Kávičkovala už aj na vrchole Gerlachu vďaka vlastnej prenosnej mašinke na espreso. V šestnástich však v situácii, keď by sa jej zmobilizovanie po prebdenej noci určite zišlo, Emma Zapletalová ešte neholdovala labužníckemu sŕkaniu tmavého moku. Slovenská výprava vinou búrky a viaznuceho leteckého spojenia ledva stihla program úvodného dňa premiérového kontinentálneho šampionátu do 18 rokov v Tbilisi.
„Bol to naozaj, ako sa hovorí, krst ohňom. Prileteli sme nadránom, príliš som si nepospala, v posteli som strávila asi dve hodiny. Vstala som už okolo šiestej, lebo bolo treba ísť na štadión pripraviť sa na dopoludňajšie preteky. Bola som unavená a v rozbehu štvorstovky som to aj cítila: po polovici trate mi odišli sily,“ zaspomínala si Emma Zapletalová na svoje prvé vystúpenie na takomto významnom fóre. Členka ŠK ŠOG Nitra zaostala vtedy za osobným rekordom o 2,55 s, pod čo sa podpísal aj silný vietor.
Majstrovstvá Európy do 18 rokov 2016 v Gruzínsku jej individuálne príliš nevyšli. Na spomenutých hladkých 400 m obsadila celkové 24. miesto a jeden okruh s prekážkami, čo je dnes tá „jej“ disciplína, nepriniesol lepšiu ako 22. pozíciu, hoci išla doslova až na krv. „Nebolo to vôbec nič vážne, zažila som aj horšie veci,“ s nostalgickým úškrnom zareagovala zverenkyňa Petra Žňavu. V Tbilisi zakopla o prvé dve nástrahy a nepatrne si oškrela koleno – to len miestna zdravotníčka mala trochu premotivovaný prístup, ktorým vystrašila Emmin tím a krajanov.
„V tom Tbilisi som – až na solídne desiate miesto s našou štafetou – síce neuspela, ale vstúpila som sa do kolotoča vrcholných medzinárodných podujatí. Nabrala som veľa cenných skúseností, z ktorých som potom ťažila. Spätne viem, aké prospešné bolo, že som si tým už v takom mladom veku prešla,“ skonštatovala 24-ročná Nitrianka, ktorá má športové aj súkromné zázemie v Banskej Bystrici, dejisku letných IV. ME U18.
Kontinentálna šampiónka do 23 rokov z Tallinnu 2021 na 400 m prekážok (v dosiaľ platnom národnom rekorde 54,28) apeluje, že nemá zmysel bazírovať na mládežníckych výsledkoch. Môže to byť až kontraproduktívne: „Pamätám si, ako som v Gruzínsku sedela na tribúne a pozerala finále mojich disciplín. Je v poriadku sledovať tých lepších a niečomu sa od nich priučiť. Zároveň však určite treba stále myslieť na to, že kariéra sa ešte len začína. Emme spred ôsmich rokov by som dnes potvrdila dôležitosť dôvery v trénera a jeho koncepciu. Bol mi oporou, stál pri mne. Spoľahla som sa na to, že jeho dlhodobý plán ma bude posúvať. Tak sa aj stalo.“
Odporúčanie pre nasledovníkov, ktorí 18. – 21. júla nastúpia na štart na Národnom atletickom štadióne VŠC Dukla, sa v tomto kontexte formulovalo Emme ľahko – nenechať sa zdeptať prípadným zaostávaním za konkurenciou: „Žiaľ, sú aj tréneri, ktorí sa snažia vyťažiť zo športovca čo najviac už v jeho mladosti. Až dnes naplno doceňujem, že ma tréner nechcel pripravovať tak, aby som už ako dorastenka bola najlepšia. Dal pozor, aby som si predčasne nevybila potenciál. V ranom období je najpodstatnejšia radosť zo športu. Špecializovaná záťaž určená až na neskoršie štádium kariéry atléta má – tak, ako všetko – svoj správny čas. Napredovanie nech je postupné v súlade s prirodzenosťou.“
V Tbilisi ju upútala Rumunka Andrea Miklósová, s takmer dvojsekundovým náskokom zlatá na 400 m: „Bežala rýchlo a pekne, bola skvelá, obdivovala som ju, že – fíha. Hovorila som si, že kde je ona a kde ja… Utkvelo mi to v pamäti azda najviac z toho podujatia. Minulý rok mi z ničoho nič napísala. Pýtala si nejaké rady, lebo mala zranenie podobné mojim zdravotným problémom. Povedala som si: ty brďo, uplynuli roky a ako sa to zrazu celé zvrtlo.“ Pre zaujímavosť: Miklósová vo finále zabehla 52,70, Emma v rozbehu 58,56.
Zapletalová po sezóne 2021, za ktorú si vyslúžila honor slovenskej Atlétky roka, vinou rôznych zranení absolvovala len dva štarty. Už sa nevie dočkať návratu 5. mája na „challengeri“ v nemeckom Pliezhausene. Štart 24. mája na 59. ročníku mítingu TIPOS P-T-S práve pod Urpínom by mal byť už jej štvrtý v sezóne, a to najmä v rámci pokusov prebojovať sa na júnové ME v Ríme a prípadne aj OH v Paríži: „Keď už som tej mladej Emme niečo symbolicky odkazovala, potom dodávam, že základ je bojovať až do konca. Oplatí sa byť pozitívny a nikdy sa nevzdávať. Treba vydržať a veriť, že to zlé raz pominie a nastanú dobré časy.“
Míting TIPOS P-T-S vlani v júli pri jeho ouvertúre v Banskej Bystrici smutne vnímala z hľadiska. Nádeja sa, že teraz z príjemného dôvodu nebude môcť v júli v rovnakom hľadisku povzbudzovať účastníkov ME U18: „Rada by som si prišla zaspomínať na mladosť. Termín šampionátu do 18 rokov je však krátko pred Parížom a v tom období zrejme budem mať predolympijské sústredenie. Teda – ak sa na olympijské hry kvalifikujem. Dúfam, že áno.“ Pred troma rokmi sa pod piatimi kruhmi v Tokiu dostala do semifinále na 400 m prekážok a patrilo jej 15. miesto.
(KO)
FOTO JÁN LUKY, ARCHÍV EMMY ZAPLETALOVEJ, JÁN ŠPERKA, PAVOL UHRIN – FOTOSPORT.SK
