od roku 2016 viceprezident SOV (po novom SOŠV) pre športy.

INÉ: 2002 až 2004 – zástupca športovcov chodeckej komisie Slovenského atletického zväzu, 2003 až 2009 – tréner reprezentantov v chôdzi, 2004 až 2008 – člen komisie športovcov Slovenského olympijského výboru, 2009 až 2011 – zástupca SR v Svetovej rade vojenského športu CISM, 2010 až 2011 – predseda atletického oddielu VŠC Dukla, 2016 – vedúci výpravy SR na Hrách XXXI. olympiády v Riu de Janeiro, autor a spoluautor približne 60 odborných prác a publikácií z oblasti športu.

Texty k foto:

Prezident SAZ Peter Korčok vraví, že atletika patrí k lídrom v slovenskom športe.

Vizualizácie nového atletického štadióna na bratislavských Pasienkoch (E-nový štadión, G – atletická hala Elán, F – ihrisko na plážový volejbal).

Prezident SAZ v debate so šéftrénerom SAZ Martinom Pupišom, kladivárkou Martinou Hrašnovou, šprintérom Šimonom Bujnom po tlačovej besede k začiatku uplynulej letnej sezóny.

Peter Korčok mal z úspešného návratu Mateja Tótha na medzinárodnú scénu veľkú radosť.

Prezident SAZ Peter Korčok s generálnym sekretárom Vladimírom Gubrickým na mítingu P – T – S v Šamoríne.

S elitnými šprintérmi Jánom Volkom a Ivetou Putalovou na krste Kroniky športu 2018.

FOTO JÁ LUKY a SITA/PETER RUSKO