Šiesteho augusta bude Matej Tóth v japonskom Sappore obhajovať olympijské zlato v chôdzi na 50 km z Ria de Janeiro 2016. Pred niekoľkými dňami sa pustil do záverečnej prípravy a v rámci nej absolvuje už len jediné preteky – 2. júna na mítingu P-T-S v Šamoríne. Hoci pôvodne plánoval aj ďalšie štarty, problémy s ľavým zadným stehenným svalom – už je však stopercentne v poriadku – ho prinútili zmeniť svoj súťažný program.
Dvadsiateho marca ste sa rozlúčili s Dudincami 9. miestom na 20 km v kvalitnom čase 1:22:14 a titulom slovenského šampióna. Odvtedy o vás nebolo veľa počuť. Čo ste robili v uplynulých siedmich týždňoch?
„Po Dudinskej päťdesiatke som sa snažil ešte vylepšiť trochu moju rýchlosť, ale po dvoch týždňoch sa ozval ľavý zadný stehenný sval – nevydržal nápor rýchlostných tréningov. Dovtedy sa mi chodilo fantasticky, nechápal som, kde sa ešte vo mne berie taká rýchlosť.“
Čo nasledovalo, keď „zaďák“ zaštrajkoval?
„Dohodli sme sa s trénerom Matejom Spišiakom a fyzioterapeutom Denisom Freudenfeldom, že to nebudeme siliť, dáme si pauzu a necháme telo zregenerovať sa a v máji začneme pozvoľna s prípravou na olympiádu.“
Aké vážne bolo to zranenie?
„Sonografické vyšetrenie ukázalo, že našťastie nejde o nič vážne. Žiadne natrhnutie a ani nič podobné. Nemal som dlhší tréningový výpadok, mohol som sa stále hýbať. Ak dobre počítam, trvalo to celé asi mesiac, ale nebolo to také, že by som mesiac vôbec nič nerobil. Keď som nechodil, aspoň som behal, alebo som využíval stacionárny stroj. Kondícia mi úplne neklesla. Keď som sa potom znova pustil do prípravy, po týždni som cítil, že zdravotne to stále nie je celkom ono, a preto sme si povedali: fajn, vypúšťame to, musím sa poriadne zregenerovať, a potom v máji pôjdeme na to ako keby od začiatku.“
O týždeň sa v Poděbradoch uskutoční 14. ročník ME tímov – predtým Európsky pohár – kde ste v minulosti získali na 20 km kompletnú medailovú zbierku. Nelákalo vás to po solídnej dvadsiatke v Dudinciach štartovať v tejto disciplíne aj v Poděbradoch?
„V pôvodnom súťažnom pláne tieto preteky figurovali za predpokladu, že ak budem fyzicky pripravený na kvalitný výkon. Štartovať len preto, aby som sa zúčastnil, to by pred olympiádou nebol dobrý signál. Hneď ako sa objavili problémy so zaďákom sme však štart v Poděbradoch vylúčili, nechcel som riskovať. Preto som z programu vyradil aj štarty v slovenskej atletickej lige a na majstrovstvách SR na 10 km v Borskom Mikuláši. Ak sa niekde postavím ešte na štart, tak na P-T-S v Šamoríne. Na prípravu mám ešte takmer mesiac.“
Budete sa chcieť s najslávnejším slovenským mítingom rozlúčiť nejakým pekným výkonom?
„Keďže to bude asi moja posledná péteeska, nechcem si ju nechať ujsť. V tom čase však už budem mysľou v Tatrách – preteky budú len pár dní pred sústredením. Určite nebudem riskovať zranenie, nebudem na ne ladiť formu a ani sa nejako špeciálne chystať. Tritisícka bude príjemné spestrenie prípravy. Štart na P-T-S bol pre mňa vždy veľká motivácia, keďže sa môžete ukázať pred slovenskými fanúšikmi. Pre nás chodcov je česť, že na tomto mítingu môžeme štartovať.“
Ak napokon nastúpite na štart, bude to vaša rozlúčková „péteeska“ v kariére. Kedy ste vôbec prvý raz počuli o tomto mítingu a ako si spomínate na svoju prvú účasť?
„Prvý raz som na mítingu P-T-S štartoval v roku 2016 v jeho obnovenej premiére už v Šamoríne. Bolo to pred olympiádou v Riu v rámci prípravy na ňu. Štartoval som po zranení, ktoré sa mi po pretekoch – žiaľ – obnovilo. Napokon to však celé malo zlaté olympijské rozuzlenie… Péteesku som však vnímal už roky predtým, ešte som nebol ani aktívny atlét. Sme však športová rodina, televízne prenosy zo slávnych 90. rokov sme sledovali pravidelne.“
Plánujete pred olympijskými hrami ešte nejaké sústredenia?
„Prípravu mám nalinkovanú až do odletu do Tokia. V júni absolvuje dva týždne vo vysokých Tatrách, a potom bude nasledovať ešte trojtýždňové vysokohorské sústredenie v Taliansku buď v Livigne alebo v Melagu. Uvidíme, kam sa napokon vyberieme. Aj keď sú obe strediská blízko, každé je v inom regióne, a preto v nich môžu platiť rôzne opatrenia. Toto bude to kľúčové sústredenie.“
Šiesteho augusta, čiže o tri mesiace, vás čaká v Sappore obhajoba olympijského zlata z Ria. Sledujete, čo sa deje na svetovej scéne v chodeckej päťdesiatke?
„Áno, sledujem. Zatiaľ sa neobjavili nijaké oslnivé výkony, no možno je to ticho pred búrkou. Najlepší nemuseli v tomto roku absolvovať 50 km, účasť na olympiáde už majú istú. Diniz či Japonci šetria energiu. Vôbec si však nemyslím, že olympijská päťdesiatke preto bude nejaká ľahká. Čo je možno pre mňa dobré, nepribudli do zoznamu favoritov žiadne nové mená, všetkých vážnych súperov poznám a viem, čo od nich môžem očakávať.“
Pri pohľade do zoznamu kvalifikovaných na 50 km na OH 2021 to vyzerá na generačný súboj mladí verzus starí…
„Áno, vytvorili sa akési dva tábory: na jednej strane Diniz, Vieira, Augustyn, ja, na druhej Japonci, Číňania, Nór Haukenes či Dunfee z Kanady. Som zvedavý, kto z tohto súboja vyjde víťazne. Či bude mať v náročných podmienkach navrch skúsenosť alebo mladícka dravosť.“
VIZITKA MATEJA TÓTHA
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 10. 2. 1983, Nitra
KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
TRÉNER: Matej Spišiak (od jesene 2013)
OSOBNÉ REKORDY: 50 km 3:34:38 (21. 3. 2015 Dudince), 3000 m v hale: 10:57,32, 5000 m v hale: 18:34,56, 10 km (cesta): 39:07, 20 km (cesta): 1:19:48
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 1. na OH 2016/50 km, 1. na MS 2015/50 km, 1. na SP 2010/50 km, 1. na EP 2011/20 km, 2. na ME 2014/50 km, 2. na ME 2018/50 km, 2. na EP 2015/20 km, 3. na EP 2013/20 km, 4. na MS 2013/50 km, 5. na OH 2012/50 km, 6. na ME 2006/20 km, 6. na ME 2010/20 km, 6. na MEJ 2001/10 000 m, 6. na ME 2003 do 23 rokov/20 km, 8. na MS 2009/20 km, 8. na MS 1999 do 18 rokov/10 000 m
INÉ OCENENIA: Športovec roka 2016 na Slovensku (2015 – 2.), 7-násobný Atlét roka na Slovensku (2006, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, 2020), celkový víťaz chodeckého seriálu IAAF 2015, historické svetové tabuľky: 3. na 50 km (3:34:38), 9. v historickom rebríčku najlepších päťdesiatkarov sveta podľa prestížneho amerického atletického magazínu Track & Field News, 3. najlepší chodec na svete na 50 km v období rokov 1980 – 2020 podľa špecializovaného chodeckého portálu MarciaDalMondo.com, je jediný štvornásobný víťaz v histórii Dudinskej päťdesiatky (2011, 2015, 2018, 2020)
ŠTARTY V LETNEJ SEZÓNE 2021: 20. 3. Dudince: 9. na 20 km (1:22:14), získal titul majstra SR
FOTO JÁN LUKY a MILAN ĎUROCH
