Od VI. majstrovstiev sveta v polmaratóne v Košiciach síce uplynulo už štvrťstoročie, ale stále si udržujú primát. Prvé a zatiaľ i posledné atletické podujatie svetového významu na území Slovensku sa uskutočnilo 4. októbra 1997. O tituly svetových šampiónov v kategóriách jednotlivcov i družstiev vtedy zápolilo 146 mužov a 84 žien zo 45 krajín. Nečudo, že do Košíc prišli nielen najlepší svetoví bežci, ale aj dvaja najvýznamnejší funkcionári Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF, v súčasnosti Svetová atletika – WA) – jej prezident a zároveň viceprezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Primo Nebiolo a generálny sekretár IAAF István Gyulai.
Deň pred týmto veľkým športovým podujatím vtedajší prvý muž svetovej atletiky prevzal na pôde Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) z rúk rektora prof. Ing. Dušana Podhradského, DrSc., diplom a medailu čestného doktorátu univerzity doctor honoris causa. Nie náhodou, veď tento rodák z talianskeho Turína, bývalý skokan do diaľky, absolvent štúdia práva a politológie, sa v roku 1961 stal prezidentom Medzinárodnej federácie vysokoškolského športu (FISU), ktorá je hlavným organizátorom svetových univerziád.
Primo Nebiolo na tlačovej konferencii v predvečer MS povedal: „IAAF prideľuje veľké športové podujatia hlavným a veľkým mestám. Košice sú preto výnimkou, ale rozhodla pre ne bohatá maratónska história, podpora mesta i Východoslovenských železiarní.“
Na štart MS sa 4. 10. 1997 postavili obaja favoriti: držiteľ vtedy najlepšieho času na svete na polmaratónskej trati (59:46 min ) Moses Tanui z Kene i obhajca majstrovského titulu Stefano Baldini (Taliansko) s osobným rekordom 1:00:58 h. Medzi ženami bola favoritkou číslo jeden Tegla Loroupeová (Keňa) s výkonom 1:07:12 h na konte. Obaja Keňania splnili očakávania, i keď Tanui dobehol do cieľa „iba“ druhý – prekonal ho jeho krajan Shem Kororia, ktorého čas 59:56 h bol o dve sekundy lepší. Špičkový výkon predviedol aj tretí Kenneth Cheruiyot – rovných 60 minút. V kategórii mužov teda bolo všetko jasné: tri medaily sa stali korisťou Keňanov a rovnako ani v súťaži trojčlenných družstiev nenašli premožiteľa (2:59:54). Ďalšie poradie: 2. JAR 3:03:34, 3. Etiópia 3:03:46, 4. Španielsko, 5. Taliansko, 6. Japonsko… 17. Slovensko 3:12:21.
Muži sa postarali o dovtedy najrýchlejší svetový šampionát v histórii. „Veľmi pekná a rýchla trať,“ lakonicky konštatoval držiteľ vtedy najlepšieho času na polmaratónskej trati na svete Tanui. Obhajcovi titulu Baldinimu čas 1:01:01 stačil iba na 9. miesto… O kvalitných výkonoch najúspešnejších na košickom mestskom okruhu svedčí aj to, že traja medailisti sa spolu so štvrtým v cieli Ramaalom (JAR, 1:00:07) dostali do desiatky najrýchlejších svetových polmaratóncov v histórii, pričom Tanui v nej už kraľoval časom 59:46 h dosiahnutým v roku 1993 v Miláne.
V súťaži žien podľa očakávania zvíťazila Loroupeová časom 1:08:14, ale na veľké prekvapenie ďalšie dve priečky patrili Rumunkám Cristine Pomacuovej (1:08:43) a Lidii Simonovej (1:09:05). K prvenstvu favorizovanej Keňanky treba ešte dodať, že na svojom konte už mala dve víťazstvá na maratóne v New Yorku v rokoch 1994 a 1995 a aj titul svetovej šampiónky z MS 1995 v Göteborgu na 10 000 m. Ktovie, ako by sa na trati skončil jej súboj s vtedajšou svetovou šampiónkou Elanou Mayerovou z JAR (titul z MS 1994 v Oslo), zároveň držiteľkou štvrtého najlepšieho výkonu na svete 1:07:22. Mayerová pre zranenie nohy odstúpila po absolvovaní približne 11 km.
Jedna krajina mohla v Košiciach teoreticky získať až osem medailí – po tri v individuálnych súťažiach mužov a žien a ďalšie dve v družstvách. Keňania si napokon vybojovali „iba“ šesť cenných kovov. Muži síce zabrali na sto percent, ale medzi ženami Rumunky obrali Afričanky o dve medaily a dominovali aj v súťaži družstiev, kde favorizované Keňanky odsunuli na druhé miesto. Kolekcia kovov v rukách Rumuniek bola pestrá – tri medaily, pričom každá inej hodnoty.
Z kvinteta slovenských reprezentantov sa najviac očakávalo od košického rodáka Róberta Štefka, vtedy nášho najskúsenejšieho a najúspešnejšieho polmaratónca, ktorý sa mohol pýšiť výborným osobným rekordom 1:01:46. Solídny čas pred svojím premiérovým štartom na svetovom šampionáte dosiahol Petr Pipa (IAMES Bratislava) – 1:04:42, víťaz košického MMM z roku 1994. Pipa síce tvrdil, že jeho disciplínou je len a len maratón, ale zároveň dal slovo, že z našej pätice do cieľa dobehne ako druhý najrýchlejší hneď za Štefkom. Bez šancí na dobré umiestnenie však neboli ani Miroslav Vanko, Štefkov oddielový kolega z Dukly Banská Bystrica, Róbert Petro a Róbert Šádek.
Žiaľ, Štefko na trati bojoval nielen so súpermi a kilometrami, ale i žalúdočnými kŕčmi. Jeho umiestnenie a čas v cieli – 29. a 1:02:15 – dokazujú, že napokon celkom úspešne. Do prvej polovice výsledkovej listiny sa zmestil ešte 73. Pipa časom 1:04:42. Umiestnenie ďalších reprezentantov SR: 84. Vanko 1:05:24, 94. Petro 1:06:25, 115. Šádek 1:07:51 h.
Pokiaľ ide o naše ženy, ani jedna z nich nemala skúsenosti zo štartov na MS v polmaratóne a od debutantiek nikto neočakával žiadne zázraky. S najlepšími časmi ešte pred štartom sa mohli pochváliť Ľudmila Melicherová (IAMES Bratislava, 1:12:58) a Alena Močáriová (SAC B. Bystrica, 1:13:26). Žiaľ, v cieli obe zaostali za svojimi osobnými rekordmi. Výsledky Sloveniek: 51. Melicherová 1:14:45, 67. Dana Janečková 1:17:45 – zlepšený osobný rekord až o 59 s, 72. Močáriová 1:20:02, 73. Alena Pochybová 1:21:22, 74. Anna Balošáková 1:22:10. V súťaži družstiev SR skončila na 14. mieste výsledným časom 3:52:32.
Od šéfa IAAF Prima Nebiola i skúsených vytrvalcov, ktorí prišli do Košíc zo všetkých kútov sveta, zaznievali na adresu našich organizátorov len a len slová chvály: „V takejto krásnej atmosfére sme ešte nebežali a tak skoro ani nebudeme. Boli to najkvalitnejšie MS od ich zrodu. Zaplnené košické ulice, neustále nás povzbudzujúce, nám dávali krídla.“ Vskutku dostatok dôvodov k spokojnosti organizátorov i všetkých Košičanov. A to aj vďaka spolupráci so Slovenským atletickým zväzom a najmä jej vtedajším predsedom Antonom Ihringom.
Na tie chvíle nostalgicky spomína aj Štefan Daňo, jeden zo zakladateľov Maratónskeho klubu Košice (MKK), jeho prvý prezident, ktorý presne 28 rokov stál na čele organizačného výboru MMM.
„Cesta k voľbe Košíc za dejisko tohto svetového šampionátu nebola ľahká. V roku 1994 sme síce neuspeli v súboji s Palmou de Mallorca o MS 1996, ale o rok sme už v Monte Carle mali dôvody k radosti iba my. Členmi rady IAAF, ktorá rozhodovala o pridelení majstrovstiev, boli aj také slávne športové osobnosti ako Ukrajinec Sergej Bubka, Alberto Juantorena z Kuby i ďalší. Pred samotným hlasovaním sa ich snažili ovplyvniť zástupcovia ďalších miest, ktoré sa s nami uchádzali o dejisko tohto šampionátu. Netajím, aj ja som sa s nimi stretol a som dodnes presvedčený, že som ich získal na našu stranu. Na nej však bol predovšetkým prezident IAAF a to určite malo vplyv na celé hlasovanie,“ vrátil sa Štefan Daňo k výberu dejiska MS.
Po návrate domov organizátorov nečakali žiadne oslavy, zato veľa práce. „Našťastie, stálo za nami vedenie mesta i hlavný sponzor – Východoslovenské železiarne. Veľa námahy si vyžiadala rekonštrukcia celého okruhu dlhého presne 21,0975 kilometra. Za úspešným podujatím bola aj práca vyše 1200 dobrovoľníkov a nemožno nespomenúť ani – podľa odhadu – vyše 60 000 obyvateľov mesta a okolia nadšene povzbudzujúcich všetkých na trati bez ohľadu na farbu pleti či štátnu príslušnosť.“
Šéf organizátorov vyzdvihol aj „pridanú“ športovú hodnotu šampionátu: „Majstrovstvá sveta u nás v Košiciach mnohých ich účastníkov akoby inšpirovali k vyšším métam. Napríklad Stefano Baldini sa potom stal dvojnásobným majstrom Európy v maratónskom behu a olympijským víťazom v roku 2004 v Aténach. Róbert Štefko v roku 2000 v Malmö na polmaratónskej trati dosiahol čas 1:00:29, ktorý zo slovenských bežcov nikto doteraz neprekonal a ťažko predpokladať, že v tomto desaťročí ho niekto z nich zlepší. A pokiaľ ide o výkon víťaza v Košiciach z roku 1997 Shema Kororiu, ten sa podarilo prekonať až o dvanásť rokov neskôr na majstrovstvách sveta v Birminghame.“
Štefan Daňo zo skromnosti nespomenul vyznamenanie v podobe Zlatej plakety IAAF, ktorú prevzal z rúk Prima Nebiola. Ten neskôr poslal do Košíc list, v ktorom uviedol: „Majstrovstvá sveta v polmaratóne boli mimoriadnym úspechom s vysokou úrovňou organizácie. Košice môžu byť hrdé na to, že sa úspešne dokázali zhostiť takejto pamätnej udalosti…“
Možno si po takýchto slovách nepripomenúť chvíle, na ktoré sú (nielen) Košice právom hrdé aj po uplynutí štvrťstoročia?
VLADIMÍR MEZENCEV
Texty k foto:
Muži na MS 1997: V popredí v tom čase ešte úradujúci svetový šampión Baldini (s číslom 71), vedľa neho dodnes historicky najlepší slovenský maratónec a polmaratónec, košický rodák Róbert Štefko (126).
Víťaz Shem Kororia utvoril časom 59:56 min rekord polmaratónskych MS.
Na medailový ceremoniál mužov boli potrebné až tri kenské vlajky. Uprostred na najvyššom stupienku víťazný Kororia, po jeho pravici druhý Tanui, po ľavici tretí Cheruiyot
Predseda organizačného výboru majstrovstiev sveta 1997 v polmaratóne Štefan Daňo blahoželá zlatej Tegle Loroupeovej z Kene.
Štefan Daňo, prezident IAAF Primo Nebiolo (v strede) a generálny sekretár IAAF István Gyulai.
FOTO ARCHÍV ŠTEFANA DAŇA a JAROSLAVA BALÁŽA
