O 23 dní sa Matej Tóth 6. augusta postaví na štart olympijských chodeckých pretekov na 50 km v japonskom Sappore. Bude to rozlúčková päťdesiatka – Matejova s kariérou i tejto disciplíny s olympijským programom. Obhajca zlata z Ria de Janeiro 2016, ktorý absolvuje už rekordné piate hry pod piatimi kruhmi, od 28. júna tvrdo maká na tradičnom záverečnom sústredení v talianskych Alpách v horskom stredisku Livigno v takmer dvojtisícovej nadmorskej výške.
Ste spokojný s doterajšou prípravou v Livigne? Odrobil ste všetko, čo ste si naplánovali?
„Nuž, spokojný som tak na deväťdesiat percent. Na jednej strane som absolvoval veľmi kvalitné tréningy a celkovo mi to ide dobre, ale mal som aj dva nevydarené dni. Trápil ma mierny problém so zadným stehenným svalom. Fyzioterapeut Denis Freudenfeld a lekár Pavol Hajmássy ma však dali do takého stavu, že ma to v tréningoch neobmedzuje.“
Nie ste najmladší, máte 38 a roky tréningovej driny za sebou. Ako znáša vaše telo extrémne náročnú záťaž?
„Samozrejme, cítim rozdiel. Keďže trénujem podľa podobných plánov ako v rokoch 2014 – 2016, viem to celkom presne porovnať. Moje telo teraz trpí oveľa viac. S Denisom sa mu musíme venovať trikrát denne, aby som bol schopný absolvovať naplánované tréningy. Napriek tomu sa objavili už spomenuté problémy so ´zaďákom´. Sú dni, keď mi to ide skvele, ale aj také, keď sa dosť trápim.“
Na čo sa koncentrujete v tejto fáze prípravy? Koľko kilometrov ste nachodili na sústredení v Taliansku?
„Tréningový program je veľmi podobný, ako v období, keď som sa pripravoval an svetový šampionát 2015 v Pekingu a olympijské hry 2016 v Riu – veľký objem a špeciálne tempo na 50 km. Zatiaľ mám za sebou vyše 500 kilometrov, dovedna za tri týždne by to malo byť do okolo šesť stoviek.“
Vraj ste nedávno absolvovali tradičný test na 40 kilometrov. Ako dopadol?
„Práve tento tréning bol jeden z tých veľmi kvalitných, ktorý mi zdvihol náladu aj sebavedomie. Odmakal som ho na úrovni časov vo svojich najlepších rokoch a v období najvyššej výkonnosti.“
Ako sú na tom vaši kolegovia z tréningovej skupiny kouča Mateja Spišiaka – Mária Katerinka Czaková, Michal Morvay, Miroslav Úradník? Darí sa im v príprave?
„Všetci sú zdraví a idú podľa plánu. Vidím na všetkých obrovskú chuť a odhodlanie pripraviť sa na olympiádu čo najlepšie. Forma im rastie, preto verím, že na kľúčové preteky roka budú pripravení na špičkovej úrovni.“
Sledujete z Talianska dianie okolo tokijskej olympiády? Predĺženie núdzového stavu, sprísňovanie protipandemických opatrení pre účastníkov hier, dlhé čakanie po prílete do Japonska a podobne…
„Áno, sledujem. Informácií má dosť, dostávajú sa ku mne všetkými možnými kanálmi či už zo Slovenského olympijského a športového výboru, Slovenského atletického zväzu a Medzinárodného olympijského výboru.“
Sapporské chodecké preteky budú s najväčšou pravdepodobnosťou bez divákov, keďže japonská vláda neodporúča obyvateľom krajiny ísť povzbudzovať. Viete si predstaviť olympijské preteky v takmer mŕtvolnom tichu?
„V dnešnej dobe si viem predstaviť už asi všetko. A nezostáva nám nič iné, len rozhodnutie vlády rešpektovať a prispôsobiť sa. Keďže chodecké súťaže sa uskutočni na verejnom priestranstve v parku Odori, verím, že úplne mŕtvo nebude, a nebude to pôsobiť až tak smutne ako prázdny štadión počas atletických súťaží v Tokiu.“
Čo viete o súperoch, sledujete, ako sa pripravujú?
„V ére sociálnych sietí sa tomu nedá úplne vyhnúť, takže aj ja vnímam, kto sa kde a ako pripravuje. Nejako podrobne a do detailov sa tým však nezaoberám. Chystáme sa všetci na olympiádu a je jasné, že každý, komu to zdravie dovolí, bude v špičkovej forme.“
Cítite s blížiacou sa olympiádou väčšie napätie či nervozitu?
„Nie, zatiaľ nič také nepociťujem. Ešte sa naplno koncentrujem na prípravu, aj keď informácie o olympiáde, sľube a odletoch našich reprezentantov na hry pribúdajú. Snažím sa to sledovať len okrajovo, ako keby sa ma v tejto fáze ešte netýkali.“
Zo sústredenia v Livigne sa vraciate 18. júla, do Japonska odlietate 26. Pôjdete priamo do slovenského atletického kempu v Urajasu, a odtiaľ do dejiska chodeckých súťaží v Sappore, alebo plánujete aj medzizastávku v Tokiu?
„To je aj pre mňa ešte stále veľká neznáma. Plán je však taký, že po prílete ideme do zväzového kempu v Ujarasu a 31. júla sa presunieme už priamo do satelitej olympijskej dediny v Sappore.“
MATEJ TÓTH
DISCIPLÍNA: chôdza na 50 km
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 10. 2. 1983, Nitra
VÝŠKA/HMOTNOSŤ: 185 cm/72 kg
KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
TRÉNER: Matej Spišiak
ÚČASŤ NA OH: Atény 2004 – 32. v chôdzi na 20 km (1:28:49), Peking 2008 – 26. v chôdzi na 20 km (1:23:17), Londýn 2012 – 5. v chôdzi na 50 km (3:41:24), Rio de Janeiro 2016 – 1. v chôdzi na 50 km (3:40:58 )
OSOBNÝ REKORD: 3:34:38 (21. 3. 2015 Dudince)
SEZÓNNE MAXIMUM: neštartoval (1:22:14/20 km )
KEDY V TOKIU: 6. 8. o 5.30 h (v SR bude o 7 hodín menej, 22.30 h ešte 5. 8.)
Text k foto:
Matej Tóth s Miroslavom Úradníkom počas tréningov v Livignu, na poslednom snímku odchovanci nitrianskej chôdze Matej Tóth, Michal Morvay, Mária Katerinka Czaková a tréner Matej Spišiak.
FOTO SAZ (mt)
