Päťdesiatkar Michal Morvay sa nevzdal ani v zložitej situácii, v premiére na OH sa postaví na štart po boku Mateja Tótha

Šiesteho augusta nebude stať Matej Tóth na štarte olympijských pretekov v chôdzi na 50 km sám. Na okruhu v parku Odori v Sappore, kde budú o tokijské medaily bojovať chodci a maratónci, zažije premiéru pod piatimi kruhmi aj Michal Morvay. V kvalifikačnom renkingu päťdesiatkárov, ktorého uzávierka bola 31. mája, sa zmestil do šesťdesiatky štartujúcich – je 53. Dvadsaťštyriročný Nitran v službách banskobystrickej Dukly doposiaľ nikdy neštartoval na seniorských MS či ME, no vďaka húževnatosti a nezlomnej vôli pôjde na olympiádu. Je druhý slovenský atlét s istotou štartu na OH 2021.

Čo pre vás znamená fakt, že ste si vybojovali právo štartu v poslednej olympijskej chodeckej päťdesiatke?

„Veľmi veľa! Presvedčil som sa, že ak sa za niečím v živote vyberiem, idem za tým, nech to stojí, čo to stojí, dám do toho všetko, aj na prvý pohľad odvážny sen sa môže splniť. Asi každý slovenský športovec sníva o účasti na olympiáde, o možnosti reprezentovať našu krajinu. Mne sa to splnilo, za čo vďačím môjmu celému realizačnému tímu, rodine, sponzorom a všetkým, ktorí mi verili a podporovali ma. Štartovať v poslednej olympijskej päťdesiatke po boku obhajcu zlata z Ria Maťa Tótha bude niečo neopísateľné.“

Bolo zložité vybojovať si olympijskú miestenku?

„Dostať sa v olympijskom roku medzi 60 najlepších v renkingu je veľmi náročné. V minulosti by môj osobný rekord 3:57:59 vždy v pohode stačil na účasť na olympiáde, no teraz som k tomu potreboval ešte jednu päťdesiatku na úrovni 4 hodín a k tomu nejaké bonusové body za majstrovské tituly. Aj z toho vidieť kvalitatívny vzostup v tejto disciplíne. O to viac si vážim každú odtrénovanú hodinu, každý odmakaný kilometer na ceste za mojím snom.“

Čo bolo podľa vás rozhodujúce, že ste si vybojovali olympijskú miestenku?

„Kľúčových momentov bolo viac. Keď som v roku 2019 po Dudinskej päťdesiatke skončil totálne vyčerpaný v sanitke, zdalo sa, že je všetko stratené. Lenža nastal presný opak: negatívna skúsenosť ma neuveriteľne posunula dopredu a začali sa mi postupne otvárať dvere do Tokia. Ak by som dudinské preteky vtedy vzdal, nikdy by som nezistil, aké limity má ľudský organizmus a chýbali by mi aj rebríčkové body za tento výkon.“

Lenže na jar 2020, keď ste chceli znova zabojovať o olympiádu, prišla pandémia a na štart päťdesiatky ste sa postavili až v decembri. V Trnave na slovenskom šampionáte na 50 000 m ste si odkrútili 125 štyristometrových okruhov…

„Áno, pre ´koronu´rušili jedny preteky za druhými a aj tie, ktoré som mal v pláne ja, a na ktoré som sa dlhodobo pripravoval. Našťastie, naskytla sa mi šanca v decembri v Trnave. Krúženie na ovále v chlade bolo nekonečné, ale zvládol som aj túto skúšku, navyše v osobnom rekorde! Žiaľ, v januári sa objavil veľký problém s pravým kolenom a bolo jasné, že musím ísť na operáciu. Hneď po zákroku som pracoval, aby som bol čím skôr fit. Stále som si veril, hoci som vedel, že šesť týždňov po artroskopii ma čaká v Dudinciach päťdesiatka. Zašliapal som ju v osobnom rekorde 3:57:59, čo som naozaj nečakal. Toto zlepšenie osobáku o takmer tri minúty bol rozhodujúci moment na ceste do Tokia.“

Kedy ste už tušili, že miestenka vám neujde, a kedy ste boli najväčší skeptik a báli ste sa, že olympiáda sa vám vzďaľuje?

„Najväčšie obavy som mal na operačnom stole šesť týždňov pred Dudinskou päťdesiatkou. No nevzdával som to, veril som, že na to mám. Aj teraz mám v hlave myšlienku, ktorá sa mi často vynáral: Dostaneš sa tam, nech sa deje čokoľvek, spravíš preto úplne všetko. Ak nie, potom to nemá význam. Hoci to nebol jednoduché, drel som deň čo deň, aby sa sen premenil v skutočnosť. Po Dudinciach som už tušil, že by to mohlo vyjsť, ale istý som si bol viac-menej až po májových ME družstiev v Poděbradoch.“

Myslíte si, že vám pomohlo odloženie tokijskej olympiády o rok?
„Neviem, no určite som sa za ten rok posunul na inú úroveň – fyzickú i mentálnu. Budujem si svoju cestu a som vďačný všetkým, ktorí mi na nej pomohli a pomáhajú. Negatívne veci som rýchlo odfiltroval a hľadal som možnosti, ako a čo zlepšiť. Nakoľko mi to pomohlo, je teraz už jedno. Onedlho je tu olympiáda a cesta na ňu bola, je a bude krásna, lebo som si posunul svoj život na inú úroveň.“

MORVAYOVE PÄŤDESIATKY

4:03:19 Reggio Emilia 21. 10. 2018

4:09:50 Dudince 23. 3. 2019

nedokončil Alytus 19. 5. 2019

4:00:55 Trnava 5.12. 2020

3:57:59 Dudince 20. 3. 2021

Texty k foto:

Michal Morvay v cieli pretekov na 50 000 m na lanských decembrových M-SR v Trnave, na trati tohtoročnej Dudinskej päťdesiatky a v jej cieli s koučom Matejom Spišiakom.

FOTO VLADIMÍR GUBRICKÝ a MILAN ĎUROCH

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk