Bude štartovať už na svojom piatom európskom halovom šampionáte za sebou. S výnimkou pražskej premiéry v roku 2015 si vždy priviezol medailu. Ak sa mu to podarí znova, vojde do histórie. Najrýchlejší Slovák Ján Volko však cestuje na 37. halové ME v Istanbule s pokorou i rešpektom pred súpermi. Problémy so stehennými ´priťahovačmi´ mu síce mierne skomplikovali situáciu, ale posledné tréningy naznačujú, že opäť môže bojovať o popredné umiestenie. „Nepatrím medzi adeptov na medailu, necítim nijaký tlak a to mi vyhovuje,“ vraví v rozhovore halový exmajster Európy 2019 a trojnásobný medailista Ján Volko pred víkendovými halovými ME v Istanbule.
● Aký máte pocit z vylaďovania formy pred halovými ME v Istanbule? Išlo všetko podľa plánov?
„Úplne presne nie, pretože som si pre bolesť v ´priťahovačoch´ musel odskočiť na preventívne vyšetrenie do Prahy, ale nesťažujem sa. Sobotný tréning naznačil, že by som mohol byť v dobrej forme. Tréningové časy v porovnaní s tým, aké som dosahoval pred francúzskym miniturné, boli približne o desatinku lepšie.“
● Hneď po finále na slovenskom šampionáte v bratislavskom Eláne ste išli preventívne na kontrolné vyšetrenie, a spomenuli ste, že ste boli aj v Prahe u MUDr. Karolíny Velebovej. Ako ste teda na tom zdravotne?
„Nie je to celkom ideálne, ale myslím si, že som na tom tak, aby som v Istanbule predviedol kvalitný výkon. Verím, že mi do soboty zdravie vydrží.“
● V Istanbule budete štartovať už na svojom piatom európskom šampionáte pod strechou. Aké máte spomienky na premiéru v Prahe 2015, kde ste súťažili ešte v tínedžerskom veku? Mali ste vtedy sotva osemnásť…
„Pražský šampionát nakopol moju kariéru, motivoval ma do ďalšej tréningovej roboty. Prvý raz som na vlastnej koži zažil veľkú ´dospelácku´ atletiku. Na halové ME som sa vtedy dostal bez limitu, s voľnou kartou. Vypadol som už v rozbehoch, čo by nebola tragédia, ale chcel som bežať rýchlejšie ako za 6,86…“
● Na ktoré z predošlých halových majstrovstiev Európy spomínate najradšej a prečo?
„Predpokladám, že každý si myslí, že najkrajšie spomienky budem mať na Glasgow 2019, kde som na šesťdesiatke získal zlato. Áno, bolo to krásne, zažil som neopakovateľné chvíle, ale všetko – dokonca aj nečakaný úspech – poznačili moje zdravotné problémy a neistota okolo mojej účasti. O tom, že na šesťdesiatku nastúpim, sa rozhodlo definitívne až priamo v Glasgowe. Najkrajšie spomienky však mám na Belehrad 2017. Absolútne nik nečakal, že získam striebro. To, čo sa udialo v srbskej metropole, bola neskutočná, nezabudnuteľná eufória.“
● Zo 40 prihlásených na 60 m na istanbulskom šampionáte máte na konte až 30. najlepší tohtoročný čas 6,66 sekundy. Neznervózňuje vás to?
„Nie, vôbec! Uvedomujem si, že tabuľkovo nepatrím medzi favoritov, ale to mi vôbec neprekáža. Navyše, je to veľmi vyrovnané: od 6,60 do 6,66 sme v šiestich stotinkách natlačení až dvadsiati. Rozdiely nie sú veľké a treba povedať, že u niektorých mojich súperov ide o ojedinelý výkon.“
● Vyhovuje vám fakt, že na šampionát necestujete v úlohe medailového favorita?
„Jednoznačne áno. Necítim nijaký tlak a to mi vyhovuje. V takejto situácii som sa ocitol už viackrát. Naposledy pred ME v Mníchove a dopadlo to veľmi dobre – skončil som štvrtý na stovke a deviaty na dvojstovke.“
● V halovej sezóne 2023 ste absolvovali osem šesťdesiatok, jednu dvojstovku a jednu trojstovku. Z ktorého výkonu ste mali najväčšiu radosť?
„Myslím si, že najspokojnejší som bol po ostravskej dvojstovke na Czech Indoor Gala. Osobný a zároveň slovenský rekord som si zlepšil síce len o dve stotinky, ale v hale sa mi nebehá 200 m dobre, ostré zákruty môjmu štýlu behu vôbec nevyhovujú. Dobrý pocit som mal aj z toho, že som rekordný čas 20,97 zabehol uvoľnene, ľahučko. Trojstovka za 33,70 bola tiež fajn, ale v nej som sa dosť nadrel, nebol som dosť vybehaný. No a teraz je na rade kvalitný výkon na šesťdesiatke…“ (úsmev).
● V porovnaní s predošlými rokmi ste šesťdesiatok absolvovali výrazne menej – len osem, čo je v priemere asi o tretinu nižší počet ako v rokoch vašich najväčších úspechov. Pred belehradským striebrom 2017 ich bolo 14, pred halovými MS 2018 v Birminghame, kde ste skončili šiesty ako najlepší Európan, ich bolo 12, tucet ste mali na konte aj pred zlatým Glasgowom 2019 a takisto pred bronzovou Toruňou 2021. Nemôže byť menej štartov na 60 m pred istanbulským šampionátom nevýhoda?
„Myslím si, že nie. Vo vrcholovej atletike som už bezmála desať rokov, som starší, opotrebovanejší, preto si musím dávať veľký pozor na zranenia. Už si nemôžem dovoliť cestovať z pretekov na preteky, šprintovať naplno raz či dokonca dvakrát týždenne. Ak by som v Paríži neskončil už v rozbehoch, bolo by tých šesťdesiatok deväť. Ale áno, je ich menej než kedysi. Výhoda však môže byť v tom, že pred vrcholom halovej sezóny budem oddýchnutý.“
● Čo vnímate ako kľúčové z hľadiska splnenia vašich cieľov na halových ME 2023?
„Jednoznačne to, aby som ostal zdravý. No a zo športového hľadiska bude dôležité, aby som si zlepšil tohtoročné maximum.“
● Myslíte si, že na istanbulskom šampionáte prekvapia nové tváre európskeho šprintu ako napríklad tohtoročná európska tabuľková dvojka Talian Ceccarelli, ktorý na národnom šampionáte zdolal olympijského víťaza Marcella Jacobsa?
„Možno áno, uvidíme. Nováčik však vníma šampionát úplne inak ako ostrieľaný šprintér, čo môže byť nevýhoda. Majstrovstvá Európy nie sú národný šampionát, kde ten tlak nie je taký veľký. Spomínam si na svoju premiéru v Prahe 2015: všetko bolo pre mňa nové, dovtedy som nič podobné nezažil. Zo šprintérov, ktorí sa pred ôsmimi rokmi predstavili na pražskom šampionáte, sú teraz v predbežnej štartovke okrem mňa už len Švajčiar Mancini a Čech Stromšík.“
● V Istanbule budete mať šancu na zápis do atletickej histórie. Po Ukrajincovi Borzovovi, Woroninovi z Poľska a Britovi Gardenerovi môžete byť štvrtý šprintér, ktorý získa cenný kov na štyroch šampionátoch za sebou…
„Áno, je to taká moja túžba, ale príliš sa na to neupieram. Načo si zbytočne vyrábať stresové situácie? Ja už nikomu nepotrebujem nič dokazovať, atletiku robím pre radosť. Chcem predviesť čo najlepší výkon – to je kľúčové. Ak sa mi to podarí, budem nesmierne šťastný. A ak z toho bude aj medaila, budem sa tešiť dvojnásobne.“
● Skúste si zatipovať: aké výkony budú potrebné na postup do semifinále, do finále a na medailu?
„Odhadujem, že vzhľadom na mimoriadne silnú konkurenciu bude na semifinále potrebné zabehnúť čas 6,66 a lepší, účasť vo finále zaručí výkon okolo 6,60 a medaila bude za 6,55 – možno to bude stačiť aj na zlato, ale nie je vylúčené ani to, že takúto hodnotu bude mať bronz.“
TRÉNERKA NAĎA BENDOVÁ O VOLKOVI
„Urobili sme všetko pre to, aby Jankov zdravotný stav pred šampionátom bol čo najlepší, aby mohol bez problémov bežať. V každom prípade však nie je optimálny, nie je taký, ako by sme si želali. Žiaľ, opäť sa udiali veci, s ktorými sa musíme vyrovnať. Stále nás postihuje nejaká väčšia či menšia ´katastrofa´ – niečo vyriešime, no v tej chvíli príde niečo iné. Ocitli sme sa znova v novej situácii – nejde o klasické svalové zranenie, problém sa týka niečoho iného. Robili sme a robíme všetko pre to, aby v Istanbule bežal, a uvidíme, čo z toho vzíde. Na tréningoch sa mu v predošlom týždni darilo, v sobotu absolvoval kvalitný tréning a potešili ma aj časy, ktoré dosahoval. Boli približne o desatinku lepšie ako v polovici februára. Problémy však nemal len Janko, aj obhajca titulu Jacobs má zrejme nejaké ťažkosti, na národnom šampionáte sa mi zdalo, že sa chytal za stehno – odvtedy je okolo neho ticho aj na sociálnych sieťach, takže uvidíme, či napokon nastúpi alebo nie. Janko tabuľkovo nie je vysoko, čo môže mať negatívny vplyv z hľadiska nasadzovania do rozbehov, a tak trochu už počítam s tým, že dostane prvú, druhú, siedmu alebo ôsmu dráhu. Naša východisková pozícia bude ťažšia ako v minulosti. Jankova výhoda však môže byť v tom, že jemu sa behá lepšie ráno ako večer. Nenecháva nič na náhodu. Už desať dní chodí spať o deviatej večer a vstáva ráno o 5.30 – 6.00, aby si zvykol na istanbulský dvojhodinový časový posun. Pre úspech na šampionáte robí úplné maximum. Darmo, on je profesionál telom aj dušou. Jeho nastavenie na športové povinnosti je úžasné. Verím v dobrý výsledok. Myslím si, že už aj finálová účasť bude v tejto situácii úžasná.“
JÁN VOLKO NA HALOVÝCH ME (2015 – 2021)
► 2015 Praha: 30. celkovo (6. vo IV. rozbehu – 6,86)
► 2017 Belehrad: 2. vo finále 6,58 (2. v II. rozbehu – 6,68, 2. v II. semifinále – 6,62)
► 2019 Glasgow: 1. vo finále 6,60 (1. vo IV. rozbehu – 6,69, 1. v II. semifinále – 6,61)
► 2021 Toruň: 3. vo finále 6,61 (1. v VIII. rozbehu – 6,63, 1. v III. semifinále – 6,57)
VOLKOVE ŠESŤDESIATKY V ROKU 2023
29. 1. Bratislava (Elán míting) 60 m – 6,70 (1. v I. behu/I. séria, 6,69 (1. v I. behu/II. séria)
2. 2. Ostrava 60 m – 6,71 (1. v III. behu)
11. 2. Paríž 60 m – 6,72 (5. v II. rozbehu)
15. 2. Liévin 60 m – 6,66 (4. vo finále), 6,69 (2. v II. rozbehu)
18. 2. Bratislava (HM-SR) 60 m – 6,69 (1. vo finále), 6,84 (1. v I. rozbehu)
ŠTYRI MEDAILY ZA SEBOU NA HALOVÝCH ME NA 60 METROV
■ Valerij Borzov (Ukrajina): 4x zlato (1974, 1975, 1976, 1977)
■ Marian Woronin (Poľsko): 4x zlato (1979, 1980, 1981, 1982)
■ Jason Gardener (Veľká Britána): 1x striebro (1998), 4x zlato (2000, 2002, 2005, 2007)
VOLKOVI SÚPERI V ISTANBULE
(a ich tohtosezónne maximá)
6,49 – Prescod (V. Brit.)
6,54 – Ceccarelli (Tal.)
6,55 – Jacobs (Tal.)
6,56 – Askovič (Nem.), Kopeč (Poľ.), Larsson (Švéd.)
6,57 – Azu (V. Brit.), Olatunde (Ír.)
6,58 – Mancini (Švajč.), Özer (Tur.)
6,59 – Stromšík (ČR)
6,60 – Wolf (Nem.), Van Gool (Hol.), Kovalenko (Ukr.)
6,61 – Fuchs (Rak.), Amo-Dadzie (V. Brit.)
6,62 – D. Rodríguez (Šp.), Erius (Fr.), Robertson (V. Brit.), Rigali (Tal.), Güntert (Švajč.)
6,63 – Zeze (Fr.), Lempach (Poľ.)
6,64 – Veleba (ČR), Bouju (Hol.)
6,65 – Hansen (Dán.), Nazarov (Est.), Samuelsson (Fín.), Ganter (Nem.)
6,66 – VOLKO (SR), Özkan (Tur.)
6,68 – Gunnarsson (Isl.), Sansovini (San Maríno)
6,69 – Meinseth (Nór.), C. Nascimento (Portug.)
6,70 – Illovszky (Maď.)
6,74 – Nyfantopoulos (Gréc.)
7,07 – Gill (Gibr.)
bez výkonu – Grillo (Malta), Barnes (Tur.)
Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI
FOTO PAVOL UHRIN a JÁN LUKY
