Najvšestrannejšia Slovenka v histórii zavesila tretry na klinec, Luciu Vadlejch mrzí, že sa nedostala na olympiádu

Do výšky dokázala skočiť 181 cm, oštepom hodila takmer 50 m, prekážkarskú stovku zvládla za 13,78 a aj na osemstovke (2:11,71) by v pohode držala krok s domácou elitou. Naša najvšestrannejšia atlétka v histórii, v Česku žijúca slovenská rekordérka v sedemboji a halovom päťboji a manželka Jakuba Vadlejcha, strieborného oštepára z Tokia 2020, Lucia Vadlejch (Slaničková), po takmer dvoch desaťročiach oficiálne ukončila aktívnu športovú kariéru.

Lucka, čo vás viedlo k tomu, že ste definitívne zavesili tretry na klinec?

„Okolností je viac, jeden faktor je napríklad vek – už nie som najmladšia. Skončiť som chcela už vlani po letnej sezóne. V hale som bola vo výbornej forme, črtala sa reálna šanca štartovať na halových MS v čínskom Nan-ťingu. Prišla však koronakríza a všetky vrcholy zrušili – olympiádu i ME v Paríži. V tomto divokom období som postupne strácala motiváciu. Pripravujete sa na olympiádu, no zrušia ju. Mentálne to bolo nesmierne náročné. Keď môj tréner Franto Ptáčník, s ktorým sme boli dohodnutí na spolupráci do konca roka 2020, skončil v stredisku patriacom pod USK, tiež som riešila dilemu: skončiť, ako som plánovala, alebo potiahnuť ešte olympijský rok 2021.“

Napokon ste sa do vašej atletickej kariéry rozhodli pridať ešte ďalší rok. Prečo?

„Sadli sme si s manželom Jakubom a debatovali sme, čo ďalej. Preňho bola tokijská olympiáda 2021 veľmi dôležitá, a popri príprave na ňu riešiť rodinu by bolo nesmierne náročné. A keďže mne banskobystrická Dukla dala ešte šancu, dohodli sme sa, že potiahnem ďalší rok. Musela som si však nájsť nového trénera a dohodla som sa s Josefom Karasom. Trénovala som, možno ako nikdy, no moje telo si zrejme povedalo, že už nadsluhujem a objavili sa zdravotné problémy, aké som predtým nemala. Čo sa týka trénera, niekedy si sadnete, niekedy nie. Žiaľ, v tomto prípade platila druhá možnosť. Na olympiádu do Tokia som sa nedostala, čo ma mrzí, a preto nadišiel čas skončiť.“

Dlhé roky ste sa venovali behu na 400 m prekážok, v ktorom ste boli v istom období slovenská rekordérka časom 56,96. Zakotvili ste však pri viacbojoch, ktoré vám nikdy neboli cudzie. Čo bol kľúčový moment, keď sa definitívne rozhodlo, že budete viacbojárka?

„V roku 2016, keď ma pripravovala Martina Blažková, som už cítila, že mi to nejde. Trénovala som dosť, ale očakávané výkony neprichádzali. Náhoda chcela, že som sa ocitla na štadióne USK Praha vo chvíli, keď Franta Ptáčník rozpúšťal svoju šprintérsku skupinu a vyhlásil, že si nechá už len viacbojárky. Už v tom období som prvý raz uvažovala o konci kariéry, ale on mi navrhol, aby som skúsila viacboj. Po dvoch týždňoch premýšľania som jeho ponuku prijala. Tešila som sa, že tréningy budú pestrejšie, hoci som tušila, že najmä z hľadiska zvládania techniky disciplín budú náročnejšie. S Frantom sme si neuveriteľne rozumeli. Hneď v prvom roku spolupráce som sa dostala na halové ME 2017 do Belehradu, zlepšila som slovenské rekordy v päťboji aj v sedemboji.“

Čím si vás získali viacboje?

„neboli mi vôbec cudzie, lebo už od základnej školy som robila všetko. K všestrannosti ma  viedla už moja prvá trénerka Eva Miklovičová. Viacboje sú podľa mňa základ atletiky. Mali by sa im venovať všetky začínajúce deti. Jednostranná, predčasná špecializácia a v mladom veku nie je dobrá. Napríklad aj môj manžel Kubo bol najprv viacbojár – vie nielen dobre hádzať oštepom, ale aj dobre behať či skákať. To, že bude oštepár, sa uňho vykryštalizovalo postupne. Oštepu sa začal naplno venovať približne v 16 rokoch. To isté platí o Báre Špotákovej. Odkazujem mládežníckym atletickým trénerom na Slovensku, aby boli  trpezliví, nikam sa neponáhľali. Kľúčové je naučiť deti všestrannosti, aby dobre zvládli pohybovú koordináciu.“

Koniec kariéry je aj čas, keď športovec bilancuje. Čo považujete za svoj najväčší úspech?

„Halové ME 2017 v Belehrade, kde som skončila deviata v slovenskom rekorde. To bol naozaj veľký zážitok. Páčil sa mi aj sedemboj na ME 2018 v Berlíne. Nedopadlo to síce najšťastnejšie, keďže v záverečnej osemstovke ma pre údajné šliapnutie na čiaru diskvalifikovali, ale bol to veľký, dramatický príbeh. Ako to tam dopadlo, s tým som sa už zmierila. Viac by ma to mrzelo, keby som zlepšila slovenský rekord a prišla oň dodatočne diskvalifikáciou na osemstovke. Berlínsky sedemboj mi vyšiel, tréner sa mi poďakoval a vravel, že to bola ´pecka´. Také dramatické okamihy vraj ešte nezažil. Halové ME 2017 a ME 2018 sú asi dva najpamätnejšie momenty mojej kariéry. Samozrejme, aj slovenský rekord 6103 v Kladne, keď som predchádzajúci prekonala po 23 rokoch, bol skvelý. Všetky tri spomenuté udalosti si veľmi cením, keďže v tom čase som bola riadne zamestnaná a atletike som sa venovala v čase voľna. Profesionálkou som bola len v posledných troch rokoch.“  

Existuje v športe niečo, po čom ste vždy veľmi túžili a nikdy sa vám tento sen nesplnil?

„Určite štart na olympiáde. To, že som sa na ňu nikdy nekvalifikovala, ma dosť mrzelo. Ale vo viacbojoch je to v posledných rokoch mimoriadne ťažké. Takisto ma hrozne mrzelo, že ma nevzali na MS do Londýna – bola som prvá či druhá náhradníčka. Ťažko som to znášala, lebo v tom roku som mala výbornú formu. Nesplnený sen o štarte na OH a neúčasť na londýnskych MS 2017 sú dve veci, ktoré ma dosť mrzia. Šport je však taký: raz ste hore, inokedy dolu. Neraz je to o šťastí.“

Vaše viacbojárske slovenské rekordy sú 4488 bodov v halovom päťboji a 6103 bodov v sedemboji pod holým nebom. Je to maximum, čo ste mohli dokázať, alebo ste sa cítili na ešte lepšie bodové súčty?

„Samozrejme, ciele a očakávania sú neraz vyššie, ako to, kam to človek dotiahne. Spätne sa na oba moje rekordy dívam takto: predviedla som to, na čo som v danú chvíľu mala. Tréner Ptáčník však vo mne videl určite väčší potenciál. Nedávno mi napísal, že škoda, že som k nemu neprišla trénovať skôr. Dúfam, že sa dočkám chvíle, keď niekto moje výkony zlepší. Rekordy sú predsa na to, aby sa prekonávali, no nie?!“

Na sociálnej sieti ste sa v príspevku, kde ste oznámili koniec kariéry, ste sa pekne poďakovali všetkým vašim trénerom – Eve Miklovičovej, Michalovi Buzekovi, Martine Blažkovej, Josefovi Karasovi i Františkovi Ptáčníkovi, ktorého ste označili vášmu srdcu najbližšieho. Čím bol pre vás pán Ptáčník – mimochodom, stále český halový rekordér na 50 m (5,73) a 60 m (6,58) – výnimočný?

„On to jednoducho s babami vedel. Vyznal sa v psychológii ženského športu, dokázal nás vždy motivovať. Na začiatku si ma otestoval, a potom mi tréningy ušil presne na mieru. Vedel presne, čo potrebujem – zvýšiť dynamiku, venovať sa odrazom a popracovať na rýchlosti. Mal neskutočne dobrý trénerský cit. My dvaja sme si však fantasticky rozumeli aj ľudsky.“

Vy končíte, no čo váš manžel, strieborný olympijský medailista v hode oštepom z Tokia 2020 a z MS 2017?

„Jeho športové plány sú iné ako moje. Siahajú až k olympijským hrám v roku 2028 v Los Angeles…“

Jedna etapa života – kariéra špičkovej atlétky – sa pre vás skončila. Aká výzva bude nasledovať? Čo plánujete robiť?

„Už v lete som si zaplatila trénerský kurz so špecializáciou inštruktor fitnes, funkčný a  kondičný tréner. Veľmi ma to baví. Ak by som mala mnohé informácie, ktoré som počas štúdia získala, už v minulosti, moja kariéra by možno vyzerala inak. Teraz sa vidím ako kondičná trénerka. Na trénovanie detí v atletike sa ešte necítim, časom však možno áno. A okrem toho sa s dvoma kamarátmi budem pravdepodobne trochu angažovať v manažérskej sfére, ale táto vec je zatiaľ ešte v plienkach.“

TOP ÚSPECHY V KARIÉRE LUCIE VADLEJCH

ME: 2014 – 18. v rozbehoch na 400 m prek., 2016 – 23. v semifinále na 400 m prek., 2018 – 22. v sedemboji (na 800 m ju diskvalifikovali)

HME: 2015 – 18. v diaľke (kvalifikácia), 2017 – 9. v päťboji

Svetová univerziáda: 2015 – 12. na 400 m prek. a 5. na 4 x 100 m

MS do 18 rokov: 2005 – 20. v rozbehoch na 400 m prek.

EYOF: 2005 – 9. v semifinále na 400 m prek.

MEJ: 2007 – 13. v semifinále na 400 m prek.

EP vo viacbojoch: 2017 – 1. v sedemboji v II. lige, 2019 – 2. v sedemboji v II. lige

Atlét roka 2017: 3. miesto

OSOBNÉ REKORDY LUCIE VADLEJCH

VONKU: 300 m: 37,79 (2014), 400 m: 54,11 (2016), 100 m prek.: 13,78 (2020, s vetrom aj 13,74), 400 m prek.: 56,96 (22014), diaľka: 637 (2014, s vetrom aj 640), oštep: 48,71 (2018), sedemboj: 6103 (2017)

V HALE: 60 m prek.: 8,46 (2020), výška: 181 (2020), diaľka: 644 (2020), päťboj: 4488 (2020)

LUCIIN BERLÍNSKY TRILER

Mohlo to byť pekné 12. miesto a druhý najlepší súčet 6084 bodov v kariére, no napokon skončila o desať priečok nižšie a vo výsledkoch mala o 915 bodov menej. Sedembojárka Lucia Vadlejch prežila na Olympijskom štadióne v Berlíne na ME 2018 triler, aký sa stáva raz za život.

Najprv jej v šiestej disciplíne, hode oštepom neuznali pokus znamenajúci osobný rekord. Vzápätí arbitri chybu napravili a umožnili jej hádzať znova. Dosiahla priam neskutočných 48,71 m. V záverečnej osemstovke skončila Lucia v druhom behu štvrtá za 2:13,42 min, no krátko po pretekoch sa pri jej mene objavila značka DQ – diskvalifikácia s poznámkou, že porušila pravidlo 163.3 (a), čiže vyšliapla z dráhy.

Slovenská výprava si okamžite vyžiadala video zo sporného okamihu, ktorý sa udial sotva 5 metrov po štarte. Lucia bežala v spoločnej dráhe s Rakúšankou Laggerovou. Podľa záberu, ktorý poskytol videorozhodca, Vadlejch údajne šliapla na čiaru pätou, no zo snímky to jasne nebolo vidieť.

Šéftréner SAZ Martin Pupiš preto podal protest, ktorý však jury zamietla. Lucia tak skončila namiesto 12. priečky s 6084 bodmi na 22. s 5169 bodmi, no iba zo 6 disciplín s nulou za beh na 800 metrov.

Texty k foto:

Lucia Vadlejch sa v KLadne teší zo slovenského rekordu v sedemboji, v úvodnej disciplína na halových ME 2017 v Belejrade, radosť z oštepárskeho osobáku 48,71 na ME 2018 v Berlíne a s manželom Jakubom na slávnosti Atlét roka 2017.

FOTO ARCHÍV (lv), PAVOL UHRIN a JÁN SÚKUP

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk

Zdieľajte túto stránku na

Atletika.sk